Prečo sa prieskumy líšili od výsledku prvého kola prezidentských volieb: Korčok prekvapivo mobilizoval

Po nečakanej výhre Ivana Korčoka v prvom kole prezidentských volieb sa opäť objavila kritika prieskumných agentúr.

Posledné predvolebné prieskumy agentúr združených v Slovenskej asociácii prieskumných agentúr (SAVA) odhadovali nálady v populácii skôr v prospech Petra Pellegriniho.

Výnimkou bola len sondáž agentúry NMS Research, ktorá niekoľko dní pred prvým kolom ako jediná postavila Korčoka na prvé miesto.

A hoci sondáž NMS pre denník SME bola – čo do poradia na prvých dvoch miestach – najbližšie k výsledku prvého kola, v bodovom odhade to nebolo až také jasné. V prípade Ivana Korčoka bol volebný výsledok od odhadu NMS vzdialený o 6,5 percentného bodu. Od prieskumu AKO o necelé štyri a od posledného Ipsosu o 6,2 bodu.

Najďalej je Korčokov zisk od poslednej sondáže Focusu. Až o 9,4 percentuálneho bodu.

Cieľom tohto článku nie je pridať sa ku kritike prieskumných agentúr. Práve naopak, chceme sa pokúsiť o vysvetlenie, prečo sa odhady agentúr líšili od volebných výsledkov.

Časová snímka, nie predikcia

Na tomto mieste je potrebné zopakovať dôležitú vec, ktorej sme sa v Denníku N už niekoľkokrát venovali. Odhady volebných preferencií nie sú a ani nemajú ambíciu byť predikciou volebného výsledku.

Je však pravdou – a toto je kritika aj do vlastných radov -, že sa tak často v mediálnom aj verejnom diskurze – či už vedome alebo nevedome – interpretujú.

Sondáž je odhadom nálad v populácii v danom čase. Tým časom dokonca nie je ani dátum zverejnenia prieskumu, ale obdobie jeho realizácie. Medzi týmito dátumami niekedy býva aj niekoľko dní, ba aj týždňov.

Ak by agentúra chcela predpovedať výsledok volieb, musela by do modelov zakomponovať ďalšie premenné, ktorým sa venujeme nižšie.

Posledný publikovaný prieskum agentúry Focus sa skončil 11. marca, takmer dva týždne pred prvým kolom. Nezachytil tú najhorúcejšiu časť kampane pred prvým kolom.

Nie je akt ako akt

Jeden z možných problémov meraní preferencií pred týmito voľbami je váhavosť voličov. Napríklad prívržencov Hlasu, respektíve Petra Pellegriniho.

Volebný akt je aktom fyzickým. Volič sa musí obliecť, vydať sa von aj za zlého počasia, preukázať svoju totožnosť vo volebnej miestnosti a nakoniec urobiť to najťažšie – rozhodnúť sa.

Ide o výrazne odlišnú činnosť s inou mierou zodpovednosti, ako odpovedať anketárovi v prieskume.

Prieskum, najmä v kontexte váhajúcich voličov, meria skôr sympatie či blízkosť s nejakým kandidátom než reálne volebné rozhodnutie.

Bandwagon efekt

S vyššie spomenutým rozdielom súvisí aj ďalší efekt, ktorý sa vo voľbách prejavuje a je zdokumentovaný aj výskumne. Bandwagon efekt, teda tendencia voličov pridať sa k tým, ktorí volia silnejšieho kandidáta.

Niekedy sa v slovenskom kontexte označuje aj ako efekt snehovej gule.

V porovnaní s parlamentnými voľbami sa s v prezidentských tento efekt prejavuje silnejšie. Voliči taktizujú oveľa viac, lebo hlasy pre iných ako dvoch postupujúcich kandidátov sú v podstate prepadnutými hlasmi.

Taktické preskupovanie voličov sa mohlo udiať na poslednú chvíľu, priamo aj pri samotnom akte rozhodovania sa.

Práve taktickým preskupovaním sa voličov vysvetľuje rozdiel aj šéf agentúry Focus Martin Slosiarik. „Zdá sa, že smerom k voľbám sa časť voličov od menších kandidátov ako Matovič či Kubiš presunula ku Korčokovi a že nakoniec – možno práve pod dojmom tesného súboja – sa ešte zmobilizovala nejaká časť Korčokových voličov.“

Mobilizácia

Tretí dôvod, prečo agentúry namerali iné hodnoty, ako boli skutočné výsledky prvého kola, je mobilizácia, ktorá sa udiala v posledných dňoch pred voľbami.

Riaditeľ Ipsosu Jakub Hankovský vysvetľuje, že Korčokovi sa darilo mobilizovať lepšie ako Pellegrinimu. „Mobilizácia voličov Ivana Korčoka bola výrazne vyššia než u Pellegriniho a vymykala sa bežnému voličskému správaniu tejto skupiny ľudí.“

Zaujímavý pohľad na vec ponúka aj riaditeľ agentúry AKO Václav Hřích. Poukazuje na to, že zákonné limity na kampaň sú veľmi nízke, a tak kampaňové tímy koncentrujú výdavky na kampaň do posledných týždňov. Aj podľa Hřícha sa rozdiely dajú vysvetliť predovšetkým mobilizáciou v prospech Korčoka, ktorá sa udiala v posledných dňoch.

Že došlo k prekvapivej mobilizácii naznačuje aj geografická analýza Denníka N. Najmä na západnom Slovensku dokázal získavať takmer toľko hlasov, koľko v parlamentných voľbách získala súčasná opozícia spolu s mimoparlamentnými Demokratmi.