Údajného teroristu z Tadžikistanu pustili na slobodu, keď už bol ministrom vnútra Šutaj Eštok

Keď minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) v pondelok oznámil, že v roku 2022 sa cez slovensko-ukrajinskú hranicu dostal „terorista“ z Tadžikistanu, ktorý tu požiadal o azyl, vyvolalo to otázky. V prípade bolo veľa nejasností.

Neznámy muž z Tadžikistanu bol jedným z dôvodov, prečo v pondelok narýchlo zasadala Bezpečnostná rada SR, a stal sa aj ďalšou zámienkou útoku ministra vnútra na bývalú vládu, v ktorej bol ako minister zahraničných vecí aj súčasný prezidentský kandidát Ivan Korčok.

Rokovanie rady sa konalo len tri dni po teroristickom útoku v Moskve, z ktorého sú podozriví viacerí Tadžici.

Šutaj Eštok naznačoval, že muž, ktorého označil za teroristu, sa po príchode z Ukrajiny slobodne pohyboval po území Slovenska a odcestoval do Nemecka.

Jeho meno ministerstvo nezverejnilo, no novinárom sa podarilo zistiť, že ide o Amriddina Kholmurodova. A hoci minister vnútra o ňom hovoril ako o teroristovi, aj toto označenie vyvoláva pochybnosti.

Ako teroristu ho totiž označuje autoritárska vláda Tadžikistanu, ktorá na neho vydala medzinárodný zatykač. Podľa ľudskoprávnych organizácií však ide o ľudskoprávneho aktivistu, ktorého prenasledujú.

Šutaj Eštok tieto tvrdenia spochybňuje a odvoláva sa na zahraničnú spravodajskú službu.

Príbeh Tadžika ako príklad zlyhania bývalej vlády

Šutaj Eštok na pondelkovej tlačovej konferencii viackrát zopakoval, že štát v roku 2022 nefungoval, a tak sa na Slovensko dostávali migranti. Tvrdil, že vpustenie tohto človeka na Slovensko bolo zlyhaním predchádzajúcej vlády.

Vyčíta jej, že Tadžika vôbec vpustili na naše územie a nevrátili ho na Ukrajinu, odkiaľ prišiel.

Minister vnútra naznačil, že Tadžik sa počas predchádzajúcej vlády voľne pohyboval po Slovensku, „Bohužiaľ, v tom chaose, ktorý tu bol, tento človek na Slovensku bol, pôsobil a následne bol určité obdobie zadržaný,“ povedal v pondelok.

„Áno, na Slovensku sa určitý čas voľne pohyboval,“ zdôraznil.

Zatiaľ je známe to, že na slobodu sa Kholmurodov nedostal za predchádzajúcej vlády, ale v januári 2024, keď ministrom vnútra už takmer tri mesiace bol práve Šutaj Eštok.

Je pravda, že na Slovensko prišiel v marci 2022 z Ukrajiny, kde mal povolenie na trvalý pobyt do roku 2028. Bolo to tesne po tom, čo na Ukrajinu zaútočilo Rusko a cez slovensko-ukrajinské hranice prechádzali každý deň tisícky utečencov.

Ministerstvo vnútra bezprostredne po vypuknutí vojny rozhodlo, že umožní na Slovensko vstup všetkým osobám, ktoré utekajú pred vojnovým konfliktom.

Policajti však všetkých kontrolovali a vďaka tomu Kholmurodova zadržali hneď na slovensko-ukrajinskom hraničnom priechode vo Vyšnom Nemeckom. Lustráciou totiž polícia zistila, že na neho Tadžikistan vydal medzinárodný zatykač.

Okamžite ho vzali do takzvanej vydávacej väzby a začalo sa súdne rozhodovanie o tom, či ho môže Slovensko vydať.

Chýbali záruky, že ho nebudú mučiť

Verdikt padol 24. januára tento rok. Najvyšší súd vtedy v zložení predsedu senátu Martina Bargela a sudcov Patrika Príbelského a Emila Klemaniča rozhodol, že vydanie Tadžika nie je prípustné. Senát totiž podľa informácií Denníka N zapochyboval o tom, či mu v Tadžickej republike nehrozí mučenie a neľudské zaobchádzanie.

Najvyšší súd takto rozhoduje v prípadoch, ak krajina, ktorá žiada o vydanie hľadaného, neposkytne dostatočné záruky, že mu po vydaní nehrozí zlé zaobchádzanie. Sú známe aj prípady z okolitých krajín, ktoré potvrdili, že po vydaní do Tadžickej republiky stratili s hľadaným kontakt a nemohli overiť, či sa naplnili prisľúbené záruky.

Pri takýchto pochybnostiach sa zvykne Najvyšší súd prikloniť na stranu podozrivých a nevydá ich. Takéto rozhodnutie však znamená, že nie je dôvod dotyčného už zadržiavať vo vydávacej väzbe. A to sa stalo aj Kholmurodovi.

Po rozhodnutí Najvyššieho súdu bol prepustený na slobodu.

Kholmurodov využil jeden deň na slobode na útek do Nemecka, odkiaľ ho 20. marca 2024 eskortovali. Bol zadržaný a premiestnený do Útvaru policajného zaistenia v Sečovciach, kde čaká na vyhostenie.

Situáciu komplikuje, že nemá platný pas a sám odmieta požiadať o vystavenie náhradného cestovného dokladu. „Vyvíjame ďalšie aktivity, aby mu bol cestovný doklad vystavený a mohol byť oficiálne vydaný na Ukrajinu,“ informovalo ministerstvo vnútra.

