Nečakal som takú reakciu na zápas s Dinamom, hovorí Weissov asistent Benkovský, ktorý ho vyzradil

Ľuboš Benkovský je asistent trénera Vladimíra Weissa st. v Slovane. Na starosti má najmä analýzu súperov, ale aj taktickú prípravu hráčov Slovana. Už ako 35-ročný má za sebou viaceré trénerské pôsobiská a stáže v zahraničných kluboch.

Práve on v zime vyzradil na Instagrame, že Slovan odohrá zápas proti ruskému Dinamu Moskva, a potom svoj príspevok upravil. Kým počas celého vyše hodinového rozhovoru pôsobil uvoľneným dojmom, pri otázkach o Diname zmenil mimiku aj reč tela.

„Zápas sme vnímali čisto zo športovej stránky. Nenapadlo nám, že na Slovensku vzbudí taký rozruch,“ povedal v rozhovore Benkovský.

V rozhovore sa dočítate aj:

•  či tréner Weiss často kričí;
•  či mal Benkovský problém, keď prezradil zápas s Dinamom;
•  aký prístup si vyžadujú Weiss ml., Barseghjan a Marcelli;
•  prečo už ako 20-ročný uprednostnil trénerstvo pred hráčskou kariérou;
•  o čom písal diplomovú a doktorandskú prácu;
•  ako finančne vydržal rok bez práce;
•  čo robí Slovan, aby sa priblížil Slavii a Sparte.

Od minulého leta ste asistentom Vladimíra Weissa v Slovane, ako ste sa dostali k tejto práci?

Začiatky smerujú ešte k obdobiu, keď som bol trénerom Zlatých Moraviec. Po našich vzájomných zápasoch sme prehodili pár slov a vždy sme našli spoločnú reč. Vymieňali sme si myšlienky, ktoré sme mali z veľkej časti podobné. Často ma aj pochválil a snažil sa mi aj poradiť.

Keď som bol potom bez práce, párkrát sme sa stretli a ukazoval som mu svoj systém práce, ako vidím futbal, ako mám detailne pripravené herné systémy a ako by som ich chcel aplikovať v praxi. Boli to podnetné debaty a stretnutia, ale vyzeralo to, že z našej spolupráce nič nebude. Vlani v lete sa mi však znovu ozval a ponúkol mi možnosť byť v jeho realizačnom tíme.

Absolvovali ste aj pohovor s majiteľom klubu Ivanom Kmotríkom st.?

Najprv som mal oficiálny pohovor s trénerom Weissom a potom s generálnym riaditeľom Ivanom Kmotríkom ml. Z týchto rozhovorov vyplynulo, že každá zo strán je stotožnená s touto spoluprácou. S Ivanom Kmotríkom st. som sa nestretol.

Ste rodený Trnavčan, nemali ste morálnu dilemu ísť k najväčšiemu rivalovi?

Futbal beriem maximálne profesionálne a vždy som mal víziu pracovať pre najlepšie kluby. Slovan je najlepší klub na Slovensku a trénuje ho oficiálne niekoľkonásobný najlepší tréner na Slovensku. Dostal som možnosť pracovať s najlepšími a zároveň sa stať lepším trénerom.

Tomuto argumentu rozumiem, ale napriek tomu vám rodina alebo trnavskí fanúšikovia nedali pocítiť, že idete do najneobľúbenejšieho trnavského klubu?

Nestretol som sa so žiadnou negatívnou reakciou. Asi aj preto, lebo ľudia ma poznajú, vedia, aký som a že chcem neustále napredovať. Stretol som sa len s podporou. Už pred Slovanom som odišiel z Trnavy do Košíc a nikto mi nič nevyčítal. Je to bežný trénerský život.

Ale chápete, kam smerujem? Napríklad na Kyriakosa Savvidisa, ktorý v lete prišiel z Trnavy do Slovana, fanúšikovia Spartaka dodnes odporne nadávajú.

