Pre Rusov je jednoduchšie uveriť, že za útokom je Ukrajina a Západ a nie Islamský štát, hovorí český novinár Jiří Just

„Útok je témou rozhovorov medzi ľuďmi, a preto ho propagandisti používajú na udržanie pozornosti k témam, ktoré sú pre ruský režim primárne, a to je strach, otázka bezpečnosti a otázka sily,“ hovorí o piatkovom teroristickom útoku v Moskve český novinár Jiří Just, ktorý dlhodobo žije v Rusku.

Opisuje nálady v spoločnosti aj apatiu medzi bežnými Rusmi. Just predpokladá, že reakciou Kremľa na terorizmus bude skôr obmedzenie slobody na internete a znovuzavedenie trestu smrti než nové kolo mobilizácie do vojny na Ukrajine.

Piatkový útok v Moskve sa odohral v koncertnej sále Crocus City. Išlo o známe a a často navštevované miesto?

Áno, je to veľmi populárne miesto. Je súčasťou širšieho komplexu, vedľa neho stojí napríklad obchodné centrum Vegas. Rozprestiera sa na úplnej periférii Moskvy, no úplne k mestu prilieha prostredníctvom moskovského diaľničného obchvatu. Ľudia sa tam jednoducho dostanú autom alebo metrom. V minulosti sa tam konali koncerty západných hviezd, v súčasnosti tam koncertujú predovšetkým miestne celebrity. Tiež som tam bol, naposledy pred dvoma rokmi na automobilovej výstave.

Crocus City ani Vegas nie sú veľmi ruské názvy.

Áno, máte pravdu, je to však dané tým, že západné názvy vždy ľudí priťahujú. Evokuje to u nich niečo honosného, luxusného, takže v Rusku sú pomerne bežné.

Podľa videí z miesta útoku bolo zrejmé, že na piatkovom koncerte boli všetky vekové kategórie, bolo na nich vidno napríklad starších ľudí aj malé deti. Aká bola bezprostredná reakcia Rusov na to, čo sa tam stalo?

Samozrejme, v prvom rade šok. Rusi si odvykli od teroristických útokov. Ten posledný sa odohral v Moskve v roku 2011 na letisku Domodedovo, čo je pomerne dávno. Rusi boli aj preto šokovaní a vystresovaní, dokonca boli aj nahnevaní. Mal som možnosť hovoriť s niekoľkými svojimi známymi, ktorí skutočne nečakali, že sa niečo také môže v Moskve stať. Rusi vedia, že na Ukrajine je vojna, no je to pre nich niečo vzdialené – za hranicami. Smrť a hrôza, ktoré sprevádzajú vojnu, vidia v televízii, nedeje sa to priamo v Moskve. Preto piatkový teroristický útok Moskovčanov skutočne vystrašil.

Je útok na koncertnú sálu témou, ktorá stále dominuje ruským médiám?

Bez debaty, najmä tým propagandistickým. Ruská propaganda sa ho snaží využiť proti Ukrajine a proti Západu. Útok je témou rozhovorov medzi ľuďmi, a preto ho propagandisti používajú na udržanie pozornosti k témam, ktoré sú pre ruský režim primárne, a to je strach, otázka bezpečnosti a otázka sily.

Bola to ruská propaganda alebo prezident Vladimir Putin, kto ako prvý piatkový útok spojil s Ukrajinou?

Ruská propaganda s tým prišla ešte pred Putinovym prejavom, pretože hneď na začiatku sa objavili prvé špekulácie. Súbežne s útokom sa v médiách začali vyskytovať informácie, že za tým údajne stojí Ukrajina. Prezentovali sa rôzne varianty, ako to pripísať Kyjivu. Samozrejme, zmieňovalo sa aj varovanie pred napadnutím, ktoré vydali britské a americké veľvyslanectvá 7. a 8. marca. To sa však hneď spojilo s tým, že Západ to vedel vopred. A potom vystúpil Putin, ktorý v prejave potvrdil, že má zmysel túto tému takto využívať. Vladimir Putin totiž vôbec nezmienil, že by malo ísť o islamský terorizmus, že je za útokom Islamský štát, bez ohľadu na to, že už vtedy sa o tom vedelo, keďže Islamský štát vydal vyhlásenie, v ktorom sa k tomu priznal.

