Nenávidia Západ aj Rusko a snívajú o tvrdej vláde šaríe. Kto sú teroristi z ISIS-K, ktorí vraždili na okraji Moskvy?

Sú menej známi, ale zároveň podobne brutálni, krutí a bezohľadní voči civilistom ako „pôvodný“ Islamský štát. Hoci zatiaľ o nich v západných médiách nebolo príliš počuť.

Teraz o sebe dali vedieť jedným z najkrvavejších teroristických útokov za posledné roky, hoci ruská dezinfoscéna ich pripisuje Ukrajine, hoci nemá na to žiadne dôkazy.

Piatkový útok na okraji Moskvy bol jedným z najhorších teroristických útokov za posledné desaťročia. Ozbrojenci v koncertnej hale zabili najmenej 139 ľudí a ďalších 180 zranili.

Krátko po útoku sa k zodpovednosti prihlásila skupina Islamský štát, neskôr konkrétne jej stále aktívna odnož ISIS-K v krátkom vyhlásení zverejnenom na sociálnej sieti Telegram.

Ruská propaganda však stále tvrdí, aspoň jej časť, že za útok môže byť zodpovedná Ukrajina. Kyjiv to popiera a označuje to za „primitívnu“ taktiku ruského prezidenta Vladimira Putina odviesť pozornosť.

Russia has lowered flags to half-mast for a day of mourning after at least 137 people were killed in an attack claimed by Islamic State in Khorasan Province (ISIS-K) on Moscow's Crocus City Hall https://t.co/XdmznQxsXN pic.twitter.com/r4GsvOu8xc

— Al Jazeera English (@AJEnglish) March 24, 2024

Čo je to ISIS-K

ISIS-K je známa ako jedna z najsmrteľnejších odnoží tzv. Islamského štátu (známy pod skratkou ISIS alebo Dáiš). Táto teroristická skupina stála na čele dnes už neexistujúceho „štátu“ v niektorých častiach Iraku a Sýrie. Vznikla v Sýrii a Iraku a na svojom vrchole ovládala obrovské územie od západnej Sýrie až po predmestie irackého hlavného mesta Bagdad.

Jej samotná odnož ISIS-K zabila tisíce ľudí v Afganistane a Pakistane pri útokoch uskutočnených od roku 2015. Spojenie s jej materskou skupinou však nie je úplne jasné.

Svoj názov odvodzuje od Chorásánu, čo je staroveký výraz pre územie, ktoré zhruba zahŕňa časti dnešného Iránu, Turkménska a Afganistanu, hoci jej aktivity presahujú tento región. Okrem páchania smrtiacich útokov v Iráne, Pakistane, Tadžikistane a Uzbekistane ISIS-K uskutočňuje aj operácie zamerané na Spojené štáty a Európu.

Pobočky majú spoločnú ideológiu a taktiku, ale hĺbka ich vzťahu, pokiaľ ide o organizáciu a velenie a kontrolu, nebola nikdy úplne jasná, aspoň nie západným tajným službám či médiám.

Retired Green Beret on warning about ISIS-K in Afghanistan pic.twitter.com/VRrhrBUT8V

— Jake Tapper (@jaketapper) March 22, 2024

Američania pred útokmi varovali aspoň vlastných občanov

Veľvyslanectvo USA v Rusku už 7. marca varovalo Putinov režim, že k niečomu podobnému ako teraz pri útoku v Moskve sa schyľuje.

Ambasáda USA vtedy uviedla, že „monitoruje správy o tom, že extrémisti majú bezprostredné plány zaútočiť na veľké zhromaždenia v Moskve vrátane koncertov“, a vyzvala občanov USA, aby sa vyhýbali veľkým zhromaždeniam. Washington potvrdil, že sa o tieto informácie podelil aj s ruskými predstaviteľmi.

Hoci Islamský štát neuviedol, ktorá z jeho odnoží bola do útoku zapojená, dvaja americkí predstavitelia uviedli, že nedávne spravodajské správy naznačujú, že afganská a pakistanská odnož Islamského štátu, známa ako Islamský štát-Chorásán alebo ISIS-K, už dlhšie pôsobí na území Ruska.

Majú za sebou viaceré útoky

Začiatkom tohto mesiaca pritom ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) uviedla, že zmarila útok ISIS-K na moskovskú synagógu, informovala tlačová agentúra TASS.

Podľa správy ruských služieb sa k Islamskému štátu pripojilo viac zahraničných bojovníkov z bývalých sovietskych republík. V roku 2015 bojovníci v ruských provinciách a republikách prisahali vernosť skupine a vytvorili provinciu IS-Kaukaz.

Islamský štát uskutočnil aj ďalšie veľké útoky na ruské záujmy v zahraničí: V roku 2015 vybuchlo nad egyptským Sinajským polostrovom ruské lietadlo s 224 osobami, pričom zahynuli všetci ľudia na palube. K zodpovednosti za útok sa prihlásila rovnako miestna odnož Islamského štátu.

