Denník N

Prví použili slovo genocída Česi. Príbeh o Rwande a českom diplomatovi, ktorý sa snažil zobudiť OSN

Lebky obetí genocídy v Rwande s nápisom Nikdy viac. Foto – Wikimedia Commons/Adam Jones
Lebky obetí genocídy v Rwande s nápisom Nikdy viac. Foto – Wikimedia Commons/Adam Jones

Tento rok si svet pripomína 30. výročie brutálnej genocídy v Rwande.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Keď sa Česko a Slovensko dohodli na rozpade federácie, ich cesty sa rozdelili aj v zahraničnej politike a v tom, ako sa stavali k svetu.

Ten bol v tom čase na mnohých miestach viac ako nepokojný. Proruskí separatisti ničili Gruzínsko, armáda Republiky srbskej obliehala Sarajevo, Arménsko a Azerbajdžan prvýkrát bojovali o Náhorný Karabach, OSN zlyhávalo v horiacom Somálsku a vo viacerých afrických krajinách vypukli krvavé občianske vojny.

Jedna taká sa zmenila na najväčšie masové vyvražďovanie od čias druhej svetovej vojny.

Rwanda je krajina len o čosi väčšia ako polovica územia Slovenska. V apríli 1994, presne pred 30 rokmi, tam za sto dní etnickí Hutuovia obzvlášť násilným spôsobom vyvraždili odhadom 800-tisíc Tutsiov.

Svetové veľmoci sa báli zasiahnuť. Francúzsko malo v krajine svoje záujmy a agresorov dokonca podporovalo. Stáli členovia Bezpečnostnej rady OSN sa tvárili, že to nie je ich vec. Len jedna malá krajina trvala na tom, aby OSN zasiahla: Česká republika, ktorá vyrastala na odkaze Václava Havla.

V texte pri príležitosti 30. výročia genocídy v Rwande sa okrem iného dozviete:

  • kto je český diplomat Karel Kovanda, ktorý ako prvý použil v súvislosti s Rwandou slovo genocída;
  • ako sa vyvíjal vzťah etník Hutuov a Tutsiov a čo viedlo Hutuov k masovému vyvražďovaniu Tutsiov;
  • ako sa masakre v Rwande začali, ako prebiehali a čo genocídu ukončilo;
  • ako došlo k tomu, že práve Česko genocídu nazvalo pravým slovom, a prečo sa tomu ostatní členovia Bezpečnostnej rady OSN vyhýbali;
  • či bola v Rwande dosiahnutá spravodlivosť.

Český diplomat, ktorý prišiel na to, čo sa deje

Po rozdelení Československa sa Slovenská republika aj Česká republika stali členmi OSN. Zatiaľ čo Česko sa už o pár mesiacov uchádzalo o miesto voleného člena Bezpečnostnej rady OSN, Slovensko sa prizeralo čoraz väčšiemu nátlaku premiéra Mečiara na prezidenta Michala Kováča a iné demokratické inštitúcie.

Predsedníctvo Bezpečnostnej rady OSN rotuje a každý mesiac si za vrch oválneho stola sadne diplomat inej krajiny piatich stálych a desiatich volených členov. V januári 1994 stála na čele tohto najdôležitejšieho orgánu OSN Česká republika. Česko zastupoval diplomat Karel Kovanda. Dovtedy bol politickým riaditeľom českého ministerstva zahraničných vecí zodpovedným za vzťahy s Európou a so Severnou Amerikou.

O Rwande toho až tak veľa nevedel. Česko k tejto africkej krajine uviaznutej medzi Tanzániou, Ugandou, Demokratickou republikou Kongo a maličkým Burundi nemalo žiadne historické putá a ani v nej nemalo strategické či ekonomické záujmy.

Začiatkom januára ho však ako rotujúceho šéfa Bezpečnostnej rady navštívil istý Claude Dusaidi. Ten mu povedal, že

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Svet

Teraz najčítanejšie