Myslia si podľa vás Rusi, že za útokom sú Ukrajinci?

Je jednoduchšie uveriť, že je za tým Ukrajina a Západ, než uveriť tomu, že po vyše desiatich rokoch sa vracia islamský terorizmus, ktorý Rusko oficiálne porazilo nielen u seba doma, ale aj na severnom Kaukaze a na Blízkom východe v Sýrii. Pre Rusov je ľahšie stráviteľná tá verzia, ktorú im ponúka propaganda a Putin. Tí, ktorí sa nad tým zamýšľajú a premýšľajú o pozadí útoku, tí tomu asi veriť nebudú. Avšak ruská propaganda má naozaj maximálnu silu, preto si myslím, že nemálo, možno až väčšina Rusov naozaj verí tomu, že je za tým nejaká ukrajinská stopa.

Rusko v roku 2017 oznámilo, že porazilo Islamský štát. Je toto dôvodom, prečo Rusi Islamský štát v médiách nespomínajú?

Je to tak, že do propagandistickej rétoriky sa to nehodí. Nehodí sa to zmieňovať z toho dôvodu, že oficiálne bol terorizmus v Rusku porazený a Rusko nad ním zvíťazilo, čo je čiastočne pravda. Zvíťazilo a porazilo Islamský štát v Sýrii, takže by už nemal existovať. A potom je tu aj problém toho hľadiska, ako to celé podať.

Ako to myslíte?

Vladimir Putin vytvoril akúsi pomyselnú zmluvu s ruskou spoločnosťou, ktorou jej ubral isté práva výmenou za absolútnu bezpečnosť. Režim tak získal možnosť zasahovať veľmi tvrdo a veľmi široko do rôznych slobôd. Je to práve v záujme bezpečnosti, čo vidíme, že nie je také absolútne, ako si to Kremeľ predstavoval. Preto by to propaganda nemala ako uhrať. Ukrajinská linka je teda pre všetkých schodnejšia, navyše aj vzhľadom na to, že na Ukrajine stále prebieha ruská agresia.

Mohol by piatkový útok ruský režim využiť na ďalšie kolo mobilizácie? A potrebuje vôbec Putin nato nejakú zámienku?

Nie, nepotrebuje. Pre Putina v súčasnosti žiadne zámienky nie sú potrebné. Ruská spoločnosť je veľmi zomknutá, nielen pre teroristický útok, ale aj pre vojnu na Ukrajine, pre atmosféru, ktorá v krajine panuje. Opozícia, ktorá by s ním nesúhlasila, buď musí mlčať, je umlčiavaná, alebo odišla. V ruskej spoločnosti fakticky panuje silový konsenzus. Preto takýto krvavý a brutálny útok, ku ktorému došlo v piatok, naopak, skôr navodzuje strach. Nenavodzuje hrdosť, ale skôr snahu sa pomstiť. Nemyslím si, že by to viedlo k mobilizácii. Samozrejme, ruský režim môže využiť čokoľvek, čo bude chcieť. Prečo nie? Ale hovorím, že z racionálneho hľadiska to ruský režim nepotrebuje. Videli sme, že na jeseň 2022, keď prebiehala čiastočná mobilizácia, bola vyhlásená proste preto, že bola vyhlásená. Ruský režim ju nijako neodôvodňoval. Nehovoril, že má problémy na fronte, a preto treba mobilizovať. A to sa môže pokojne zopakovať – ak bude mobilizovať, nemusí to odôvodňovať nejakým útokom.

Ako môže Kremeľ útok na koncertnú sálu využiť? Napríklad ako zámienku na blokovanie sociálnych sietí?

