Ešte pred dvomi týždňami viedol Daniel Lipšic Úrad špeciálnej prokuratúry. Po jeho zrušení je z neho radový prokurátor generálnej prokuratúry a nebude už dostávať nové trestné prípady.
Ako vyzerá váš pracovný deň?
Som zaradený na oddelenie legislatívy generálnej prokuratúry. Mám pomerne veľa vecí v súdnom konaní, ktoré mi zostali tak, ako to aj avizoval generálny prokurátor. Zatiaľ sa venujem týmto veciam. Na odbore legislatívy sme dvaja noví prokurátori, spolu so mnou ešte doktor Mihál, ktorý tiež prišiel z Úradu špeciálnej prokuratúry. Sedíme aj spolu v kancelárii. Mali sme vstupný rozhovor s vedením nášho odboru a rámcovo sme sa dohodli, akým veciam sa budeme venovať, ale nechcem v tomto okamihu veľmi hovoriť o interných veciach generálnej prokuratúry. Zatiaľ sa venujem veciam, ktoré sú v štádiu prenosu z Úradu špeciálnej prokuratúry.
Zatiaľ nerobíte žiadnu legislatívnu prácu?
Zatiaľ nie. Mám pomerne rozsiahlu agendu v súdnom konaní, ktorá bude ešte niekoľko mesiacov trvať.
Ako vnímate, že ste práve na legislatívnom odbore?
Nechcem verejne komentovať svoje zaradenie. Už pred dvoma týždňami som avizoval, že sa domnievam, že budem zaradený na úsek generálnej prokuratúry najvzdialenejší od trestného práva, ktorému som sa venoval takmer celý profesijný život. Takže beriem na vedomie. Práci som sa nikdy nevyhýbal, nikdy som však nebol legislatívec, nikdy som legislatívu nerobil a netvoril, takže isto potrvá nejaký čas, kým sa zžijem s danou problematikou, ktorá je z hľadiska práva špecifická.
Čo ostatní prokurátori? Ako vnímajú svoje zaradenie?
Nechcem hovoriť za nich. S kolegami komunikujem, viacerí boli zaradení na referát väzenstva, na netrestný odbor, na medzinárodný odbor. Predpokladám, že v nejakom čase sa každý z mojich kolegov vyjadrí sám za seba spôsobom, ktorý bude považovať za vhodný. Evidoval som, že súčasná vláda má záujem znížiť počet osôb, ktoré sú obvinené a odsúdené, respektíve sú v ústave na výkon väzby alebo v ústave na výkon trestu. Vláda tvrdí, že máme príliš veľa väznených osôb. Evidujem tiež, že referát väzenstva narástol z jedného prokurátora na štyroch, a na to nech si urobí každý názor, aký uzná za vhodný.
Je pravda, že vaše krabice boli po presťahovaní otvorené?
Evidoval som, že pán generálny prokurátor bude mať k delimitácii, zrušeniu ÚŠP, nejakú tlačovú konferenciu alebo vyhlásenie, na to by som si v každom prípade počkal a v prípade potreby budem reagovať. Nechcem robiť žiaden teasing, ale pokiaľ budú akýmkoľvek spôsobom moji bývalí kolegovia špeciálnej prokuratúry kritizovaní, najmä tí, ktorí trávili dni a noci nad delimitáciou spisov, napríklad môj bývalý zástupca Daniel Mikuláš, tak ticho nezostanem. To je bez debaty.
Kto a prečo by vám otváral krabice?
Neviem, ja som nikdy nemal v krabiciach nič tajné ani som tam nič tajné neprenášal, ale v tomto okamihu to nechcem komentovať. Nejaké veci som si zdokumentoval, ale nepovažujem to za podstatné. V krabiciach som mal knihy a spisy, ak niekto mal pocit, že treba krabice skontrolovať, tak v poriadku.
