Denník N

Vyhliadky novej vlády na roky 2016 – 2020 veľmi dobré nie sú

Foto N – Tomáš Benedikovč a TASR/AP
Foto N – Tomáš Benedikovč a TASR/AP

Predseda vlády bude v nasledujúcich štyroch rokoch riešiť oveľa zásadnejšie témy, než pred akými stála doterajšia vláda. Ide o naše miesto v Európskej únii.

Novú vládu môžu čakať štyri napínavé, neisté roky. Európa 2016 je oveľa neistejším miestom na život, ako bola Európa 2012. Domáce výzvy ako zdravotníctvo, školstvo či znižovanie nezamestnanosti môžu ustúpiť problémom, ktoré zažíva celá Európska únia pri nezvládaní utečeneckej krízy. Úlohou premiéra by malo byť udržať naše miesto v Únii.

Zdravotníctvo – ľudia si už dupnú

Nespokojnosť pacientov so zdravotníctvom bude stúpať (peňazí nepribudne, populácia bude ďalej starnúť, pacienti sa budú čoraz viac zaujímať o to, čo môžu chcieť od lekára, aké sú správne postupy, na čo majú nárok za poistenie alebo za príplatok, ako a kde sa sťažovať a hlavne budú čoraz sebavedomejší).

Noví investori do zdravotníctva nebudú prichádzať, pretože miera neistoty daná politikou tam bude len rásť. Pribúdať tak budú špekulanti s vidinou rýchleho zisku, vďaka dobrej zmluve so štátnou poisťovňou budú chcieť zarobiť za pár rokov. Penta v zdravotníctve ostane, pretože aj jej investícia je ľahko ovplyvniteľná politikou, a tak žiaden veľký zahraničný hráč sa na takú kúpu neodváži. Politici sa budú snažiť jej vplyv minimalizovať, ale Penta nemá inú možnosť, ako dohodnúť sa so štátom.

foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Školstvo – veľký tlak od začiatku

Vyhnúť sa oveľa väčšiemu štrajku, aký v posledných týždňoch zažilo a čiastočne ešte na vysokých školách stále Slovensko zažíva, si bude vyžadovať schopného ministra s krytím premiéra. Bežný ministerský priemer znamená konfrontáciu s verejnosťou, akčnosť sa bude očakávať hneď na začiatku. Učitelia síce pred voľbami s požiadavkami neprerazili, od Smeru aj od opozície však opakovane počúvali, že po voľbách to bude iné a ich zástupcovia dostanú šancu podieľať sa na vzniku vládneho programu.

Tlak nových školských odborov znamená, že vyššie mzdy a viac investícií budú musieť pýtať aj tradičné „Ondekove“ odbory, ktoré sa doteraz držali bokom. Aj jeho ľudia totiž hovoria, že požiadavky sú oprávnené a chcú vyššie platy.

Masívnejšia investícia do školstva môže byť pre novú vládu šanca ukázať, že vláda na Slovensku dokáže načúvať požiadavkám informovaných elít a naštvaných rodičov. Šanca uspokojiť ich na začiatku s bodovým plánom tu vzhľadom na dobré časy v ekonomike je –otázka je, či sa nájde minister s výdržou na štyri roky a čo skutočne spraví.

Tlak na systémové reformy (zmeny vo financovaní základných a stredných škôl, rozhodnutie o úprave normatívneho financovania, meranie kvality škôl, a upravenie počtu základných, stredných aj vysokých škôl podľa počtu študentov) po čiastočnom uspokojení mzdových požiadaviek môže klesať.

Schengen a migračná kríza

Pre Slovensko kľúčová téma, tlak migrantov na grécke ostrovy a následne Macedónsko stúpa a je ešte väčší, ako bol vlani. Ak pod tlakom nezvládnutej migračnej vlny prestane fungovať Schengen, respektíve z neho vypadne Slovensko, bude to tá najhoršia správa pre túto krajinu od drvivého víťazstva HZDS v roku 1994.

