Mirek Tóda
Všetko podľa expertov nasvedčuje tomu, že za teroristickým útokom na koncertnú sálu v ruskom Krasnogorsku neďaleko Moskvy stál tzv. Islamský štát (známy tiež ako Dáiš alebo pod skratkou ISIS) a zrejme jeho afganská odnož ISIS-K.
Teroristická organizácia, ktorá pôsobí vo viacerých moslimských krajinách, sa k útoku prihlásila už v piatok a označila ho za najbrutálnejší za posledné roky.
Moskva sa napriek tomu snaží útok, pri ktorom zomrelo najmenej 133 ľudí, spájať najmä s vládou v Kyjive a dokonca nariadila médiám, aby zdôrazňovali údajnú ukrajinskú stopu.
Čo hovorí Putin a prečo
Ukrajinskí predstavitelia od piatka zdôrazňujú, že s útokom nemajú nič spoločné. Naopak, vinia ruskú tajnú službu FSB, že chce útok využiť na to, aby ospravedlnila veľkú novú mobilizáciu a masívne útoky na Ukrajinu.
O tom, ktorá z verzií je najpravdepodobnejšia, sme sa rozprávali s poľským expertom Kacperom Rekawekom z Medzinárodného centra pre boj s terorizmom v Haagu.
Ruský prezident Vladimir Putin vo svojom prejave, ktorý podľa ruských médií viackrát odložili a prišiel až po vyše 19 hodinách od útoku, vo svojom prejave nehovoril o džihádizme. Namiesto toho útok na Crocus City Hall spojil s Ukrajinou, kam teroristi údajne chceli utiecť.
„Všetci štyria priami páchatelia teroristického útoku boli nájdení a zadržaní. Pokúsili sa ukryť a presunúť sa smerom na Ukrajinu, kde pre nich bolo na ukrajinskej strane pripravené okno, aby prekročili štátnu hranicu,“ vyhlásil Putin bez toho, aby poskytol dôkazy.
O tejto verzii už predtým hovorila FSB, ktorá tvrdila, že teroristi údajne mali na Ukrajine kontakty. Ako však píše ruská služba BBC, vo zverejnenom videu žiaden zo zadržaných nehovorí, že by utekal na Ukrajinu a žiadnych konkrétnych jednotlivcov z Ukrajiny podozrivých z účasti na organizovaní útoku ruské orgány nemenovali.
Video zo zadržania jedného z údajných teroristov, ktoré zverejnil telegramový kanál Baza, geolokalizoval projekt GeoConfirmed. Natočili ho v Brjanskej oblasti na diaľnici vzdialenej od ukrajinských hraníc viac ako 130 kilometrov.
Je to lož – ako sa bráni Kyjiv
Poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak ešte v piatok povedal, že Ukrajina nemá s útokom v Moskovskej oblasti nič spoločné a vo vojne proti Rusku sa rozhodne výlučne na bojisku.
Ukraine certainly has nothing to do with the shooting/explosions in the Crocus City Hall (Moscow Region, Russia). It makes no sense whatsoever.
First of all, Ukraine has been fighting with the Russian army for more than two years. And everything in this war will be decided only…
— Михайло Подоляк (@Podolyak_M) March 22, 2024
Ministerstvo zahraničných vecí Ukrajiny obvinenia takisto odmietlo a “považuje ich za plánovanú provokáciu Kremľa s cieľom ešte viac rozdúchať protiukrajinskú hystériu v ruskej spoločnosti, vytvoriť podmienky pre zvýšenú mobilizáciu ruských občanov k účasti na zločineckej agresii proti našej krajine a zdiskreditovať Ukrajinu v očiach medzinárodného spoločenstva”.
Putin vo svojom prejave nespomenul, že americké veľvyslanectvo už 7. marca varovalo pred možnými teroristickými útokmi v ruskom hlavnom meste. Moskva to vtedy nebrala vážne a USA obvinila zo šírenia strachu v čase vrcholiacej kampane pred prezidentskými voľbami, ktoré však neboli férové ani slobodné.