Video: Celý rozhovor Moniky Tódovej s Danielom Lipšicom (autorka: Martina Koník)
Aký je rozdiel v plate špeciálneho prokurátora a radového prokurátora generálnej prokuratúry?
Rozdiel je vo výške dvojnásobku priemernej mzdy, to bol príplatok, ktorý mali prokurátori špeciálnej prokuratúry, čo je niečo viac než dvetisíc eur.
Je to pre vás alebo pre vašich kolegov dôležité?
Je to vec, ktorá je pre nás najmenej dôležitá. Privítali sme verejný záväzok generálneho prokurátora, že nám zostanú veci v súdnom konaní. Dnes som si žiadal, aby mi na výnimku zostali aj veci, ktoré som mal v prípravnom konaní, z hľadiska solidarity s krajskými prokuratúrami, na ktoré prešla pomerne rozsiahla agenda. Uvidíme, ako o tejto mojej žiadosti, respektíve návrhu rozhodne generálny prokurátor.
V každom prípade si myslím, že bude dôležité, aby verejnosť aj médiá pozorne sledovali, či spolu s vecami v súdnom konaní, ktoré nám zostanú, zostanú konkrétnym intervenujúcim prokurátorom aj súvisiace veci, napríklad spolupracujúcich osôb, ktoré boli z hlavnej veci vylúčené na samostatné konanie a sú v prípravnom konaní. Samozrejme by mali zostať, pretože ide v zásade o jednu vec. Tam musí tiež rozhodnúť generálny prokurátor o určení výnimky, ak ide o veci z prípravného konania. Vo svojich veciach som dal návrh dnes (v utorok). Považoval by som za trošku znepokojujúce, ak by veci, ktoré s hlavnou vecou v súdnom konaní priamo súvisia, nemohli dokončiť v rámci dozoru v prípravnom konaní bývalí prokurátori ÚŠP. Nechcem predbiehať, ale určite je to vec, ktorá si zaslúži pozornosť.
Váš zástupca Daniel Mikuláš išiel dokonca na civilný odbor. Čo tam má na starosti?
Dostal nejakú náplň práce. Netrestný odbor rieši veci civilného a správneho práva, otázky náhrady škody, zákon o slobodnom prístupe k informáciám, otázky azylového konania. Je to oblasť, ktorá je pomerne vzdialená trestnému právu.
Prečo dal Maroš Žilinka prokurátora, ktorý dozoroval vážne veci vrátane vraždy Jána Kuciaka, na civilný odbor? Matúš Harkabus, ktorý to tiež dozoruje, je na medzinárodnom odbore.
To je otázka na pána generálneho prokurátora. U doktora Harkabusa a Mikuláša je kľúčová vec, že si dali žiadosť o preloženie alebo dočasné pridelenie na krajskú prokuratúru Žilina, odkiaľ prišli na špeciálnu prokuratúru. Verím, že im bude vyhovené. Myslím si, že je v záujme prokuratúry ako inštitúcie, aby čo najviac bývalých prokurátorov špeciálnej prokuratúry, pokiaľ s tým budú súhlasiť, prešlo na krajské prokuratúry. Na krajské prokuratúry prešla príslušnosť Úradu špeciálnej prokuratúry, takže verím, že v rozumnom čase budú na krajskú prokuratúru Žilina preložení.
Koľko prípadov ste dozorovali v prípravnom konaní, ktoré ste museli odovzdať?
Išlo na celej špeciálnej prokuratúre o približne tisíc prípadov. Či to bolo v štádiu pred začatím trestného stíhania vo veci alebo po začatí, to neviem povedať z hlavy. Ja osobne som mal v prípravnom konaní menej vecí ako v súdnom konaní, určite viac ako desať, pätnásť vecí. Zatiaľ ešte všetky spisy nemáme prevzaté a dúfam, že sa k nim čoskoro dostaneme.
Je to tak aj pri ostatných prokurátoroch?