V roku 2022 zahynulo niekoľko ľudí pri útoku ISIS-K na ruské veľvyslanectvo v Kábule.

Rusko je pritom dlhodobo vo zvláštnej situácii. V Kaukaze na jednej strane zasahuje proti extrémistom z rôznych islamistických organizácií, na druhej strane podporuje sýrskeho prezidenta Baššára al-Asada počas dlhotrvajúcej občianskej vojny.

Organizácia Spojených národov opakovane vyjadrila v minulosti obavy, že skupiny ako al-Káida a ISIS-K by mohli získať moderné zbrane NATO, ktoré zostali po odchode medzinárodných jednotiek z Afganistanu. Američania sa za chaotických podmienok stiahli z Afganistanu koncom augusta 2021 za prezidenta Joea Bidena. Jeho predchodca Donald Trump už predtým rozhodol o odchode amerických vojsk, no celkovo bolo stiahnutie sa Američanov z Afganistanu považované za nezvládnutú akciu.

Počas samovražedného útoku ISIS-K na letisko v Kábule počas evakuácie okrem množstva civilistov zahynulo aj 13 Američanov.

Podľa Centra pre strategické a medzinárodné štúdie (CSIS) medzi prvých členov ISIS-K patrili pakistanskí bojovníci, ktorí sa objavili v afganskej provincii Nangarhár približne pred desiatimi rokmi, pričom mnohí z nich utiekli z Pakistanu a prebehli z iných teroristických skupín.

Protiteroristickí analytici odhadujú jej silu v súčasnosti na približne dvetisíc osôb, ale tento počet sa podľa nich aktuálne zvyšuje. Niektorí zajatí bojovníci ISIS-K boli zadržiavaní vo väzniciach neďaleko Kábulu, ktoré Taliban obsadil, keď sa jeho ofenzíva zrýchlila.

Čo chcú?

Medzi kľúčové postavy, ktoré sa podieľali na vzniku ISIS-K, patrili prebehlíci z Talibanu – napríklad bývalý člen Talibanu Abdul Raúf Aliza, ktorý bol krátko zadržiavaný v americkom väzení v kubánskom Guantáname a po tom, ako sa pripojil k ISIS, bol v roku 2015 zabitý pri útoku amerického bezpilotného lietadla.

Skupinu spája vzájomná nenávisť voči Talibanu a priťahuje ľudí s ešte radikálnejšími názormi, než má teroristické hnutie, ktoré sa dostalo znovu k moci v Afganistane. Práve ISIS-K predstavuje pre Taliban najväčšiu hrozbu.

Často útočí na civilné ciele v Afganistane, ale prihlásila sa napríklad aj k tohtoročnému útoku na smútočné zhromaždenie v Iráne, ktoré si pripomínalo americký atentát na generála Revolučných gárd Gásema Solejmániho.

„ISIS verí, že vládnuť môže len Boh. A hoci sa Taliban pokúša vytvoriť islamský emirát, ISIS to nestačí,“ hovorí Colin Clarke, autor knihy „Po kalifáte: Islamský štát a budúcnosť teroristickej diaspóry“, pre CNN ešte pred tým, ako došlo k útokom na kábulskom letisku.

„Na každom mieste, ktoré ovládnu,“ povedal Clarke, ISIS-K „zavedú mimoriadne tvrdé právo šaría. A budú vládnuť železnou päsťou. Chcú prilákať a naverbovať najzarytejších sociopatov v krajine a bezohľadné násilie im pomôže priviesť do organizácie ďalších bojovníkov, ktorí majú podobné zmýšľanie“.

Podľa odborníkov na túto skupinu majú v úmysle vytvoriť kalifát začínajúci sa v južnej a strednej Ázii, riadený právom šaría, ktorý sa bude rozširovať, keď sa k nemu pridajú moslimovia z celého regiónu a sveta – podobne ako „pôvodný“ Islamský štát (ISIS).

Nenávisť voči Západu vrátane Spojených štátov je dôležitou súčasťou ich programu. ISIS-K vo svojich oficiálnych mediálnych prúdoch zosmiešňuje Spojené štáty a vyhráža sa im a vyzýva na útoky osamelých vlkov na Západe.

Skupina ISIS-K teraz operuje najmä v Afganistane proti Talibanu, ktorý zaviedol v krajine tvrdý islamistický režim, ale zároveň sa mu nedarí nadviazať medzinárodné vzťahy s inými krajinami.

Útok v Moskve podľa expertov na terorizmus potvrdil, že hoci sa Islamský štát podarilo vyhnať z území Iraku a Sýrie, jeho odnože sú v širšom regióne stále živé. Rusko majú na zozname ako terč okrem iného za brutálnu vojnu v Čečensku, ako aj pre konflikt v Afganistane ešte zo sovietskych čias.