Varovania sa teraz ukázali ako namieste. ISIS medzitým zverejnil fotografiu štyroch útočníkov a experti na terorizmus považujú jeho prihlásenie sa k útokom za dôveryhodné. Ako napísal ruský server The Insider, farba, strih aj potlač oblečenia dvoch z nich sa zhoduje s oblečením zadržaných podozrivých.
Nemecký týždenník Der Spiegel cituje experta na terorizmus Petra Neumanna z King’s College v Londýne, ktorý je presvedčený, že list o zodpovednosti za útok zo strany Islamského štátu je pravý.
„Ešte pred vyhlásením ruského ministerstva zahraničných vecí varoval pred falošnými správami, ktoré kolujú na ruských telegramových kanáloch. Tie vraveli, že komunikácia ISIS bola falošná,“ napísal nemecký časopis. „Pravdepodobne preto, aby sme uviedli príbeh, že za útok je zodpovedná Ukrajina,“ povedal Neumann.
Pre expertov na terorizmus útok ISIS len 20 kilometrov od Kremľa nebol úplným prekvapením, pretože Rusko bolo už dlhšie jedným z hlavných terčom džihádistov z tzv. Islamského štátu.
Prečo sa potom Kremeľ snaží útok spájať s Kyjivom? A mohlo by ísť o „operáciu pod falošnou vlajkou“, ktorá má poslúžiť propagande Kremľa, ako napríklad tvrdí ukrajinské Centrum pre potláčanie dezinformácií?
„Ruská tajná služba FSB šíri klamstvá, že podozriví z teroristického útoku boli zadržaní, keď išli k hraniciam Ukrajiny, kde sa údajne plánovali skryť,“ povedal šéf centra Andrij Kovalenko. Myslí si, že ruská verzia nedáva logiku: podozriví išli v aute, ktorého značka kolovala v médiách a hľadali ho všetky ruské bezpečnostné zložky. Hranica s Ukrajinou je pritom miestom, kde je veľa vojenského personálu a ktoré sa Rusko snaží starostlivo chrániť.
„Sú tam zamínované oblasti, pretrvávajúce ostreľovanie a oblasť je monitorovaná dronmi oboch strán 24 hodín denne. Toto je veľmi pochybná a primitívna verzia ruských tajných služieb a klamstvo,“ dodal.
Ruský false flag? Deepfake už použili
Ešte pred teroristickým útokom na koncertnú sálu v ten istý deň hovorca Kremľa prvý raz pomenoval konflikt na Ukrajine ako vojnu. Dovtedy jej hovorili „špeciálna vojenská operácia” a za slogany „nie vojne“ v Rusku bežne zatýkajú ľudí.
V Kyjive sú preto presvedčení, že po zmene rétoriky a masívnych útokoch na energetickú infraštruktúru sa Rusko pripravuje na novú vlnu eskalácie. Teroristický útok podľa Ukrajincov má poslúžiť na rozdúchanie vojnovej hystérie.
Ako prvý o „ukrajinskej stope” napísal ruský denník Kommersant. Tvrdil, že podozriví sú Slovania, nadpriemerne vysokí a mohli používať falošnú bradu. Táto verzia sa však, ako upozornil ruský server The Bell, veľmi rýchlo s prvými správami o podozrivých vôbec nepotvrdila.
Kremeľ dokonca podľa Meduzy nariadil štátnym a lojálnym médiám, aby zdôrazňovali „ukrajinskú stopu”. Nezávislému serveru, ktorý má sídlo v lotyšskej Rige, to povedal zamestnanec jedného zo štátnych médií a ďalší zdroj to následne potvrdil.
Ruská televízia NTV dokonca zverejnila deepfake s ukrajinským šéfom bezpečnostnej rady, ktorý mal účasť na teroristickom útoku potvrdzovať. „Zapojenie kyjivského režimu do teroristického útoku v Moskovskej oblasti potvrdil verejne a v televízii tajomník Rady národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny Olexij Danilov,“ uviedla moderátorka. V zmanipulovanom videu potom Danilov hovorí: „Dnes je v Moskve zábava, myslím si, že je to veľmi zábavné. Rád by som veril, že takúto zábavu im zariadime častejšie.“
„Často sa objavuje názor, že Putinov režim je po toľkých rokoch schopný všetkého a že mohlo ísť v tomto prípade o tzv. ‚false flag‘. Teda zinscenovanú provokáciu pre politické účely v prospech Ruska a jeho režimu,“ hovorí expert na terorizmus Rekawek. Medzi odborníkmi, ktorí sa venujú džihádizmu, to však podľa neho vidia inak.