To sa dá predpokladať a bolo by logické, že piatkový útok využijú na potlačenie minimálnych slobôd, ktoré v Rusku ešte zostali. Správne ste zmienili slobodu internetu. Myslím si, že je to veľmi pravdepodobné. V poslednom čase sa špekuluje aj o zavedení trestu smrti, čo je populárna téma, ktorá sa často objavuje. Aj to sa dá predpokladať – pretože Rusko už nie je členom Rady Európy, smie obnoviť trest smrti; zatiaľ na trest smrti bolo uvalené len moratórium.

Pýtam sa preto, lebo po teroristickom útoku na školu v Beslane v roku 2004 Moskva zrušila voľby gubernátorov, hoci Kremeľ nikdy nevysvetlil spojitosť. Aké môže mať piatkový útok v Rusku politické následky?

Zrušenie gubernátorských volieb v reakcii na útok v Beslane je krásny príklad. Nádherne ilustruje, ako Kremeľ premýšľa a ako využíva udalosti na svoje posilnenie. Skutočne si treba všímať politickú moc. V súčasnosti Kremeľ ovláda ruské regióny, tam už nie sú žiadni nezávislí kandidáti. Pri vnútornej politike to už viac-menej nepotrebuje.

Ja sa vrátim ešte k Putinovmu prejavu, v ktorom otvorene nevyjadril ľútosť s obeťami. To Rusom neprekáža? Nepoukazujú na to, že by to mal urobiť?

Rusi sa nad tým príliš nezamýšľajú, pretože to je Putinov štýl. On zriedkakedy vyjadruje nejakú úprimnú emóciu či sústrasť s obeťami. Treba si uvedomiť, že vystúpil po vyše 12 hodinách po samotnom teroristickom útoku, čo takisto o niečom svedčí. Keby to bol demokratický líder, ktorý by bol okolnosťami prinútený reagovať, objavil by sa na obrazovkách omnoho skôr a bol by takisto oveľa emotívnejší. Vladimir Putin to nepotrebuje – oznamuje to, čo cíti, to, čo potrebuje oznámiť, a v čase, ktorý sa mu zdá vhodný.

Nepovažujú Rusi za zvláštne, že v kritickej chvíli, ako bola táto alebo ako bola vzbura Prigožina, sa Putin stratí a ukáže sa až oveľa neskôr?

Neviem, či to považujú za zvláštne. Nikdy som vo svojom okolí u známych nezaznamenal, že by sa nad tým nejako pozastavovali. To je asi to najzásadnejšie. Rusom sa to očividne zdá normálne. Vedia, že Vladimir Putin po nejakom čase skutočne vystúpi a bude mať nejaký prejav. Samozrejme, že je to skutočne zvláštne, ale je to Putinov štýl. Ja sa domnievam, a teraz ho tým vôbec neospravedlňujem, že je to spojené s tým, že on nechce konať pod nejakým tlakom. Chce si veci rozmyslieť, chce mať plán, ktorý si čo najviac vykomunikuje so svojimi ministrami, so šéfom tajnej služby. A až potom sa odhodlá na nejaký prejav. No sú to len moje špekulácie.

Pýtam sa preto, že napríklad v Českej republike by bolo nepredstaviteľné, keby po vlaňajšom teroristickom útoku na filozofickú fakultu v Prahe česká vláda vystúpila až na druhý deň. Všetci by sa asi pýtali, kde sú, prečo sa ešte nevyjadrili.