Oni mali prípadov viac. Samozrejme, že čísla a štatistiky sú trochu zradné, pretože nie je vec ako vec. Sú veci rozsiahle, zločinecké skupiny, kde je obžalovaných desať, pätnásť ľudí, sú aj jednoduchšie veci, kde je obžalovaná jedna osoba a ide o menej závažnú právnu kvalifikáciu alebo o menej závažnú vec.
Pri rušení špeciálnej prokuratúry sa hovorilo, že vám generálny prokurátor nechá všetky prípady, ktoré sú už na súdoch. V utorok sa malo začať pojednávanie v kauze Fatima na Okresnom súde v Žiline, kde je obžalovaná Monika Jankovská, Krajská prokuratúra v Žiline však požiadala o odročenie. Tento prípad dozoroval prokurátor Ondrej Repa. Prečo ho už nemá?
Pretože vedenie generálnej prokuratúry rozhodlo, že nám zostanú len veci v súdnom konaní, ktoré sú v príslušnosti Špecializovaného trestného súdu. Toto bola vec mimo príslušnosti ŠTS, v súčasnosti je v príslušnosti Okresného súdu Žilina. Nepoznám dôvod, pre ktorý tak generálny prokurátor rozhodol. Bývalí prokurátori ÚŠP majú svoje prípady naštudované, podávali obžalobu, veci sú rozpojednávané, poznajú priebeh dokazovania na hlavnom pojednávaní a je jedno, či išlo o pojednávanie na ŠTS alebo na inom súde. Z vecného hľadiska tam veľký rozdiel nevidím. Nehovorím, že tam niekto iný nenájde nejaký logický rozmer, ale je to mimo môjho logického pochopenia. Možno mám len, čo sa týka tohto, obmedzenú logickú predstavivosť.
Máte nejakú informáciu, prečo krajská prokuratúra požiadala o odročenie? Nestíhajú študovať spisy?
Nemám o tom informáciu. Vo všeobecnej rovine poviem, že pokiaľ máte rozpojednávanú rozsiahlu vec, tak prokurátor, ktorý chce byť pripravený na hlavnom pojednávaní a neprísť si to pojednávanie len odsedieť, musí mať takú vec naštudovanú. Musí mať naštudovanú obžalobu, spisový materiál, zápisnice z hlavného pojednávania, takže potrebuje nejaký čas na prípravu. Predpokladám, že všetci prokurátori krajských prokuratúr majú aj svoju agendu, čiže toto je nová vec, ktorá im pristála v agende. Samozrejme chápem, že si musia nové veci prokurátori krajských prokuratúr najskôr naštudovať.
Koľko ste mali vecí na iných súdoch ako na Špecializovanom trestnom súde?
Neviem to presne. Boli to rádovo desiatky vecí. Mal som jednu takú vec, ktorá bola na Okresnom súde Trnava, iní kolegovia mali tiež niekoľko takých vecí.
V pondelok sa zároveň malo začať hlavné pojednávanie so Štefanom Harabinom za to, že schvaľoval agresiu Vladimira Putina na Ukrajine. Sudca Ján Buvala však nemohol pojednávať, pretože obžalovaný podal sťažnosť proti jeho rozhodnutiu, že obžaloba spĺňa všetky náležitosti – a najskôr musí rozhodnúť Najvyšší súd. Toto je dôsledok novely Trestného poriadku?
Presne tak. Novela zaviedla osobitný inštitút rozhodovania o prijatí obžaloby, proti ktorému je prípustná sťažnosť na nadriadený súd. Okrem toho prechodné ustanovenia zaviedli povinnosť, aby prokurátori vo veciach, kde prebieha pojednávanie, do desiatich dní doplnili náležitosti obžaloby vrátane údajov o spolupracujúcich osobách – a to dokonca aj v prípade, že už to v minulosti urobili napríklad na základe výzvy súdu. Musia to dopĺňať ešte raz. Následne má súd rozhodnúť, či obžaloba spĺňa zákonné náležitosti, a proti tomu rozhodnutiu je prípustná sťažnosť. Vo všetkých, aj rozpojednávaných veciach.