Kto sú teroristi z ISIS-Chorasán?
Rekawek pripomína skoro rok starý článok Foreign Policy, v ktorom sa píše, ako si afganská odnož ISIS vybrala za svoj nový cieľ Rusko.
„Už vtedy sa hovorilo, že Rusko predstavuje pre ISIS nového nepriateľa. Stalo sa to jeho širšou agendou, keď z centrály teroristickej organizácie v Sýrii začali tlačiť na operácie v zahraničí. Posledné tri roky došlo k pokusom o takmer 20 útokov na Západe aj v Rusku. A teraz sa im to podarilo,” myslí si Rekawek.
Nasvedčujú tomu podľa neho aj nedávne zatýkania, keď sa Rusom podarilo odhaliť teroristickú bunku. Verzia, že za útokom bol ISIS alebo afganská pobočka známa ako Islamský štát-Chorasán (IS-K), je podľa neho dôveryhodná.
Názov pobočky je odkazom na historické územie časti Iránu, Turkmenistanu, Afganistanu, Pakistanu, Turkménska, Uzbekistanu a Tadžikistanu. Skupina vznikla v roku 2015 a podľa BBC ide bez preháňania o najradikálnejšiu a najbrutálnejšiu zo všetkých džihádistických skupín pôsobiacich v Afganistane.
„ISIS-Chorasán stojí za útokmi na dievčenské školy, nemocnice a pôrodnice. Pre túto skupinu sú nepriatelia všetci, ktorí spadajú pod pojem ‚neveriaci‘. A to nie je len Západ, ale napríklad aj šiitskí moslimovia. ISIS-Chorasán je tiež v nepriateľstve s Talibanom, ktorý považuje rovnako za ‚neveriaci‘ a nie dostatočne radikálny,“ píše BBC.
Taliban, s ktorým Moskva udržiava dobré vzťahy podobne ako s palestínskym Hamasom, útok ISIS v Moskovskej oblasti odsúdil.
Cieľom islamistických teroristov bolo využitie „vojny križiakov proti križiakom” – teda rusko-ukrajinskej vojny – vo svoj prospech. Rusko je pre sunitských džihádistov z ISIS-K nepriateľom z viacerých dôvodov. Ako píše Foreign Policy, má podľa nich na rukách krv moslimov ešte z čias sovietskej vojny v Afganistane či brutálnej čečenskej vojny a sympatie nemá ani pre spojenectvo Moskvy so sýrskym diktátorom Baššárom Asadom a Talibanom.
Podľa New York Times je ISIS-K najväčšou bezpečnostnou hrozbou pre Taliban, ktorý sa k moci v krajine vrátil v roku 2021. Počas odchodu americkej armády z Afganistanu podnikol samovražedné útoky na medzinárodné letisko v Kábule v auguste 2021, kde zabil 13 amerických vojakov a 170 civilistov.
„ISIS-K sa v posledných dvoch rokoch zameral na Rusko a vo svojej propagande často kritizuje prezidenta Vladimira Putina,“ citoval americký denník experta na boj s terorizmom Colina P. Clarka.
To, že hlavnou verziou útoku je podľa expertov džihádizmus, však podľa Rekaweka nemusí znamenať, že s tým Moskva bude pracovať.
„Tí, čo hovoria, že to bude Putinov režim využívať na svoje PR, majú pravdu,“ hovorí Rekawek. „Čakal som však, že do väčšej miery budú hovoriť o džihádizme a tom, že Západ by sa mal teraz s nimi spojiť a spolu by mali bojovať proti nemu. Namiesto toho zvolili menej sofistikovaný naratív a naznačujú, že za teroristami mala byť Ukrajina,“ rozpráva Rekawek.
Spôsob, akým o tom útoku informujú, podľa neho ukazuje, že útok ich zaskočil, a preto si nemyslí, že by išlo o „false flag“, teda zinscenovanú operáciu FSB.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
