Suskovu brožúru prirovnali ku Kočnerovej Threeme. Ako Mazák stráca väčšinu v súdnej rade

Keď sudca Špecializovaného trestného súdu Milan Cisarik koncom októbra 2022 odsúdil dve bývalé funkcionárky finančnej správy Denisu Židovú a Kornéliu Černú za branie úplatku, netušil, že ani nie o dva roky sa jeho rozhodnutie dostane do vládnej brožúry o „únose spravodlivosti“.

Sudca verejne vyhlásil, že uveril svedkovi Františkovi Imreczemu, a počas vyhlasovania rozsudku a aj v písomnom odôvodnení vysvetlil, prečo boli preňho slová spolupracujúceho obvineného dôveryhodnejšie než slová obžalovaných.

Potom sa časy zmenili, v septembri 2023 sa k moci dostala koalícia Smeru, Hlasu a SNS. No a keď vládna moc presadzovala zmenu Trestného zákona, prišiel úrad vlády spolu s ministerstvom spravodlivosti s brožúrou nazvanou Únos spravodlivosti, ktorá mnohé prípady prezentuje úplne naopak.

Vo vládnej brožúre sa možno dočítať napríklad to, že sudca odsúdil úradníčky za korupciu napriek podstatným rozporom vo výpovediach spolupracujúcich svedkov a že to napriek prísľubu nevysvetlil.

Po prečítaní brožúry sudca napísal súdnej rade list, nepozdávalo sa mu, ako je „prehľad porušení právneho štátu v rokoch 2020 až 2023“ spísaný, a žiadal členov o stanovisko. Po dvojhodinovej diskusii prišiel záver, ktorý asi ani sudca nečakal – súdna rada zriadi komisiu, ktorá tvrdenia v brožúre preverí.

Argument, že neznámi autori z ministerstva spravodlivosti a z vlády prepísali len tlačové besedy Smeru a výhrady obhajcov a obvinených, nezabral. Prevážila skutočnosť, že v brožúre sú fakty, a preto ich treba overiť.

Kolegov zo súdnej rady nepresvedčili argumenty predsedu Jána Mazáka, že brožúra je bezvýznamná. Hlasovanie o zriadení komisie ukázalo, že Mazák stráca v rade silu.

Brožúru prezentovali ešte vo februári vládni predstavitelia a stále je zverejnená na stránke ministerstva spravodlivosti, ktoré vedie Boris Susko (Smer). Kto konkrétne publikáciu spísal, minister nezverejnil.

Prečo súd uveril Imreczemu

Na vysvetlenie, ako sa v brožúre narába s faktmi, sa vráťme k prípadu odsúdených úradníčok. Židová a Černá sú podozrivé, že v roku 2018 zobrali úplatok 30-tisíc a 20-tisíc eur od bývalého prezidenta finančnej správy Františka Imreczeho. Imrecze sa k podplácaniu priznal. Vypovedal o „žltom papieriku“, na ktorý si spísal mená funkcionárov, ktorým sa chcel pri odchode od daniarov poďakovať.

„Ďakovné“ pritom hradil z peňazí od podnikateľa Michala Suchobu, ktorý vďaka ich vzájomnému priateľstvu získal na finančnej správe zákazky na informačné systémy. To je však predmetom inej obžaloby, ktorá sa týka aj oligarchu Jozefa Brhela. Mimochodom, aj jemu sa brožúra venuje.

Späť k Imreczemu a úradníčkam: obe akýkoľvek úplatok popierali. Na rovnakom papieriku bolo aj meno Lenky Wittenbergerovej, Imreczeho nástupkyne v úrade, ktorá sa k úplatku 50-tisíc eur priznala a je už zaň aj odsúdená. Aj Imrecze je na základe dohody o vine a treste odsúdený.

Peniaze si Imrecze pýtal aj pre bývalého šéfa IT na finančnej správe Milana Gregu, no nakoniec mu ich neodovzdal. Aj ten však potvrdil, že pri odchode z funkcie mu Imrecze hovoril, že sa mu chce poďakovať.

Ak teda Imreczeho výpoveď sedí pri Wittenbergerovej aj Gregovi, prečo by si pri Židovej a Černej vymýšľal?

