V ťažkých chvíľach sa Putin vždy stratí. Útok v Moskve bude spájať so Západom, tvrdia analytici

Píšu Catherine Beltonová a Robyn Dixonová, článok zverejňujeme so súhlasom The Washington Post.

Keď Vladimir Putin konečne prehovoril o najhoršom teroristickom útoku v Rusku za posledných 20 rokov, nepomenoval do očí bijúce zlyhanie svojho bezpečnostného aparátu, ktorý dostal 7. marca jasné varovanie od Spojených štátov, že môže dôjsť k útoku na koncertnú sieň.

Nehovoril ani o Islamskom štáte, ktorý sa prihlásil k piatkovému útoku na sieň Crocus City, pri ktorom zomrelo najmenej 133 ľudí. Putin pritom počas dlhej ruskej vojenskej intervencie v Sýrii opakovane Islamský štát odsudzoval ako nepriateľa a v roku 2017 oznámil, že Rusko ho vojensky porazilo.

Namiesto toho svoj sobotný päťminútový televízny prejav využil na to, aby zdôraznil, že štyria priami páchatelia sa pred zadržaním „pohybovali smerom k Ukrajine“ a že na ukrajinskej strane bolo pre nich „otvorené okno, aby mohli prekročiť hranicu“.

Ukrajinu, ktorá odmietla akúkoľvek účasť na útoku, priamo neobvinil. Keď však útok prirovnal k činom nacistov počas druhej svetovej vojny, bolo jasné, že naráža na Ukrajinu. „Nacistami“ totiž zvyčajne nazýva ukrajinskú vládu.

Zraniteľnosť Putinovho režimu

Hrozivé videá útočníkov s automatickými zbraňami, ktorí chladnokrvne vraždili nevinných ľudí a podpaľovali jedno z najznámejších moskovských kultúrnych centier, však podkopali Putinovo úsilie prezentovať Rusko ako silné, jednotné a odolné.

K útoku došlo iba päť dní po jeho triumfálnom vyhlásení víťazstva v prezidentských voľbách, ktoré boli kontrolované Kremľom a v zahraničí ich vnímali ako nedemokratické. Putin využil voľby, aby mohol pri presadzovaní svojej politiky argumentovať obrovskou verejnou podporou.

Bývalí americkí bezpečnostní predstavitelia a členovia ruskej elity tvrdia, že útok zdôraznil zraniteľnosť Putinovho režimu aj napriek jeho snahe spojiť ho s Ukrajinou. Táto zraniteľnosť bola zrejmá aj počas krátkej vzbury Jevgenija Prigožina a jeho vagnerovcov, ktorí chceli v júni minulého roka zosadiť vrchných predstaviteľov ruskej obrany.

„Režim ukazuje svoje slabé miesta práve v takýchto kritických situáciách,“ hovorí politológ Andrej Kolesnikov z Carnegieho centra pre Rusko a Euráziu. Aj keď Prigožin povstanie zastavil, škody boli zrejmé. Putin sa následne celé hodiny nevyjadril k udalostiam a to isté sa stalo aj teraz po útoku teroristov.

„V ťažkých chvíľach sa vždy stratí,“ vraví Kolesnikov.

Len tri dni pred útokom Putin odmietol varovanie USA o možno teroristickom útoku a označil ho za „otvorené vydieranie“ a „pokus vystrašiť a destabilizovať našu spoločnosť“.

Pri autoritárskom vládnutí a prakticky neexistujúcej opozícii však nie je pravdepodobné, že by ruský vodca čelil akejkoľvek kritike či dôsledkom za to, že nebral varovania vážnejšie.

Keď Rusko v minulosti zasiahli teroristické útoky, Putin často obviňoval Západ z ich podnecovania, najmä po masakri v škole v meste Beslan v roku 2004, pri ktorom zomrelo viac než 330 rukojemníkov. Putin následne hovoril, že útok zosnovali tí, ktorí chceli oslabiť Rusko, a ich cieľom bol jeho „rozpad“.

Podľa analytikov Putin sa o niečo podobné takmer s istotou pokúsi aj teraz. Ruská propagandistka a šéfredaktorka štátnej televízie Russia Today Margarita Simonianová v sobotu už napokon tvrdila, že varovanie Američanov pred útokom naznačuje, že sa podieľali na jeho príprave.

Bývalí americkí predstavitelia a analytici tvrdia, že rétorika obviňujúca Ukrajinu a kolektívny Západ bude pravdepodobne pokračovať a mohla by viesť k ďalším tvrdým represiám, keďže Putin sa pokúša svoj národ vyburcovať k zdĺhavej vojne.

Majú iné priority

Iné zdroje zase hovoria, že krviprelievanie oživilo prízrak, o ktorom si Putin myslel, že je dávno za ním – počas jeho prvých dvoch prezidentských období zasiahli Rusko smrtiace teroristické útoky, ktoré neskôr Putin využil na ospravedlnenie tvrdých reakcií armády a bezpečnostných služieb a aj na posilnenie svojej vlády.

Poukazujú na zjavný nedostatok primeranej bezpečnosti v Crocus City, vo veľkom zábavnom a nákupnom stredisku na okraji Moskvy, napriek varovaniam americkej vlády.

„Crocus City je obrovské miesto s mnohými koncertnými sálami,“ hovorí nemenovaný moskovský podnikateľ a dodáva, že neďaleko sa nachádzajú aj kancelárie moskovskej oblastnej vlády. „Mala tam byť zaistená riadna bezpečnosť a na mieste malo byť veľa policajtov.“

„V našej krajine chýba zodpovednosť za bezpečnosť na veľkých verejných podujatiach,“ vraví podnikateľ, ktorý sa s nami rozprával pod podmienkou zachovania anonymity kvôli strachu z trestu.