V stredu budem pojednávať jednu trestnú vec zločineckej skupiny a drogovej trestnej činnosti v Banskej Bystrici, ktorá je v štádiu záverečnej reči, kde súd už v minulosti mal k dispozícii na základe výzvy informácie o benefitoch spolupracujúcich osôb. Dopĺňal som to ešte raz 15. marca, v prvý deň účinnosti novely Trestného poriadku. A súd bude zrejme rozhodovať o tom, či obžaloba spĺňa základné náležitosti, a proti tomu rozhodnutiu bude prípustný opravný prostriedok. Je to ďalšia prekážka efektívnej trestnej justície.
Novela trestného poriadku bola bez akýchkoľvek pochybností robená výlučne z pohľadu osôb podozrivých, obvinených, obžalovaných a ich obhajcov. Už doteraz sme mali pomerne komplikovaný trestný proces, aj prípravné konanie, teraz ten proces bude ešte komplikovanejší. Teraz bude možné v zásade ešte „efektívnejšie“ naťahovať trestné konanie.
Spôsobí novela oddialenie rozhodnutí súdov?
Určite áno, o tom žiadna rozumná osoba nemôže pochybovať. Tá novela, a priznávajú to aj sudcovia, ktorí nie sú naklonení špeciálnej prokuratúre, je napísaná zmätočne. Aj tie prechodné ustanovenia sú napísané zmätočne, každý sudca si ich vykladá trochu odlišne.
Jeden zo sudcov ŠTS napríklad v pondelok rozhodol o tom, že potrebuje záznamy o benefitoch podpísané spätne spolupracujúcimi osobami. To je inštitút prípravného konania, tam by sa mali len primerane použiť ustanovenia novelizácie Trestného poriadku, nie doslovne. Lebo pokiaľ je spolupracujúca osoba nedostupná, v zahraničí, zomrela, tak je to automaticky dôvod na odmietnutie obžaloby? No nie. Keďže sú tie prechodné ustanovenia napísané zmätočne, čo svedčí o tom, že novelu nepísali legislatívci ministerstva spravodlivosti, tak to bude spôsobovať veľké problémy aj v prípravnom, aj v súdnom konaní.
Alebo napríklad štatút podozrivej osoby – sú na to veľmi rôzne názory, aké práva má mať podozrivá osoba pred vznesením obvinenia. Je to veľmi zmätočné a celkom isto to bude mať za následok predĺženie a ešte väčšie zneefektívnenie trestného konania. Je smutné, že novelizáciu Trestného poriadku pripravujú osoby, ktoré sú obvinené, obžalované, alebo ich obhajcovia. Myslím, že to nie je nikde vo svete. To sa nedialo ani v 80. rokoch minulého storočia na Sicílii.
Prečo Ústavný súd nepozastavil aj účinnosť Trestného poriadku, keď je taký problém s aplikačnou praxou?
Pretože nie každý zlý a hlúpy zákon je protiústavný. Je to v zásade v poriadku. Nie som prívržencom súdneho aktivizmu. Ústavný súd rieši a mal by riešiť len otázku rozporu konkrétneho zákonného textu s ústavou. To, že zákon je zmätočný, zlý, hlúpy alebo neefektívny, to nie je parketa rozhodovacej činnosti Ústavného súdu.
Museli ste aj vy doplniť do spisov benefity pre spolupracujúcich obvinených?
Bola to úplne šibeničná lehota. Vo svojich veciach som to stihol, ale znovu hovorím, že v absolútnej väčšine vecí sme tie informácie o benefitoch súdu poskytli už v minulosti. V súčasnosti nás viazala zákonná úprava, takže sme to museli poskytnúť ešte raz.