Z ľudského hľadiska to vôbec nie je v poriadku. Nedeje sa to však len na Slovensku. Aj derby v iných krajinách sú plné nadávok. Sú to emócie. Síce negatívne, ale patria k derby.

Naozaj patrí k futbalovým zápasom takto škaredo niekomu nadávať?

Tak som to nemyslel. Len poukazujem na to, že derby zápasy sú vybičované, plné emócií a ľudia to tak majú radi.

Aké presne sú vaše úlohy v Slovane v pozícii asistenta?

Mám viacero úloh. Jednou z hlavných je analýza hry súpera. Napríklad, keď sme hrali proti Haife, vycestoval som do Izraela, kde som videl osobne jej zápas. Z neho som spravil analýzu a získal som informácie o súperovi.

Ďalšia úloha je individuálna práca s hráčmi. Spracovávam taktické veci a ukazujem ich jednotlivým hráčom. Ako súper bráni, ako útočí, akým spôsobom bude pressovať naše družstvo alebo jednotlivého hráča. Našim hráčom ponúkam možnosti, ako môžu hrať čo najefektívnejšie. To znamená, že im ukazujem, kde sa im otvorí priestor, keď nás súper napadne pri rozohrávke, kam sa môžu presunúť pri výstavbe nášho útoku.

Taktiež analyzujem konkrétnych hráčov súpera. Napríklad ukazujem, čo je typické pre súperovho útočníka, z ktorej strany si zbieha, aké je jeho tradičné zakončenie, aby sme ho vedeli lepšie brániť.

To je teoretická príprava. Čo robíte pri praxi na tréningoch?

Niekedy odvedie celý tréning hlavný kouč Vladimír Weiss. Inokedy to máme rozdelené a ja mám za úlohu pripraviť napríklad obrannú fázu na konkrétneho súpera.

To si zrejme vyžaduje veľa práce s dátami.

Je to tak, často využívam dáta. Podstatné je vybrať tie najdôležitejšie, a keď ich potom posúvam hlavnému trénerovi, nemôžem ho zahltiť informáciami, sústredím sa len na tie kľúčové. Často mávame taktické porady, na ktorých si vymieňame myšlienky a snažíme sa nájsť najlepšiu cestu vzhľadom na daného súpera.

Ako sa pracuje s Vladimírom Weissom, ktorý má impulzívnu povahu?

Ja s ním mám veľmi dobrý vzťah. Stále som mladý a vnímam trénera Weissa ako svoj vzor. Veď som mal len 20 rokov a začínal som sa venovať trénerstvu, keď postúpil so Slovenskom na majstrovstvá sveta. Vnímal som, ako potom pracoval v zahraničí, ako zlepšil gruzínsku reprezentáciu. Vždy som k nemu vzhliadal a snažil som sa mu priblížiť. Spolupráca s ním nie je vždy ľahká, ale pre mňa je obohacujúca.

Často v šatni kričí?

Často nie, ale rola trénera zahŕňa aj tieto veci, niekedy musíte zvýšiť hlas.

Na vás už kričal?

Je len človek, navyše on je dosť emotívny človek. Po neúspešnom zápase sa snaží aj v emóciách vyhodnotiť, čo sme spravili zle. Potom si však uvedomí – a netýka sa to len jeho, ale všetkých trénerov –, že o pár dní je ďalší zápas a treba sa sústrediť naň. Ukáže, čo sme mohli a mali urobiť lepšie, ale potom ide ďalej.

Často sa hovorí o rozdielnych názoroch trénera Weissa a Ivana Kmotríka ml. Sú medzi nimi napäté vzťahy?

Musíte si uvedomiť, že Slovan je najväčší slovenský klub, ktorý musí dosahovať len tie najlepšie výsledky. Klub musí fungovať aj pod veľkým tlakom a nebudeme sa skrývať, že nikdy u nás vo všeobecnosti v klube ako takom nebol žiadny konflikt. Lenže je to súčasť futbalového života a aj také veci vás posúvajú ďalej. Klub, v ktorom nie sú problémy, neexistuje. Ak je v nejakom klube len pokoj, znamená to, že ten klub sa nechce posúvať. Som presvedčený, že aj obaja menovaní chcú Slovan posunúť dopredu, a osobne vnímam vzťahy v klube ako profesionálne.

