Denník N

Pokojný dospelý je to najlepšie, čo môžeme deťom dať. Psychologička vysvetľuje, kedy sa deti cítia bezpečne

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Po viacerých útokoch v základných aj stredných školách štát hľadá spôsoby, ako urobiť školy bezpečnejšie. Hovorí aj o podpore duševného zdravia, ale aj o prideľovaní policajtov, ktorí majú byť kontaktnými osobami pre školy.

Psychologička Mária Jaššová sa venuje téme psychologického bezpečia – teda kedy sa deti aj dospelí cítia bezpečne. V organizácii Inklucentrum vzdeláva aj učiteľov v sociálnych a emocionálnych zručnostiach. Podľa nej konflikty v triedach vyvstávajú prirodzene, ale nestačí, ak učiteľ iba prinúti deti podať si ruky. „Vtedy často nedochádza k ozajstnému vyriešeniu konfliktu, je to iba naoko kvôli triede. Konflikt môže ďalej žiť,“ vysvetľuje.

V rozhovore opisuje, čo všetko treba na to, aby bola škola bezpečným priestorom. „Je dôležité, ako dospelý človek – učiteľ – modeluje rešpekt alebo nerešpekt. Voči chybe, voči tomu, ako sa kto na hodine prejavuje. Či nejakým správaním pohŕda, alebo druhého človeka znehodnocuje či vysmieva sa z neho,“ vysvetľuje.

Minister školstva a minister vnútra predstavili opatrenia na to, ako mať bezpečné školy. Hovorili o podpore duševného zdravia, ale aj o prideľovaní policajtov školám, o kamerách či bezpečnostnom audite. Ako ste tú komunikáciu vnímali? 

V danom okamihu to bola snaha ministerstiev zareagovať na aktuálne udalosti – útok na Karlovej univerzite v Prahe. Je to, ako keď vypukne choroba, rýchlo voláme lekára, aj keď skutočné celkové riešenie zdravotného stavu je v prevencii. Tak aj keď príde naliehavá udalosť, v ľuďoch sa zapne reakcia – potrebujeme rýchlo nejakú veľkú akciu. Ale to, čo prináša bezpečie do škôl, je ukryté niekde inde.

No človek, ktorý sa bojí, potrebuje počuť rýchle riešenia, aby sa cítil viac bezpečne.  

Bezpečnostné opatrenia, ako sú policajti a ďalšie viditeľné znaky kontroly, prinášajú bezpečnosť, ale nie pocit bezpečia. Keď človek prechádza cez tieto opatrenia, nevyvoláva to dobrý pocit, že sa cíti v bezpečí, ale práve naopak, nabudzuje ho to k väčšej ostražitosti.

Hovoríte, že tieto opatrenia prinášajú bezpečnosť, ale nie pocit bezpečia. Ako to myslíte – komu teda prinášajú bezpečnosť? 

Je rozdiel medzi pocitom bezpečia a bezpečnosťou. Keď mám na hlave helmu, robím niečo pre svoju bezpečnosť. Ale tieto a podobné opatrenia nemusia nevyhnutne viesť k tomu, aby som sa cítila bezpečne. Pocit bezpečia je viac než len neprítomnosť nebezpečenstva.

Čo je teda pocit bezpečia? 

Neurovedec Steve Porges sa snažil definovať, čo je to vlastne bezpečie. Zistil, že to je oveľa náročnejšie, než by sme si mysleli. Intuitívne každý vieme, čo je bezpečie, ale dať to do slov je zrazu náročné. Často si dosadíme za bezpečie to, že odstránime hrozby. Ale on hovorí, že to nie je všetko. Je to napríklad aj to,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Duševné zdravie

Rodičovstvo

Rozhovory

Školstvo

Vzťahy

Rodina a vzťahy, Slovensko

Teraz najčítanejšie