Nadácia Zastavme korupciu v utorok informovala, že NAKA čakajú zásadné zmeny. Nadácia zistila, že minulý týždeň rokovalo vedenie odborového zväzu polície a na rokovaní sa oboznámili s tým, že zo 600 policajtov má na NAKA zostať 250. Čo to bude znamenať pre vyšetrovanie najzávažnejších trestných činov?
Personálne zmeny vo vedení NAKA a následne aj avizovaná reorganizácia, o ktorej sa dlhšie hovorilo, bude do veľkej miery znamenať znefunkčnenie Národnej kriminálnej agentúry, a teda znefunkčnenie alebo výrazné ohrozenie odhaľovania a vyšetrovania najzávažnejšej trestnej činnosti. Vnímam to už aj zo svojej skúsenosti na špeciálnej prokuratúre, od jesene sme evidovali výrazne menej nových vecí. Keď mal v minulosti prokurátor ÚŠP služobnú pohotovosť, v priebehu toho jedného týždňa to bolo intenzívne, robili sa rôzne realizácie, akcie, návrhy na odposluchy, na domové prehliadky, na väzby a tak ďalej. Naozaj boli niekedy tie služby intenzívne. Od jesene bola väčšina služieb veľmi pohodová, v princípe sa nič nedialo.
Myslím si, a nechcem veľmi prognózovať, že krajské prokuratúry tie nové veci zvládnu, lebo ich bude oveľa menej, ako ich bolo v minulosti. Odhaľovanie trestnej činnosti nezávisí od prokuratúry, závisí to od polície. Pokiaľ polícia nebude mať záujem trestnú činnosť odhaľovať a potom trestne stíhať, tak prokurátor potom nemá prácu – a to sa potom prejaví v nejakom okamihu s odstupom možno dvoch rokov aj nových prípadoch na Špecializovanom trestnom súde.
Policajti prestali pracovať?
Naša skúsenosť je, že množstvo novej agendy bolo od jesene výrazne nižšie, a to bolo vymenené „len“ vedenie, ale kompletne celých teritoriálnych odborov NAKA.
Tesne pred odchodom zo špeciálnej prokuratúry ste hovorili, že už niektorí vyšetrovatelia dokonca neplnili vaše pokyny a niektorí vaši kolegovia museli vznášať obvinenia sami. To je štandardné?
Nie je to normálne. Boli naozaj viaceré kauzy, o ktorých sme informovali aj na tlačovej konferencii 19. marca, keď nakoniec museli pristúpiť k vzneseniu obvinenia prokurátori práve preto, že nebol splnený záväzný pokyn vyšetrovateľovi podľa Trestného poriadku z dôvodu mne a mojim kolegom neznámeho. Preto tie úkony vykonali prokurátori.
Hovorili ste tiež, že už začali unikať informácie. O čo išlo?
Išlo o jednu vec, ktorú som mal v dozore v prípravnom konaní, týkala sa právnej kvalifikácie zločineckej skupiny. Keďže však tá vec prešla do príslušnosti Krajskej prokuratúry Bratislava, tak o tom nemôžem, ale ani by som nechcel bližšie hovoriť.
Aká informácia unikla?
O tom, že vo veci sa vedie trestné stíhanie a aké úkony sa plánujú.
Dostalo sa to k podozrivým?
Áno.
Aké máte vysvetlenie?
Že tá informácia musela uniknúť z prostredia NAKA.
Oslabiť nechcú len NAKA, ale aj NCODK, čo je centrum, ktoré vykonáva vyšetrovanie environmentálnej a počítačovej kriminality a zabezpečuje cieľové pátranie po najhľadanejších páchateľoch. Oba útvary majú na starosti aj finančné vyšetrovanie. Ako sa dá rozumieť tomu, že chcú oslabiť aj túto zložku?