Sudcovi sa to zdalo nelogické. Sám sa venoval tomu, že videl rozpory vo výpovediach svedka Imreczeho a Suchobu. Ak však jeden hovoril o odovzdaní peňazí v tvrdej bielej taške a druhý v obálke, nevidel v tom až taký zásadný rozpor.

Prečo sa sudca ozval: Ak má minister výhrady, nech podá dovolanie

„Zvykli sme si na to, že obžalovaní sa rôznym spôsobom vyjadrujú. Je to ich právo. Aj obhajcovia môžu zvolávať tlačové besedy, rovnako predstavitelia politických strán. To ma nevyrušuje,“ začal sudca Cisarik vysvetľovať, prečo sa v súvislosti s brožúrou obrátil na súdnu radu.

Vyrušilo ho, že ministerstvo spravodlivosti, ktorého úlohou je zabezpečovať riadny chod súdnictva, sa vyjadruje k prípadom, ktoré nie sú právoplatne skončené.

Sudca pripomenul, že ak má minister spravodlivosti výhrady k nejakému rozhodnutiu, v zákone má presne určený postup. Môže podať mimoriadny opravný prostriedok – dovolanie. Cisarik chcel počuť od súdnej rady odpoveď na to, ako by mali byť vymedzené kompetencie pre ministerstvo a kedy je jeho kritika rozhodnutí a postupov súdov už neprimeraná. 

Okrem Cisarika sa proti brožúre ohradila aj jeho kolegyňa zo Špecializovaného trestného súdu Ružena Sabová. Ona osobne na zasadnutie neprišla. Brožúra ju spomína ako „štedrú Ruženu“, a to v súvislosti s tým, že dáva aj dlhoročné nepodmienečné tresty odňatia slobody.

Toto tvrdenie je zasadené do kontextu toho, že „sa objavujú podozrenia, že vyšetrovatelia NAKA mali, respektíve majú na Špecializovanom trestnom súde sudcov, ktorých oni sami vnímajú tak, že sú ochotní vidieť veci tak ako samotní policajti“. Podľa autorov brožúry to „potvrdzuje komunikácia policajtov cez šifrovaciu aplikáciu Signal aj nahrávky z odpočúvania ich kancelárie“.

Na podozrenia o údajných dohodách s policajtmi reagoval už v marci 2022 predseda Špecializovaného trestného súdu Ján Hrubala. Vtedy na ne upozornil opozičný poslanec, v súčasnosti premiér Robert Fico (Smer).

„Dôrazne sa ohradzujem voči tvrdeniu, že sudca sa ‚dá vybaviť‘“, reagoval Hrubala, ktorého Fico spomínal ako jedného zo „spolupracujúcich sudcov“. Sudkyňa Sabová vtedy podala na predsedu Smeru trestné oznámenie. 

V brožúre sú vytrhnuté citácie policajtov. Už v minulosti pritom Smer čelil kritike, že uniknuté odposluchy z policajných kancelárií cituje účelovo a vytrháva z kontextu.

Namiesto stanoviska komisia a pripodobňovanie k Threeme

Členka súdnej rady zvolená sudcami Marcela Kosová hovorila, že brožúra má vyše sto strán a netýka sa len pasáží, o ktorých sa zmieňoval sudca Cisarik a sudkyňa Sabová.

„Je tu podobná situácia s tým, keď sa vo verejnom priestore púšťala Threema,“ povedala Kosová a vrátila sa o päť rokov späť do obdobia, keď médiá informovali o správach z telefónu odsúdeného podvodníka Mariana Kočnera. Z jeho komunikácie vyplývalo, že si písal so sudcami, ale aj o sudcoch – a aj o tom, ako sa dali vybaviť rozsudky na súdoch.

Súdna rada následne zriadila komisiu, ktorá preverovala, čo z týchto správ je pravda. Komunikáciu vysvetľovali aj dotknutí sudcovia.

„Na stanovisko potrebujeme fakty, ktoré nemáme, a preto navrhujem zriadiť päťčlennú komisiu,“ navrhla následne Kosová.

Komisia má podľa nej zistiť, ktorá „z častí brožúry je útokom na sudcov, ktorá je viac vydarená, ktorá menej vydarená kritika sudcov, čo je spôsobilé zasiahnuť do nezávislosti súdnej moci“.