Doplatia na to predražením tovarov aj tí, ktorí necestujú, Slovensko sa stane druholigovou krajinou. Preto bude kľúčové, ako sa nový premiér zachová na najbližších bruselských summitoch, kde Nemecko a ostatné veľké štáty už definitívne rozhodnú, čo s Gréckom a akým spôsobom sa majú členské štáty podieľať na riešení krízy na hraniciach a kam s utečencami, ktorí sa už do Európy dostali.

Doterajší tón Slovenska a krajín V4 v týchto témach podľa viacerých vyhlásení Angely Markelovej či predsedu Európskej rady Donalda Tuska idú proti záujmom rozhodujúcich hráčov v Únii.

Ako obsadia dôležité inštitúcie a súdy

Zistenia Protimonopolného úradu o sofistikovanom prerozdelení trhu medzi najsilnejšími stravenkovými firmami pred niekoľkými dňami pripomenuli, že niektoré inštitúcie si štát neplatí úplne zbytočne. Už na jeseň sa končí päťročné funkčné obdobie súčasnému šéfovi a nová vláda rozhodne, kto bude úrad viesť ďalej. Je to len jedna z významných funkcií, ktoré sa budú nanovo obsadzovať.

Andrej Kiska s Ivettou Macejkovou. foto - Tasr
Andrej Kiska s Ivettou Macejkovou. Foto – Tasr

Komplikovaný pozičný boj sa odohráva na Ústavnom súde. Smer tam chce dosadiť svojich politických nominantov, prezident Andrej Kiska požaduje, aby sa ústavnými sudcami stali nezávislí odborníci. Súd má momentálne desať sudcov, troch nových prezident odmieta vymenovať.

V prípade víťazstva Smeru a jeho neochoty ustúpiť môže komplikovaná situácia trvať až do začiatku roku 2019. Vtedy skončí naraz funkčné obdobie ďalším deviatim sudcom. Súd môže pracovať, ak ich je minimálne sedem. Prezident tak bude v ťažkej situácii – buď nebudeme mať Ústavný súd, alebo vymenuje za sudcov ľudí, ktorých tam bude chcieť dostať Smer. Ak by mali väčšinu iné strany, môžu byť nominanti na Ústavný súd významným bodom rokovaní pri koaličných vyjednávaniach.

Na jeseň 2019 skončí ako predsedníčka Najvyššieho súdu Daniela Švecová, ktorá sa nedostane ďalej ako k základnej konsolidácii inštitúcie po Štefanovi Harabinovi. Jej nástupcu bude voliť súdna rada, kde má parlament a vláda svojich nominantov.

Aj voľba nového šéfa Národného bezpečnostného úradu príde v roku 2019 – volí ho Národná rada na sedem rokov a súčasným šéfom je Jozef Magala, bývalý šéf SIS (2006–2010) a človek blízky Robertovi Ficovi. Úrad vydáva bezpečnostné previerky, od ktorých závisia napríklad aj povolenia na vývoz zbraní.

Štvrtá automobilka

Jaguar Land Rover otvorí o tri roky fabriku v Nitre načas, pretože na rozdiel napríklad od energetiky v tomto sektore termíny aj sľuby platia. Ekonomike to pridá najmenej dve percentá HDP, ale nesporný dobrý efekt zatienia riziká, ktoré automobilka prinesie. Rast platov v hospodárstve bude prudký a nerovnomerný.

foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Východ, ale aj okolie Banskej Bystrice či Zvolena sa budú čoraz viac pýtať, čo z tých dobrých grafov majú ony. Znova to len vyšpičkuje debatu o verejných investíciách a snahe štátu presvedčiť ľudí, aby cestovali za prácou aj po Slovensku, nielen do zahraničia. Prísť to musí a vláda v tom bude znova neúspešná, pretože väzby slovenských rodín na ich bývanie budú ešte dlho silnejšie ako iné ekonomické stimuly.