Nepoznám detaily, s NCODK sme veľmi nespolupracovali, ich agenda sa netýkala činnosti ÚŠP, s výnimkou cieľového pátrania. Celkom tomu nerozumiem. Ako bývalý minister vnútra môžem povedať, že je možné mnohé policajné tabuľky na ministerstve vnútra a niektorých prezidiálnych útvaroch posunúť nižšie na základné útvary. Treba sa pozrieť, koľko policajných tabuliek je na ministerstve vnútra, na jeho servisných sekciách. Rušiť stovky tabuliek na NAKA a ponechať policajné tabuľky na ministerstve vnútra na servisných útvaroch považujem za ťažko vysvetliteľné.
Má dnes zmysel ísť nahlásiť na políciu korupciu alebo trestný čin?
Určite to má zmysel. Ako to bude pokračovať a kam sa to dostane, to neviem. Ľudia by však nemali rezignovať na snahu dosiahnuť spravodlivosť a bojovať za ňu. Isto to bude v najbližších rokoch ťažšie, ale myslím si, že nikto z nás by nemal rezignovať.
Načo pôjde človek nahlásiť korupciu, keď aj vy verejne hovoríte, že informácie môžu unikať priamo k páchateľom?
Nie v každej veci informácie uniknú. V niektorých áno, v niektorých nie. Aj v minulosti sa vyšetrovali korupčné prípady, napríklad tá drobnejšia korupcia. Tie sa budú asi vyšetrovať aj teraz. Nerobím si ilúzie, prípady závažnejšej, rozsiahlej a sofistikovanej korupcie sa vyšetrovať nebudú. O tom nikto v krajine nemá nijakú pochybnosť.
Takže drobnú korupciu majú ľudia hlásiť, ale pri veľkej korupcii, napríklad na ministerskej úrovni, majú radšej zostať doma?
Každému by som poradil nahlásiť aj korupciu na vysokej úrovni. Nerobil by som si však ilúzie, kam to ohlásenie môže viesť.
Dá sa dnes dôverovať polícii a prokuratúre, keď sa toto všetko deje?
Je to veľmi všeobecná otázka. Na prokuratúre a polícii stále zostanú aj čestní odvážni policajti a prokurátori. Ten systém a celá hierarchia však bude pôsobiť tak, aby sme sa vrátili do čias „našich ľudí“.
Čo si mám myslieť o polícii, keď minister vnútra ide do diskusie s antisemitom Danielom Bombicom, ktorý útočí na novinárov, lekárov?
Stále budú v policajnom zbore policajti, ktorí si budú robiť svoju prácu. Kto dostane taký prípad, ako to bude prideľované, ovplyvňované, to neviem. Bude to ťažšie, náročnejšie, asi to však stojí za to. Verejná kontrola bude dôležitá, informovanie médií. A, samozrejme, policajti aj prokurátori by sa mali ozvať, ak sa bude diať vec, s ktorou nesúhlasia.
S tým ozývaním sa prokurátorov to v minulosti nebolo veľmi pozitívne.
Áno, taká bola dlhoročná kultúra. Ako človek, ktorý prišiel zvonku, hovorím, že prokuratúra je asi posledná inštitúcia, ktorá nebola takmer vôbec dotknutá reformami. Ako minister spravodlivosti som aj pripravil nejaké zmeny, nebolo to však priechodné ani vo vláde, ani v parlamente. Vtedy som povedal, že máme sovietsky model prokuratúry, čo mi mnohí vyčítali. Po troch rokoch na prokuratúre viem, že som sa nemýlil. Spôsob, ako funguje dohľad nad podriadenými, ako sú prokurátori administratívne zaťažení a podobne, tak toto nemá žiadna krajina EÚ.