Došlo medzi vami a niekým z vedenia ku konfliktu, keď ste na sústredení v Katare „vyzradili“ zápas s Dinamom Moskva?

Tento prípravný zápas priniesol nejaké emócie, na môj vkus až prehnané. Celá myšlienka bola vyslovene športová. Chceli sme odohrať zápas proti najlepšiemu možnému súperovi na danom mieste, kde sme sa nachádzali. Nič ďalšie sme tým nesledovali ani necielili. Čisto zo športovej stránky tento zápas splnil to, čo sme v danej fáze prípravy očakávali.

Okej, opýtam sa inak. V pôvodnom príspevku na Instagrame ste zverejnili, že Slovan bude hrať zápas s ruským Dinamom, potom ste ho z príspevku odstránili. Povedal vám niekto, aby ste to urobili?

Sám som vyhodnotil, že som nemal o tom zápase písať, keď o ňom neinformoval ani klub, a zmenil som príspevok.

Naozaj vám to nikto nevyčítal? Lebo zvonku to vyzeralo, že ste vyzradili niečo, čo nemalo byť vyzradené.

Všetci v klube sme zápas vnímali z čisto športovej stránky – zameraný na rozvoj, na prípravu. Nemal som z toho žiadne problémy.

Prečo to dodnes vyzerá, že sa Slovan vyhýba komunikácii o tomto zápase?

Neviem, či to tak vyzerá. Majiteľ i generálny riaditeľ sa k nemu vyjadrili. Opakujem, že všetci v klube sme zápas vnímali len a len ako športovú výzvu a nečakali sme, že bude mať na Slovensku takú odozvu, keďže sa hral v Katare.

Ruské kluby sú predsa nonsens a žiadny tím z vyspelej Európy proti nim nehráva. Fakt vás prekvapila reakcia na Slovensku?

V Katare v tom čase boli len domáce kluby a Dinamo, ktoré má väčšiu kvalitu ako katarské mužstvá. Chceli sme sa silnejšieho súpera, tak sme proti nemu nastúpili. To je celé. A áno, reakcia ma prekvapila.

Jedným z vašich zverencov je Vladimír Weiss ml. Aj on je známy svojou výbušnou povahou. Aký je na tréningoch?

Má vlastnú hlavu, ale keďže je technickejší, kreatívnejší futbalista, má aj väčšiu voľnosť. To však neznamená, že nemusí spĺňať určité veci. Aj keď ho trénuje vlastný otec. Medzi Vladom a všetkými členmi realizačného tímu panuje absolútne profesionálny vzťah. Fungujeme úplne normálne. Na tréningoch sa správa tak ako iní hráči, plní pokyny, je profesionál.

Je medzi hráčmi niekto, kto si vyžaduje špeciálny prístup?

Tak ako v každom inom mužstve aj my máme v tíme rôzne osobnostné črty. Každá tá osobnosť má v tíme svoju rolu a navzájom ju rešpektujeme. Ako celok fungujeme veľmi dobre. Keď sa prejavuje vzájomný rešpekt, funguje to potom aj na ihrisku.

U hráčov Slovana sa často spomína aj ich správanie mimo ihriska. Akí sú vo všeobecnosti v súkromí?

Možno niektorí hráči na vás alebo na verejnosť pôsobia na prvý dojem arogantne, namyslene alebo iným spôsobom negatívne, ale ja ich poznám osobne a viem, že vo svojom vnútri majú rešpekt a pokoru.

Kto z hráčov je najväčší „makač“?

Takých, čo sa o seba príkladne starajú, je viacero. Jedným z nich je Džaba Kankava, ďalším Juraj Kucka, ale mnohí ďalší robia na sebe aj mimo tréningových jednotiek.