Predsedníctvo v Európskej únii

Hanbu si nespravíme, zvládneme úlohu predsedníckej krajiny rovnako ako iné štáty a Bratislava bude možno vďaka kozmetickým úpravám aspoň o trochu krajším miestom pre život. To, čo je v skutočnosti dôležité, je tón a jazyk, ktorým bude premiér a šéf diplomacie hovoriť mimo formálnych vystúpení spojených s predsedníctvom.

Slovensko by už nemalo štengrovať zakladajúce štáty Európskej únie lacným populizmom o diktáte Bruselu a veľkých štátov, pretože v čase, keď to s Úniou naozaj nevyzerá najlepšie, môžeme pre nedostatok solidarity, slušnosti a vypočítateľnosti prísť o kľúčovú výhodu, o ktorú vlády v posledných obdobiach opierali svoje úspechy – o eurofondy. Taliansky premiér Matteo Renzi to povedal už naplno – bez solidarity v otázke utečencov treba štátom V4 obmedziť čerpanie peňazí z eurofondov.

Brexit a veľký futbal

Len tri dni pred konaním britského referenda (23. júna) o zotrvaní v Európskej únii budú hrať Angličania na Majstrovstvách Európy vo futbale zápas so Slovenskom. Očakáva sa víťazstvo Angličanov, keby však naši favorita porazili, môže to mať aj iné, ako len športové následky.

Foto – TASR/AP
Foto – TASR/AP

Skúsme si to predstaviť – ak Marek Hamšík rozhodne zápas tesne pred koncom v náš prospech, určite tým výrazne zhorší náladu Angličanov, ktorí sa o komplikovanú tému referenda príliš nezaujímajú a v „blbej nálade“ po prehre voliť skôr nepôjdu. Práve medzi nerozhodnutými sa skrýva väčšina vlažných zástancov členstva v Únii.

Na fenomén „blbej nálady“ po dôležitom futbalovom zápase už v roku 1970 doplatil premiér Harold Wilson, keď Angličania vo štvrťfinále Majstrovstiev sveta v Mexiku stratili dobre rozohratý zápas s Nemeckom a Wilson nečakane prehral voľby. Istotne to nebol jediný dôvod politickej porážky, rozhodovanie ľudí však ovplyvňujú aj mnohé iracionálne podnety.

Európska únia bez Veľkej Británie? Pre všetky ostatné štáty by to bol veľmi silný signál o tom, že toto spoločenstvo stráca význam aj silu a nemusí mať už ani veľkú budúcnosť. A obzvlášť zlá správa by to bola pre Slovensko, ktoré začne strácať základnú geopolitickú istotu, ktorou naše členstvo v Únii zatiaľ je.

Ťažké roky s Ruskom

Rusko čakajú ťažké roky. Spôsobia to nízke ceny ich hlavnej exportnej komodity – ropy, absencia reforiem a tvrdý dopad sankcií Západu aj tých, ktoré Moskva sama na seba uvalila embargom na potraviny. Napriek tomu sa bude Moskva snažiť správať ako globálny hráč cez vojnový konflikt na Donbase aj v Sýrii.

Foto - TASR/AP
Vladimir Putin a Dmitrij Medvedev. Foto – TASR/AP

Donbas bude využívať, aby sa prekryla anexia Krymu. O zrušenie sankcií sa bude snažiť tak, že bude striedavo zvyšovať a uvoľňovať napätie na východe Ukrajiny. Slovensko, ktoré sa ujme v lete predsedníctva v EÚ, bude tiež rozhodovať o tom, či prerušiť alebo predĺžiť sankcie, ktorých platnosť práve vyprší. Pokušenie nalomiť európsku jednotu bude veľké, všetko bude závisieť od toho, či pragmatickí lídri uprednostňujúci obchod s Putinom pred konfrontáciou nájdu viac spojencov.

Rusko tento rok čakajú parlamentné voľby, ktoré budú skôr imitáciou politickej súťaže než skutočnými férovými voľbami. Aj preto bude ruský prezident naďalej vystupovať agresívne voči Západu a bude ho vykresľovať ako svojho nepriateľa. Summit NATO vo Varšave využije na ďalšie útoky proti aliancii. Ťažko sa bude zmierovať s tým, ako sa k členstvu približuje Čierna Hora, či s tým, že Gruzínci získajú bezvízový styk s EÚ.