Putin nie je tlačený okolnosťami, nie je tlačený verejnou mienkou, on jednoducho nemusí reagovať, keď nechce. Demokratický politik musí reagovať, musí ukázať, že je skutočne s ľuďmi, že je schopný vyslať nejakú správu, emócie, že je schopný spoločnosť upokojiť. Ale Vladimir Putin to nepotrebuje. Tak nefunguje len Putin, ale celkovo ruský režim. Keby sme sa pozreli spätne na to, ako ruské úrady spočiatku reagovali na útok v koncertnej sále, uvideli by sme, že prvé správy o ňom priniesli telegramové účty a nie tradičné média, ako sú tlačové agentúry. Tie sa ozvali až neskôr, pretože museli čakať na povel z Kremľa, že informáciu smú vydať. O počtoch mŕtvych a zranených sa takisto najskôr len špekulovalo. Oficiálne úrady o prvých obetiach začali hovoriť až po dvoch hodinách od útoku. To krásne ilustruje, ako funguje ruský režim. A do toho zapadá aj reakcia Vladimira Putina.

K útoku došlo iba päť dní po vyhlásení Putina za víťaza prezidentských volieb. Myslíte si, že Putina tento útok nejako ovplyvní? Že dokáže zatriasť jeho režimom?

Nemyslím si to. Veď vidíte, že v Rusku nie sú žiadne demonštrácie, žiadne prejavy nespokojnosti, možno maximálne na sociálnych sieťach. Ale to je len ďalší kamienok, ktorý možno trošku nahlodá kremeľský režim. Určite to však nie je zásadná vec, ktorá by ohrozila Putina, pretože Rusi sú jednoducho na to zvyknutí. Sú zvyknutí na nereakciu Vladimira Putina, na to, že všetky zmluvy so štátom sú skôr iluzórne. Že sú skôr virtuálne a že vyhovujú jedine a len Vladimirovi Putinovi a Kremľu. A to sa týka nielen bezpečnosti, ale aj rôznych sociálnych záruk. Dokým sa to Kremľu hodí, bude ďalej tvrdiť, že nebude meniť ústavu, že nebude zvyšovať odchod do dôchodku. A na druhý deň môže úplne zmeniť stanovisko a všetko pomeniť. A Rusi sa s tým proste bude musieť zmieriť. Preto si nemyslím, že piatkový útok Ruskom nejako otrasie. Vladimir Putin a jeho Rusi si na vládne podvody už zvykli.

Teroristický útok neotrasie Ruskom, ani keď pominie počiatočný šok?

Nemyslím si to. Predstavte si, že keby sa niečo také stalo na Slovensku alebo v Česku a politici by hneď adekvátne nereagovali, opozícia by ich takpovediac zožrala. Ale v Rusku nie je žiadna opozícia. A ak nejaká je, nemá prístup do médií, ktoré by oslovili všetkých Rusov alebo aspoň väčšinu z nich. Ak nemáte opozíciu a ak tá má minimálny význam, vláda si môže robiť, čo chce, a opozícii nezostáva nič iné, len sa spoliehať, že ľuďom raz možno dôjde trpezlivosť. Ale to sú len abstraktné pojmy – preto hovorím, že Rusko je úplne iný svet.

Nepýtajú sa Rusi, prečo nebola zaistená riadna bezpečnosť a na mieste nebol dostatok policajtov? Pýtam sa aj s ohľadom na predošlé udalosti, napríklad teroristický útok z roku 2002, pri ktorom čečenskí teroristi obsadili divadlo v centre Moskvy a ktorý si napokon vyžiadal 115 obetí. Nepoučil sa Kremeľ z takýchto zlyhaní?

V tomto ohľadne by som bol trošku opatrný. Zabrániť teroristickému útoku je veľmi náročné, najmä keď sa o ňom málo vie. Bezpečnosť je mimoriadne zložitá otázka. Ruské bezpečnostné sily sa musia sústrediť na mnoho iných aspektov. Treba si uvedomiť, že musia čeliť aj ukrajinským diverziám, miernemu, ale stále existujúcemu občianskemu odporu. Je to trochu zložitejší problém. Pozrime sa na výpovede niektorých ľudí, konkrétne napríklad na pána šatniara Islama, ktorý je teraz v Rusku oslavovaný ako hrdina. Spoločne so svojimi kolegami odviedol z koncertnej haly do bezpečia vyše sto ľudí. On sám pre ruské médiá uviedol, že pár dní pred útokom dostali bezpečnostné inštrukcie, ako sa správať počas rôznych mimoriadnych situácii. Na rôznych úrovniach to fungovalo. Na sociálnych sieťach niektorí poukazujú na to, kde bola naša všemocná polícia, kde bola Rosgvardija (federálna služba jednotiek národnej gardy, ktorá podlieha ministerstvu vnútra – pozn. red.), ale to je tak všetko. Na verejnosti nie sú žiadne demonštrácie, pretože by vyvolali represie a to si nikto nepraje.