Aký prípad je Nino Marcelli?

Takisto je profesionál a trénuje veľmi tvrdo a poctivo. Tréner sa snaží postupne mu dávať priestor v zostave. Nie vždy bol zdravý, preto neodohral toľko zápasov, ako možno očakávali fanúšikovia. Všetko chce svoj čas a postupnosť. Nemôžeme takého mladého hráča prepáliť, treba ho nasadzovať postupne. Toto všetko zvažuje aj tréner a podľa mňa rozumne vyhodnocuje priestor, ktorý dostáva Marcelli.

 

Ako ste sa dostali k trénovaniu?

Celý môj život je spätý s futbalom. Sme futbalová rodina, hrával som ja, otec aj brat. Pri rozhodovaní, či sa budem ďalej venovať hráčskej kariére a skúsim sa stať profesionálom, alebo sa vydám iným smerom, som sa rozhodol pre trénerstvo.

Čiže ste boli celkom dobrý futbalista a mali ste blízko k profesionálnej zmluve?

Nedá sa povedať, že som bol blízko, ale mohlo sa to stať. Hrával som druhú a tretiu ligu. Vyhodnotil som, že do prvej ligy nepôjdem, začal som sa radšej venovať trénerstvu. Oveľa skôr ako iní tréneri. Chcel som si spraviť náskok pred konkurentmi, nabrať skúsenosti, načerpať vedomosti.

Koľko ste mali vtedy rokov?

Dvadsať.

Na trénera naozaj mladý vek. Začali ste hneď štúdiom trénerskej licencie?

Ja som o trénerstve uvažoval už skôr, keď som bol ešte mladší. V dospelosti som sa rozhodol, že pôjdem na vysokú školu. Zobrali ma na fakultu telesnej výchovy a športu v odbore trénerstvo so zameraním na futbal. Chcel som svoje trénerské myšlienky rozvíjať nielen trénerskou praxou, ale aj na úrovni vedy. Preto som si vybral FTVŠ a učil som sa vnímať futbal aj z teoretického hľadiska a vzdelávania.

Ukončili ste FTVŠ?

Áno, mám magisterský aj doktorandský titul.

Na akú tému ste písali magisterskú a doktorandskú prácu?

Písal som o vplyve malých foriem prípravných hier na rozvoj hráčov z technickej a kondičnej stránky. Zaoberal som sa tým, aké formy prípravy sú vhodné, aké veľkosti ihrísk, koľko hráčov zapojiť do malých foriem prípravných hier. Druhou témou bolo, ako rozvíjať hráčov napríklad z rýchlostnej stránky, koľko tréningov a v akej intenzite je vhodných. Jedna skupina hráčov trénovala percentuálne viac s loptou a druhá mala menšie percento využitia lopty v tréningu, čiže sa kládol dôraz aj na nešpecifický rozvoj. Potom som porovnal výsledky oboch skupín.

Odkiaľ ste čerpali teoretické vedomosti o fyzioterapii, kondičnej príprave a podobne?

Na škole. Presne preto som sa na ňu prihlásil, chcel som zistiť čo najviac o fungovaní tela. Napríklad ako vplýva zaťaženie na organizmus, ako čo najefektívnejšie nastaviť silový tréning. Navyše som veľa času strávil samovzdelávaním, získavaním informácií z rôznych stáží a čítaním kníh. V rámci štúdia som musel absolvovať aj prax v nejakom klube. Ja som ju absolvoval v mládežníckej akadémii Spartaka Trnava a aj z nej som čerpal mnoho informácií.

Kde ste boli na stážach?

Snažil som sa ich absolvovať čo najviac. V Nemecku som bol v Mainzi a v Norimbergu. Bol som aj v Sparte Praha, Ajaxe Amsterdam, West Hame United a Sturme Graz. Vo West Hame mi dovolili nazrieť úplne dovnútra, zobrali ma na jednotlivé oddelenia. Videl som, aké veľké množstvo ľudí pracuje v klube.