Konfrontačná atmosféra pretrvá až do roku 2018, keď bude už po štvrtýkrát kandidovať za prezidenta Vladimir Putin. Pre domáce prostredie to bude znamenať ešte menej politickej slobody, a pre mnohé krajiny v EÚ pokušenie zakrývať si pred jeho avanturizmom oči a poškuľovať po jeho odpore k liberálnej demokracii a tlaku na občiansku spoločnosť.

Zamrznutý konflikt na Ukrajine

Susednú Ukrajinu čaká ťažké, napínavé obdobie a Slovensko musí osud tejto krajiny starostlivo sledovať. Vyhliadky nie sú najlepšie.

Rusko bude mať naďalej pod kontrolou časť hraníc s Ukrajinou a bude tam posielať vojenskú techniku aj vojakov. Vojna na Donbase tak bude pokračovať a komplikovať Ukrajine možnosť začať integráciu s Európskou úniou aj NATO. Z toho sa ešte len stane veľká téma, keďže aliancia si už uvedomila, že vyhrotenie konfliktu a priama konfrontácia s Ruskom by sa rýchlo mohla týkať aj jej pobaltských členov. NATO preto posilní po summite vo Varšave prítomnosť v strednej a vo východnej Európe.

Vláda v Kyjeve bude musieť zvýšiť svoj záujem o Donbas, ak ho nebude chcieť stratiť ako Krym. Vzhľadom na roztržky v koalícii vlády Arsenija Jaceňuka a prezidentovho bloku Petra Porošenka je pravdepodobné, že vláda nevydrží celé obdobie, Ukrajinu tak budú znovu čakať predčasné voľby.

Tretí majdan má však veľmi malú šancu na úspech, keďže väčšina Ukrajincov si uvedomuje, že by priniesol viac komplikácií než dobra. Aj preto bude EÚ využívať svoje páky na Ukrajinu, aby robila reformy.

 

Americká otázka – Clintonová či Trump

O necelý rok sa v Spojených štátoch vymení americký prezident. Momentálne to vyzerá, že po ôsmich rokoch Baracka Obamu do Bieleho domu zasadne Hillary Clintonová alebo Donald Trump, obaja jasne mieria k nominácii svojich strán.

Hillary Clintonová. foto - TASR/AP
Hillary Clintonová. Foto – TASR/AP

Na Slovensko môže mať vplyv najmä zahraničná politika budúceho zrejme najvplyvnejšieho politika sveta. Bývalá prvá dáma a ministerka zahraničia by v nej bola ostrejšia ako Obama, označujú ju za intervencionistku. Práve ona presvedčila súčasného prezidenta, aby bombardoval Líbyu.

Čo sa týka nášho regiónu, Obamovi vyčítali, že sa oň nezaujíma a je mäkký (najmä prvé štyri roky) k Putinovi. Skúsená Clintonová má ďaleko k naivite, napríklad bola skeptická voči Arabskej jari.

Nepredvídateľné roky by to boli v prípade, keby sa novým prezidentom stal Donald Trump. Tento týždeň 50 zahraničnopolitických expertov republikánov napísalo, že Amerika by za jeho vlády bola menej bezpečná a jej vplyv na svet by klesol.

Prvá žena Trumpa pochádzala z Česka, jeho súčasná zasa zo Slovinska, čo by naznačovalo, že by k nášmu regiónu mal mať vzťah. Napríklad v prípade Ukrajiny tvrdí, že je to európsky problém, ktorý by malo vyriešiť najmä Nemecko. S Putinom by podľa jeho slov vychádzal dobre, viackrát sa ho zastával, podporuje jeho intervenciu v Sýrii.

„Receptom na ekonomickú katastrofu“ by podľa spomínaných expertov mohlo byť aj to, keby prezident Trump splnil svoje sľuby a viedol obchodné vojny napríklad s Čínou.

Voľby 2016

Teraz najčítanejšie