V brožúre sa píše najmä o Špecializovanom trestnom súde a Najvyššom súde. 

„Toto by sme mali urobiť, ak chceme ochrániť sudcov,“ vyhlásila Kosová a vyvolala tak dvojhodinovú diskusiu o brožúre.

Podobnosť s Threemou videl aj sudca Peter Šamko, Kosovej kolega z Krajského súdu Bratislava. Všimol si pasáž o podozrivom členovi skupiny takáčovcov Patrikovi Vidašičovi, pri ktorom v júli 2021 špeciálna prokuratúra pochybila, v dôsledku čoho ho sudkyňa Pamela Záleská prepustila z väzby na slobodu.

V brožúre sa tvrdí, že s rozhodnutím čakala 16 dní, kým vyšetrovateľ pripraví pre Vidašiča nové obvinenie, aby ho mohli po prepustení z väzby opäť zadržať. V decembri 2021 obvineného následne prepustil z väzby Najvyšší súd.

Prípadu sa venoval Adam Valček v Trende. Spomínal aj odposluchy, ktoré údajne dokazujú dohody medzi policajtmi a sudcami. Prepisy nahrávok zverejnila blogerka Júlia Mikulášiková.

„Ak sa ukáže, že je to nepravdivé, tak je to na trestné oznámenie. Je to katastrofa, ak to nie je pravda, a je to na trestné oznámenie na ministerstvo alebo toho, kto to napísal. Ak to je pravda, je to rovnaká katastrofa,“ hovoril Šamko v súvislosti s kauzou Vidašiča.

Sudca nespochybnil, že výroky uvedené v brožúre znižujú legitimitu súdnej moci, a preto je dôležité sa nimi zaoberať. Zároveň hovoril o tom, že sú tam uvedené fakty potvrdzované odposluchmi. Komisia ich teraz má preverovať.

Sudca Peter Šamko sa v minulosti napríklad verejne zastal sudcu Juraja Kapinaja, ktorý poslal do väzby vyšetrovateľov NAKA okolo Jána Čurillu. Na začiatku tohto roka zasa Šamko podporil rušenie Úradu špeciálnej prokuratúry.

Berdisová a Majerník: Brožúra je zasahovaním vlády do súdnej moci

Právnička Lucia Berdisová, ktorú do súdnej rady nominovala prezidentka, oponovala, že pri brožúre je situácia úplne odlišná ako s Threemou. „Nie je úlohou súdnej rady overovať, či brožúra ministerstva a úradu vlády obsahuje alebo neobsahuje pravdu,“ povedala s tým, že ak ústredné orgány štátnej správy vydajú také silné vyhlásenie, nemôžu to povedať bez dostatočného podloženia faktmi. Presne to sa podľa nej stalo.

Aj s advokátom Andrejom Majerníkom, ktorého do súdnej rady zvolil predchádzajúci parlament, preto navrhovali uznesenie, ktorým odsúdili konkrétne vytýkané pasáže. Ide o pasáž o tom, že odposluchy dokazujú „určité dohody“ medzi prokurátormi a sudcami špecializovaného súdu. Upozornili aj na pasáž naznačujúcu, že na sudcov bol verejný, mediálny a politický tlak, a preto rozhodovali tak, ako si „najhlasnejší kritici“ priali, teda ako chceli médiá a politici.

Tieto výroky podľa Berdisovej a Majerníka neprípustne zasahujú do nezávislosti súdnej moci, znižujú rešpekt a dôveru k nej a vytvárajú atmosféru priaznivú na personalizované útoky proti konkrétnym sudcom a sudkyniam. 

Odmietli generalizovanie, ale aj to, že takéto „expertne a žánrovo nevhodne komponované materiály nespĺňajú štandardy legitímnej kritiky súdnej moci“. Berdisová s Majerníkom navrhli, aby súdna rada apelovala na to, aby štátne inštitúcie vydávali texty odborne zodpovedajúce ich postaveniu, funkcii aj legitimite.

O ich návrhu sa však nehlasovalo, pretože ako prvý prišiel na rad Kosovej návrh s komisiou. Súdna rada ju jedenástimi hlasmi odsúhlasila a následne navolila jej členov.