Slovan sa často porovnáva práve so Spartou. Čo mu chýba, aby sa dostal na jej úroveň?

Ťažko povedať, čo konkrétne nám chýba. Určite sú to však postupné kroky, ktoré sa Slovan snaží robiť. Napríklad tréner Vladimír Weiss sa snaží rozširovať svoj trénerský tím, ktorým chce zabezpečiť detailnejšie fungovanie. Nejde to tak rýchlo ako Sparte a Slavii, ale v každom prípade sa im môžeme čoraz viac približovať.

Trénovať ste začali ešte popri štúdiu na vysokej škole?

Áno, počas úplných trénerských začiatkov som bol ešte na výške. Začal som v kategórii U10 a postupne som sa cez žiacke a dorastenecké kategórie dostal až do béčka Spartaka. Celkovo som v trnavskom klube pôsobil takmer deväť rokov a prešiel som všetkými mládežníckymi kategóriami. Boli to veľmi dobré trénerské roky z hľadiska skúseností. V každej kategórii som nabral nejaké špecifické schopnosti. Tým chcem povedať, že aj skúsenosti z mládežníckeho futbalu ma posunuli a otvorili mi dvere.

Predpokladám, že narážate na prvú trénerskú pozíciu v mužskom tíme A.

Presne tak. Keď som bol pri trnavskom doraste, dostal som ponuku z druholigovej Lokomotívy Košice. Mal som 28 rokov a zástupcovia klubu mi predstavili víziu, podľa ktorej mala fungovať úzka spolupráca tímu A s mládežou. Táto ponuka ma oslovila, tak som odišiel na východ. V tom čase som mal za sebou už takmer desaťročnú prax a vyhodnotil som, že nastal správny čas prebrať mužský tím.

V Lokomotíve som strávil rok. Skončili sme na jedenástom mieste a bez problémov sme sa zachránili, čo bola priorita. Vedenie však pri hodnotení sezóny dospelo k záveru, že sa v ďalšej sezóne neprihlási do súťaže, tak som z klubu odišiel.

Hneď ste si našli inú prácu?

Oslovil ma ďalší druholigista z východu – Trebišov. Tam som dostal za úlohu vybudovať nové družstvo úplne od základov a pokúsiť sa posunúť mužstvo výkonnostne aj v tabuľke. Začiatky síce boli ťažké, ale potom sa nám podarilo urobiť viacero dobrých výsledkov, a keď to už vyzeralo nádejne, prišiel covid. Súťaž zastavili a už ju znovu nespustili.

V tom čase sme hrali aj pohár so Zlatými Moravcami. Síce sme prehrali 1:2, ale odohrali sme s favoritom dobrý a vyrovnaný zápas. Prehrali sme gólom po štandardnej situácii v úplnom závere.

Predpokladám, že Zlaté Moravce ste spomenuli preto, lebo to bolo vaše ďalšie pôsobisko.

Áno, vtedy som zaujal vedenie ViOnu Zlaté Moravce. Po pauze spôsobenej koronavírusom sa začala nová sezóna a ja som bol prvýkrát v kariére prvoligový tréner.

Nemali ste obavu z toho, že budete jasne najmladší tréner v najvyššej súťaži?

Priznávam, že som mal určitý rešpekt, ale strach alebo obavu určite nie. Je to normálny futbalový život, niektorí tréneri sú mladší, iní starší. Ja som bol v prvom rade odhodlaný ukázať svoju robotu.

Asi sa vám to aj podarilo, keďže ste s ViOnom skončili na piatom mieste?

Bolo to najlepšie umiestnenie v histórii klubu, tak asi áno. Podarilo sa to zásluhou poctivej a tvrdej spoločnej práce. Ja som sa snažil priniesť svoje zručnosti, svoju filozofiu a nadšenie z futbalu do malého klubu, akým sú Zlaté Moravce. Chcel som byť motivátorom nielen pre hráčov, ale aj pre celý klub. Presvedčiť všetkých, že aj v skromných podmienkach môžeme dosiahnuť úspechy.