V tom skepticizme si myslím, že to, čo sa dnes deje, môže viesť k vzniku legitímnej verejnej diskusie o zásadnej zmene postavenia prokuratúry. Či naozaj máme mať model modernej verejnej obžaloby alebo model prokuratúry, ktorá dohliada na socialistickú zákonnosť, ako to bolo v minulosti. Podľa mňa tá diskusia už vzniká a je dobré, keby sa do nej zapojili aj prokurátori. Chápem, že sme v atmosfére, keď každý, kto povie iný názor, je na prokuratúre zoťatý. Treba na to mieru odvahy, ale myslím si, že postupne sa bude zvyšovať. Nie masovo, ale rádovo v desiatkach ľudí asi áno.
Myslíte si, že ešte niekedy bude možné obnoviť Úrad špeciálnej prokuratúry?
Som presvedčený o tom, že áno.
Čo si myslíte o tom, že minister vnútra Matúš Šutaj Eštok diskutoval s Bombicom? Jeho prípad mala v dozore vaša prokuratúra a poslanec Tibor Gašpar povedal, že to stíhanie je účelové.
Pán Gašpar aj pán Šutaj Eštok sú politici. Nechcem ich konanie verejne komentovať. Každý súdny človek si na to urobí názor sám. Táto vec ešte nie je v súdnom konaní, ale je v prípravnom konaní a prešla na jednu z krajských prokuratúr.
Ako dlho vydržíte pracovať na legislatívnom odbore?
To naozaj neviem. Rád by som dokončil veci, ktoré mám v súdnom konaní. Čo bude potom, neviem, ale, samozrejme, zamýšľam sa nad tým. Práca, ktorú robím, musí mať nejaký zmysel. Žijeme len jeden život a stráviť pár rokov prácou, ktorá mne osobne zmysel nedáva, asi nie je dobré. Budem to riešiť. Viacerí kolegovia zvažujú, čo v budúcnosti. Nie je to však vec najbližších dní ani týždňov.
Zdá sa vám veľa stráviť takto štyri roky?
V tomto okamihu to neviem posúdiť. Sme na generálnej prokuratúre týždeň a sme tam s kolegami celkom dobrá partia.
V podstate ste všetci boli potrestaní za svoje výsledky. Ak by ste však všetci odišli, tak čo by bolo o štyri roky, keď sa možno zmení vláda a bude treba prokuratúru postaviť nanovo? Kto to bude robiť, ak pôjdete všetci preč?
Postaviť nanovo, ak taká vôľa bude, ju môžu aj ľudia zvonku. Nevidím v tom problém. Nemyslím si, že nejaké zaradenie je viac alebo menej dôstojné. Táto krajina je malá a nemala by plytvať svojím odborným potenciálom. Pokiaľ sú niektorí z našich najlepších prokurátorov, ktorí dozorovali a na súde zastupovali najzávažnejšie kauzy, napríklad ekonomickej kriminality, dnes na referáte väzenstva, tak to je naozaj plytvanie odborným a ľudským potenciálom. Zase až tak veľa ho v tejto krajine nie je.
Zamýšľal som sa, prečo kolegovia Ondrej Repa, Michal Šúrek, Ladislav Masár z našich najlepších prokurátorov – odborne aj charakterovo – išli na referát väzenstva. Že či s tým mali niekedy niečo spoločné, či napríklad nerobili dizertačnú prácu z väzenstva, jednoducho či by sa to dalo nejako zdôvodniť. Žiaden legitímny motív na takéto zaradenie som nájsť nevedel.
Nie je vaša povinnosť to jednoducho vydržať?
Nikto z nás v tomto okamihu neodchádza. Chápte však aj vy, že každý z nás sa bude zamýšľať nad tým, či pre spoločnosť nemôže byť v nejakom čase užitočnejší niekde inde. Pokiaľ sa cítime užitoční v tej prvostupňovej aréne, v súdnej miestnosti, v aréne boja proti zločinu, tak je vecou úvahy, ako dlho sa dá vykonávať viac-menej administratívna práca, ktorá je tej aréne veľmi vzdialená.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
Monika Tódová


