Berdisová s Majerníkom ani predseda súdnej rady Ján Mazák a Tomáš Gábriš vznik komisie nepodporili.

Mazák označil brožúru za bezvýznamnú

Mazák vystúpil v závere diskusie a označil brožúru za bezvýznamnú. „Je to čisté politikum. Do takej miery, že napriek tomu, čo tam je napísané, absolútne nemôže zasiahnuť do podstaty a nestrannosti súdov,“ hovoril predseda rady.

Je presvedčený, že ak by sa Cisarik a Sabová neozvali, tak „brožúra zapadne prachom“.

Aj na tomto bode sa ukázalo, ako sa názorová väčšina v súdnej rade po septembrových parlamentných voľbách mení. Zatiaľ na to stačila výmena troch vládnych nominantov a dodatočnú voľbu jedného člena spomedzi sudcov.

Hlasovanie o komisii naznačilo, že Mazák stráca väčšinovú podporu. Súdna rada rozhoduje nadpolovičnou väčšinou všetkých členov – väčšinu tvorí desať hlasov. Keď vlani v decembri hlasovali o návrhu na odchod Mazáka z čela rady, súhlasilo s tým deväť členov rady zo 16 prítomných, návrh teda neprešiel o jediný hlas.

Odvtedy ešte do súdnej rady prišiel nový člen volený sudcami Najvyššieho súdu a Najvyššieho správneho súdu Marián Fečík. Okrem toho súdna rada stále čaká, kým jedného jej člena dodatočne zvolí parlament.

Desať hlasov na odvolávanie Mazáka by tak už mohlo byť realitou, hoci žiaden konkrétny návrh neexistuje. I keď zasadnutie z tohto týždňa naznačuje, že opätovné odvolávanie môže byť znovu v hre.

Na záver rokovania musel totiž Mazák objasňovať, ako získal tituly doc. a PhD. Okrem toho musel vysvetľovať aj to, ako pristupuje k policajnému získavaniu informácií o sudcoch.

Na pochybnosti o tituloch upozornil súdnu radu podnetom ešte vlani advokát Martin Škubla, keď písal podnet v mene svojho klienta Jaroslava Haščáka. Dlho sa nič nedialo, vo februári napísal na túto tému článok týždenník Plus 7 dní.

Bod s vysvetľovaním navrhli na rokovanie bratislavské sudkyne Ayše Pružinec Eren, Dana Jelinková Dudzíková a nominant vlády Martin Bezák.

Mazákovo vysvetlenie o tituloch

Z reakcie Mazáka bolo zrejmé, že preskúmavanie jeho titulov sa ho dotklo. „Pozrite si moju menovku, nikde som nepoužíval tituly,“ hovoril. „Siahnuť niekomu na profesionálnu česť takýmto spôsobom a bez dôkazov,“ povedal ešte.

Mazák vysvetľoval, ako je možné, že získal titul docenta, hoci mu chýbal predchádzajúci titul CSc. Mal totiž nadmieru splnené iné kritérium – publikácie a citácie, a preto dostal výnimku, ktorú umožňovala vtedajšia vyhláška. Tá sa časom zmenila a on sa rozhodol pre získanie titulu PhD.

Na jeho získanie je potrebná dizertačná skúška. A pri nej vznikajú údajné pochybnosti, pretože na Právnickej fakulte Univerzity Komenského o nej stratili doklady. „Ja však titul a diplom mám. V protokole obhajoby je napísané, že boli splnené všetky predpoklady, aby som bol pripustený k obhajobe,“ vysvetľoval Mazák.

Pôvodne navrhovateľky a navrhovateľ od Mazáka žiadali, aby okolnosti získania titulov vysvetlil písomne, nakoniec od návrhu upustili.

Hypotéka bývalej členky rady Praženkovej a zabíjačka s Kočnerom

Navrhovateľky pri otázkach o Mazákovom titule argumentovali, že keď v minulosti mohla jeho predchodkyňa Lenka Praženková vysvetľovať svoju hypotéku na byt v lukratívnej štvrti Zuckermandel, tak on môže vysvetľovať pochybnosti o svojich tituloch.