Ako ste dosiahli, že klub, ktorý v predchádzajúcich siedmich sezónach skončil päťkrát desiaty, raz deviaty a raz ôsmy, bojoval o pohárovú Európu?

Mužstvo sa síce príliš nezmenilo, ale prišlo pár rozdielových hráčov. Každého člena kádra som si detailne zanalyzoval a chcel som, aby sme hrali rýchly a nátlakový futbal s rýchlou prechodovou fázou smerom dopredu aj dozadu. Chcel som využívať lídrov tímu ako Balaj, Chovan, Ďubek, Kyziridis, Hrnčár či Duga a v podstate celú hru mužstva postaviť na ich silných stránkach. Našiel som cestu, ktorá týmto hráčom najviac vyhovovala, a aj viacerým z nich vyšla sezóna výborne. Nakoniec, Chovan po sezóne prestúpil do Slovana, Balaj do Poľska, Hrnčára si stiahol Slovan z hosťovania.

Práve tieto odchody sú hlavným dôvodom, že v nasledujúcej sezóne sa vám až tak nedarilo?

Jedným z dôvodov. Nezachytili sme úvod sezóny, veľa tesných zápasov sme remizovali a prehrali. Potom sa už ťažko dobiehala strata. Preto sme sa pred koncom sezóny dohodli s majiteľom, že skončím vo funkcii.

Čo bolo potom?

Zvažoval som možnosti a snažil som sa počkať na ponuku, s ktorou by som bol totálne stotožnený. Trvalo to nakoniec nečakane až jeden rok.

Keď ste boli rok bez práce, nechýbal vám príjem?

Myslel som na to, že takáto situácia môže nastať, že v určitej fáze trénerskej kariéry môžem byť bez práce. Mal som preto vykryté náklady na život. Inými slovami, mal som niečo našetrené a mohol som si dovoliť počkať na vhodnú ponuku.

Futbalistom často chýba finančná gramotnosť. Vám ju poskytla vysoká škola?

Čiastočne áno, ale skôr išlo o súhrn viacerých vecí. V prvom rade som človek, ktorý rozmýšľa nad budúcnosťou a plánuje si veci dopredu. Keďže som počítal s možnosťou, že budem bez práce, niečo som si odkladal.

Tiež som sa vzdelával z ekonomických kníh, ktoré mi ukázali, že sa treba pripravovať aj na fázu života bez príjmu. Bolo v podstate jasné, že sa mi to stane. Každý tréner bol nejakú časť kariéry bez práce. Mne finančné zabezpečenie dalo možnosť rozhodnúť sa v pokoji a bez obáv, čo budem robiť ďalej, a neprijať hneď prvú ponuku, ktorá by možno nedávala veľký zmysel, ale za iných okolností by som ju bral, lebo som bol bez práce.

Aké knihy čítate?

Biografie futbalových trénerov ako Alex Ferguson, Arséne Wenger alebo José Mourinho. Tieto knihy mi dali akoby návod alebo viacero rád, ako sa správať v trénerskom živote. Všetci vo svojich autobiografiách rozprávajú o svojich chybách. Keď sa do toho zahĺbite, môžete sa podobným chybám vyhnúť vo svojom živote alebo ich aspoň minimalizovať vo svojom futbalovom živote.

Z odborných kníh som prečítal viacero teoreticko-taktických futbalových príprav. No a potom knihy z oblasti finančníctva, investícií a ekonomického prostredia.

Momentálne čítam knihu o Enzovi Ferrarim.

Spomenuli ste viacero svetoznámych trénerov, ktorý z nich vás ovplyvnil najviac?

Najviac ma ovplyvnil Marcelo Bielsa, ktorý až fanaticky pracoval s číslami a dátami. Zároveň môžem povedať, že od každého z trénerov som sa snažil zobrať si niečo, ale zároveň chcem byť sám sebou a pracovať na vlastnom trénerskom štýle.