„Takmer to isté sa stalo pred 20 rokmi počas útoku na moskovské divadlo na Dubrovke a odvtedy sa nič nezmenilo,“ hovorí, pričom odkazuje na rukojemnícku drámu z roku 2002, pri ktorej čečenskí teroristi obsadili divadlo v centre Moskvy a ktorá si vyžiadala 115 obetí.

Ruský akademik s blízkymi väzbami na vysokopostavených moskovských diplomatov nám poskytol podobný pohľad na to, že Rusko nedokázalo zabrániť piatkovému útoku.

„Je jasné, že budeme pátrať po ukrajinskej stope a možno aj stopách západných bezpečnostných služieb. Akékoľvek vyšetrovanie však zrejme zistí len zlyhania našich bezpečnostných služieb,“ povedal akademik, ktorý sa s nami tiež pre obavy z pomsty rozprával pod podmienkou zachovania anonymity.

Ruské bezpečnostné služby v uplynulých rokoch vynaložili obrovské množstvo prostriedkov na monitorovanie pohybu oponentov Putinovho režimu. Pri sledovaní a vypočúvaní ľudí, ktorí sa zúčastnili na nedávnom proteste proti voľbám alebo boli položiť kvety na počesť zosnulého opozičného lídra Alexeja Navaľného, používajú technológiu na rozpoznávanie tvárí.

Podľa analytikov sa však zdá, že zaisťovanie adekvátnej bezpečnosti vlastným občanom pred hrozbami pochádzajúcimi od známych teroristických skupín v zozname priorít kleslo. Rusko pritom v priebehu posledných rokov stále čelilo teroristickým útokom, pričom dva z nich v roku 2019 mal na svedomí Islamský štát.

Zlyhania nie sú výnimkou, ale normou

Začiatkom marca ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) uviedla, že zmarila pripravovaný útok Islamského štátu na synagógu v Moskve a že „neutralizovala“ neznámy počet členov tejto militantnej skupiny počas akcie v Kalužskej oblasti juhozápadne od hlavného mesta. Kazachstan neskôr potvrdil, že počas akcie prišli o život dvaja jeho občania.

Minulý rok agentúra TASS informovala, že FSB zabila dvoch ďalších militantov Islamského štátu, ktorí plánovali útok na chemické zariadenie v Kalužskej oblasti.

„Všade panuje pocit, že žijeme v policajnom štáte, ktorý zblízka sleduje každého občana,“ približuje politológ Kolesnikov. „Ľudí teraz často zastavujú a kontrolujú pri vstupe do metra. Na letiskách sa výrazne sprísnili bezpečnostné kontroly. Je preto naozaj otázne, ako sa vôbec niečo takéto mohlo stať.“

Ďalšie zdroje hovoria, že zlyhania ruských bezpečnostných služieb nie sú výnimkou, ale normou.

„Pokým nejde o naozaj významné verejné udalosti ako olympiáda alebo niečo iné, do čoho je zapojený Putin, je ruské stráženie verejnej bezpečnosti vždy nedôsledné,“ povedal nám jeden bývalý americký spravodajský dôstojník.

Pre citlivosť témy sa s nami rozprával pod podmienkou zachovania anonymity.

„Naozaj potrebujete mať prepracovaný systém zameraný na tento typ hrozieb, no ten ruský sa zameriava inam,“ dodal.

Slepá škvrna režimu

Počas svojho sobotného televízneho prejavu sa Putin nezaoberal hodnotením amerických predstaviteľov, podľa ktorých „nie je dôvod pochybovať“, že za útok je naozaj zodpovedná afganská bunka Islamského štátu, ktorá sa k nemu prihlásila.

Ruské štátne médiá však odvysielali zábery z výsluchov najmenej dvoch z údajných útočníkov. Na jednom z videí podozrivý hovoril tadžicky, teda jazykom stredoázijskej krajiny Tadžikistan, ktorá susedí s Afganistanom.

Bývalí americkí predstavitelia tvrdia, že možná teroristická hrozba pochádzajúca zo Strednej Ázie sa stala slepou škvrnou Putinovho režimu, ktorý sa namiesto toho zameriava na prenasledovanie politických nepriateľov v Rusku a na hrozby vyplývajúce z invázie na Ukrajinu – napríklad na útoky dronov či cezhraničné útoky.

„Hrozbu zo strany Islamského štátu, ktorý má mnoho stredoázijských militantov, si nevyhodnotili ako jednu z priorít,“ hovorí Douglas London, bývalý vysokopostavený dôstojník CIA, ktorý prednáša na Diplomatickej fakulte Georgetownskej univerzity.

„Tisíce ľudí v Strednej Ázii sa pridali k Islamskému štátu a mnohí sa vrátili zo Sýrie a z Iraku po strate kalifátu. Mnohí z nich sa dostali na vysoké pozície a pochádzajú z armád, policajných zborov alebo zo spravodajských služieb viacerých stredoázijských štátov.“

„Stredoázijská odnož Islamského štátu sa vždy zameriavala na Rusko,“ dodáva London. „Nemyslím si, že pre ruské spravodajské služby je šok a prekvapenie, že došlo k problému. Jednoducho to v rámci ich agendy nebolo dostatočnou prioritou.“