„Majetky Lenky Praženkovej sa skúmali na základe článkov Denníka N, ktoré sa len tak chrlili,“ tvrdila členka rady Ayše Pružinec Eren. Denník N pritom spomenul Praženkovej byt raz (v marci 2018), aj to len veľmi stručne. Primárne bol text zameraný na vtedajšieho premiéra Petra Pellegriniho, ktorý si kúpil byt v rovnakom komplexe.

Členky súdnej rady sa pohoršovali, že Praženková sa stretla s autorkou tohto textu a vysvetľovala jej, z čoho svoj byt financovala. Predložila vtedy hypotekárnu zmluvu. Žiaden iný text aj na základe tohto stretnutia však v Denníku N nevyšiel. 

Pružinec Eren však hovorila o „hone na čarodejnice“, ktorého cieľom bolo zbaviť sa Praženkovej.

Spomenula aj zabíjačku, na ktorej sa bývalá predsedníčka súdnej rady zúčastnila spolu s členkou Marcelou Kosovou. O ich účasti sa verejnosť dozvedela vďaka už spomínanej Kočnerovej Threeme, ktorý v správach obe sudkyne spomínal.

Kosová aj Praženková priznali, že na zabíjačke organizovanej advokátskou kanceláriou boli, po príchode Kočnera však odišli. Členka rady Ayše Pružinec Eren priznala, že aj ona na akcii bola, ale nie v čase, keď „tam bol ten nemenovaný pán“.

To je lož, nedal som pokyn na sledovanie sudcov, hovorí Mazák

Hoci členovia rady napokon netrvali na písomnom vysvetlení Mazákových titulov, stále platí, že do pätnástich dní musí vysvetliť, či sa obrátil na políciu a žiadal o informácie o sudcoch a sudkyniach.

Táto téma prvý raz zarezonovala v decembri, keď predseda Špecializovaného trestného súdu Ján Hrubala prišiel vysvetľovať získavanie operatívnych informácií na sudcu Michala Trubana, o čom sa zmienil v rámci disciplinárneho konania. Konanie inicioval Hrubala spolu s Mazákom.

Hrubala vo svojej záverečnej reči spomenul aj informácie získané operatívnym zisťovaním o kontaktoch sudcu Trubana s právnikom Jánom Gajanom, ktorý vystupoval ako svedok v kauze Dobytkár. Trubanovi vyčítali, že sa nenamietol zo zaujatosti, keď v kauze rozhodoval o väzbe Norberta Bödöra, ktorého ponechal na slobode.

Zmienku v Hrubalovej reči si všimol sudca Marián Fečík, dnes už člen súdnej rady.

V decembri súdna rada prijala uznesenie, že predsedovia súdov nemôžu pri podozreniach voči sudcom získavať operatívne informácie z polície. Teraz sa má k téme vyjadriť Mazák.

„Z disentu (teda z odlišného stanoviska sudcu Fečíka – pozn. red.) sme sa dozvedeli o tom, čo sa dialo u sudcu Trubana. My, čo sme činní, nám sa panenky prevracali a vlasy dupkom vstávali, čo sa tu môže diať, aby niekto sledoval mňa, moju rodinu, prípadne moje dieťa,“ hovorila sudkyňa Pružinec Eren. Vytkla Mazákovi, že dal „pokyn“ na súčinnosť.

Ona, ale aj ďalší členovia rady chcú vedieť, či sa ten pokyn týkal len Trubana alebo aj iných sudcov.

„To je lož. Ja som nedal nikomu pokyn na sledovanie sudcov,“ ohradil sa Mazák.

Zároveň však pripustil, že ak žiadal o informácie z polície, tak mohol krátko po nástupe do funkcie pochybiť.

Sudca Šamko chce vedieť, koľko „tých prípadných chybných výkladov bolo a či sa netýkali len určitých sudcov, tých nehodných, zlých“. Ako vysvetlil, „či sa niečo hľadalo na sudcov, a ak áno, prečo a na základe akého zákonného ustanovenia“. 

„Prípad Truban bol prvý a posledný,“ zdôraznil Mazák a vysvetlil, že následne už na podávaní disciplinárnych návrhov na sudcov neparticipoval. Prenechal to plne na predsedov súdov, ktorí majú „najbližšie k sudcovi, ktorý je podozrivý“.

Ústne ubezpečenie členom rady nestačilo. Predseda súdnej rady bude musieť nejasnosti ozrejmiť aj písomne.