Budujú obrovskú mešitu s najvyšším minaretom. Prečo práve v Alžírsku?

Pozdĺž Alžírskeho zálivu vyrastá spleť budov, nad ktorými sa bude týčiť najvyšší minaret na svete.

Komplex alžírskej Veľkej mešity pojme až 120-tisíc ľudí, vládnuť jej bude minaret vysoký 265 metrov.

Ľudia sa k nej dostanú autami, električkami aj na lodiach. K prístavu na pobreží Stredozemného mora povedú dve vyhliadkové lávky.

Na otázku, prečo sa práve Alžírčania rozhodli na svojom pobreží postaviť tento obrovský svätostánok, sa snažil odpovedať spravodajský server BBC.

Hovoria o projekte storočia

Súčasťou komplexu bude popri modlitebni aj náboženská škola, knižnica, múzeum, terasy a záhrady s ovocnými stromami.

„Je to projekt storočia,“ hovorí Varda Júsufová Chudžaová z ministerstva výstavby a urbanistiky. Prezident Abdal Azíz Buteflika si vraj želá, aby sa mešita stala monumentom islamu a tých, ktorí zomreli za revolúcie, v ktorej Alžírsko získalo nezávislosť od Francúzska. Stavba má tiež poukazovať na budúcnosť a budúci vývoj Alžírska.

Projekt financujú z alžírskej ropy, väčšina odborníkov i robotníkov je zo zahraničia. Autormi návrhu sú nemeckí architekti, stavbu realizuje čínska stavebná spoločnosť, na miesto priviezla stovky robotníkov.

Stavba, ktorej náklady sa odhadujú na 1,5 miliardy dolárov, sa oproti plánom oneskoruje, teraz sa počíta s tým, že by mohla byť dokončená do konca budúceho roka, teda s viac ako ročným oneskorením.

Väčšia mešita ako u suseda

Jedným z dôvodov, prečo sa pokračuje napriek megalomanským rozmerom i cene, je osobný záujem prezidenta. Buteflika by bol rád, keby sa mešita stala pripomienkou jeho úradovania.

Ďalší dôvod vytrvalosti Alžírčanov je ich večná rivalita so susednými Maročanmi. Alžírska mešita svojími rozmermi predčí ohromnú mešitu Hasana II., ktorá stojí v Casablance.

Hlbším motívom potom môže byť snaha štátu okázalo prispieť islamu a získať tak väčšiu kontrolu nad mešitami a tými, ktorí v nich pôsobia.

Alžírsko sa o to snaží od roku 1962, keď získalo nezávislosť. Na význame tento cieľ získal v 90. rokoch, keď krajina čelila islamskému fundamentalizmu a štát stratil kontrolu nad časťou mešít, v ktorých sa kázal odpor proti vláde.

 

1 veľká viac ako 1000 malých

Alžírsky odborník na náboženské otázky Kámil Šašva hovorí, že výstavbou mešity Alžírsko vezme vietor z plachiet islamistom.

„Islam si poškodil povesť terorom z 90. rokov, takže je tu snaha vytvoriť národný islam, priblížiť ho štátu a využiť v boji proti fundamentalizmu,“ povedal Šašva.

„Môžete nechať postaviť 1000 malých mešít, ale nikto to nezaznamená. Nevynikne pri tom, že štát upevňuje svoje postavenie nad islamom a že je na islam zároveň hrdý,“ vysvetlil ďalej.

To, že sa Alžírsko dištancuje od radikálnych ideológií šírených z Perzského zálivu, symbolizuje aj štýl stavby. Drží sa striktne severoafrickej architektúry, pre ktorú je charakteristický jediný minaret.

Sekulárni vidia islamizáciu

Mnohí síce chápu mešitu ako spôsob, ako sa vyrovnať s extrémizmom, ďalší však v nej vidia skôr kompromis s politickým islamom.

„Chcú dať hlavne najavo, aká sme moslimská krajina. Je to iný spôsob, ako upokojiť islamistov a zalichotiť im,“ tvrdí Amíra Buravíová z opozičného hnutia Barakát. Žena čelí vyhrážkam na Facebooku od chvíle, čo sa odvážila požiadať, či by mešity nemohli stlmiť reproduktory, z ktorých sa volá k modlitbám.

Sekulárni Alžírčania v mešite vidia príklad plížiacej sa islamizácie krajiny a provokovanie náboženskej neznášanlivosti.

Množia sa útoky na tých, ktorí sa odvažujú propagovať západné zvyky alebo kultúru.

U mnohých je viera kozmetická

Sociológ Násir Džabí z univerzity v Alžíri hovorí, že všeobecne sa síce Alžírčania viac hlásia k islamu, ale je to skôr povrchná záležitosť.

„Nemyslím si, že sa Alžírčania stávajú viac veriacimi. Sú konzervatívnejší, ale vyznávajú akúsi kozmetickú, sociálno podmienenú vieru. Keď sa pozriete do ulíc, uvidíte veľa dievčat so zahalenou hlavou, ale to im nebráni chodiť s chlapcami alebo piť pivo. Hlavne podnikatelia jazdia na púte do Mekky a modlia sa päťkrát denne. Na ich občianske správanie to ale nemá žiadny vplyv, „tvrdí Džabí.

Mešita bude stáť vo štvrti Muhammadíja, ktorej obyvatelia nie sú nijako nadšení. Podľa mnohých sa dali peniaze využiť oveľa inteligentnejšie.

„Musí sa začať od školstva a zdravotníctva, až potom môžete oslavovať vieru. Z hľadiska moslimov nezáleží na mieste, kde sa modlíte. Vieru máte v srdci,“ povedal 22-ročný študent Rasim, ktorý bude v blízkosti mešity žiť.