Vieme, že ruské bezpečnostné služby v uplynulých rokoch vynaložili obrovské množstvo prostriedkov na monitorovanie oponentov Putinovho režimu, ľudí zastavujú a kontrolujú pri vstupe do metra, na letisku sú zvýšené bezpečnostné kontroly, avšak režim nedokáže zaistiť bezpečnosť vlastným občanom pred hrozbami teroristických skupín…

To je však pre ruské tajné služby najjednoduchšie – nakrútiť si ľudí a vedieť, o koho ide. V prípade útoku však išlo o štyroch mužov, ktorí konšpirovali, tajili, že sú súčasťou teroristickej bunky. Odhaliť ich je preto zložitejšie než nejakého predstaviteľa opozície alebo babičku, ktorá ide vyjadriť sústrasť na hrob Alexeja Navaľného.

Šéfredaktor českého Voxpotu Vojtěch Boháč na sieti X napísal: „Pred rokom sa utrhol Prigožin a bezmála sa bojovalo o Moskvu. V piatok zase pár ľudí naverbovaných zrejme cez Telegram za pol milióna rubľov zabilo v Moskve takmer 200 ľudí. Na obe riziká sa upozorňovalo vopred, nič sa s tým neurobilo. Rusko je veľmi krehká krajina, ktorá nás raz znova prekvapí tým, že sa z ničoho nič jednoducho rozpadne.“ Čo si o tom myslíte?

Podľa mňa je to trochu zložitejšie. Čo sa týka varovaní, tak podľa mojich informácií, ktoré mám na základe rozhovorov s ľuďmi, ktorí majú blízko k bezpečnostným zložkám v Rusku, skutočne prebiehali určité akcie, ktoré mali nejakým spôsobom odhaliť prípadné riziko. Niekoľko ľudí bolo zatknutých, o tom sa však vôbec nepísalo. Prebiehali viaceré akcie. Čo sa týka Prigožina, je pravda, že to bolo nečakané, ale nesvedčí to o tom, že by sa ruský štát rozpadal, pretože vidíme, že je to presne naopak. Neprišla k tomu žiadna reakcia opozície alebo nejakých elít, ktoré by si priali niečo iné, ktoré by otvorene na pozadí týchto mimoriadnych situácií vystúpili proti Vladimirovi Putinovi. Naopak, ku vzbure vagnerovcov došlo pred vyše 8 mesiacmi a s Ruskom to vôbec nepohlo. Ruský režim na to nemusel reagovať, je pevný. V piatok došlo k teroristickému útoku, ale Rusko sa nerozpadá, nedochádza k zvýšeniu teroristickej aktivity v severnom Kaukaze, kde sú tradičné ohniská islamského radikalizmu. Hoci z diaľky sa skutočne môže zdať, že ruský režim je krehký, v skutočnosti je skôr flexibilný a v tej flexibilite mimoriadne tvrdý. Alebo aspoň tak vyzerá, pretože ho tieto udalosti zatiaľ nijako neohrozili, odhliadnuc od toho, že ide o niečo mimoriadne. Režim má dôveru ľudí, nikto spomedzi elity nespochybňuje Vladimira Putina. Nedošlo v reakcii na tieto udalosti k žiadnemu palácovému prevratu. Z diaľky to skutočne môže vyzerať, že režim je krehký, ja sa však obávam, že to tak nebude.