Kholmurodov sa tak slobodne pohyboval po Slovensku zhruba jeden deň, kým neutiekol do Nemecka. Predtým aj potom bol a je zadržiavaný.

Násilnícka osoba napojená na teroristov

Z vyjadrenia ministerstva vnútra vyplýva, že po Kholmurodovovi pátra Interpol od roku 2018. Požiadavku zadal Tadžikistan, ktorý je jeho členom od roku 2004. Tadžik je podozrivý zo spáchania trestného činu členstva v organizovanej zločineckej skupine, a to podľa tadžického trestného práva.

Oficiálne podrobnosti z obvinenia nie sú známe.

Ministerstvo len dodalo, že v Schengenskom informačnom systéme vydali niektoré členské štáty už v roku 2018 opatrenia, na základe ktorých Kholmurodovovi odopreli vstup do schengenského priestoru.

A to s odôvodnením, že „ide o násilnícku osobu zapojenú do aktivít súvisiacich s terorizmom“. Podľa ministerstva teda „predstavuje vážnu bezpečnostnú hrozbu“.

Aj preto už Slovenská republika rozhodla o jeho administratívnom vyhostení na Ukrajinu a zákaze vstupu na územie všetkých členských štátov schengenu na desať rokov. Ministerstvo tvrdí, že Kholmurodov sa chce na Ukrajinu vrátiť. No zároveň informuje o tom, že nechce náhradný cestovný pas.

Odvolávka na zahraničné služby

Pri zmienke o „teroristovi“ sa minister Šutaj Eštok v pondelok odvolával na informácie z dvoch zahraničných tajných služieb. Podľa nich ide o nebezpečného jedinca, ktorý je priamo podozrivý z trestného činu terorizmu.

Keď v stredu po rokovaní vlády v Galante konfrontoval ministra reportér Markízy Adel Ghanam s rozhodnutím Najvyššieho súdu, že ide o ľudskoprávneho aktivistu, ktorému hrozilo po vydaní mučenie, Šutaj Eštok reagoval vyhýbavo. Povedal, že Najvyšší súd „zrejme nemá také informácie, aké máme my zo zahraničných služieb“.

Za teroristu ho podľa ministra označila „jedna zahraničná spravodajská služba“. Nepovedal ktorá.

„Máme informácie z jednej zahraničnej spravodajskej služby, že ide o vysoko nebezpečného a ozbrojeného človeka, napojeného na terorizmus. Že nejde o žiadneho ľudskoprávneho aktivistu,“ povedal Šutaj Eštok.

Tlačového odboru ministerstva sme sa pýtali, ktorú zahraničnú spravodajskú službu Šutaj Eštok myslel. Odpoveď neprišla.

Dodal, že Tadžik nebol dôvodom pre zvolanie pondelkovej mimoriadnej bezpečnostnej rady, ale iba „jeden z faktorov, prečo bola zvolaná“. Hlavným dôvodom zvolania rady bolo podľa ministra to, že útok v Moskve, pri ktorom zahynulo 140 ľudí, bol nábožensky motivovaný so zameraním na kresťanskú komunitu. A blížia sa veľkonočné sviatky.

Bývalý policajný prezident Štefan Hamran, ktorý kandiduje za Demokratov do Európskeho parlamentu, v stredu ukázal novinárom staršie články zo zahraničných médií, kde sa píše o 37-ročnom odporcovi autoritárskeho režimu v Tadžikistane, ktorý sa v roku 2022 dostal na slovenské územie.

Vlani v auguste niektoré zahraničné médiá informovali o tom, že Kholmurodov je obvinený z podnecovania sociálnej, rasovej, národnostnej, regionálnej a náboženskej nenávisti. Podľa medializovaných informácií vyzýval verejnosť na násilnú zmenu ústavného poriadku v Tadžikistane. Zároveň je obvinený aj z členstva v zločineckej organizácii.

Mali mu odoprieť vstup

Na ministrovu kritiku, že slovenská vláda zlyhala v roku 2022, reagoval jeho predchodca, poslanec hnutia Slovensko (bývalé OĽaNO), Roman Mikulec. Zastal sa policajtov, že konali presne tak, ako mali. Ak v rámci lustrácie zistili, že je na Tadžika vydaný zatykač, tak „podľa štandardných postupov mala byť takáto osoba následne vydaná do extradičného konania do Tadžikistanu“. A to sa stalo.

Ministerstvo vnútra po tejto kritike reagovalo, že už v roku 2022 mala polícia odoprieť Kholmurodovovi vstup na Slovensko. Hovorí, že v prípade Tadžika išlo o neštandardný postup.

„Ak by dbali na dôsledné plnenie povinností, neušlo by im, že už predtým (pred príchodom Kholmurodovova na ukrajinsko-slovenskú hranicu – pozn. red.) členské štáty v Schengenskom informačnom systéme upozorňovali na hrozbu, ktorú Tadžik predstavuje,“ napísalo ministerstvo.

Otázne však je, prečo Slovensko nevyhostilo Tadžika už v januári, keď sa dostal na slobodu po rozhodnutí Najvyššieho súdu.

Podľa informácií Denníka N po rozhodnutí prišli za Kholmurodovovom policajti priamo do väznice a odtiaľ ho previezli na oddelenie cudzineckej polície. Tam požiadal o dočasné útočisko, ktoré aj dostal. Následne ho z oddelenia prepustili a on mohol vycestovať do Nemecka.

Kritika za bezpečnostnú radu

Exminister Mikulec takisto tvrdí, že podobné prípady nie sú v Európe ničím výnimočným. Zdôraznil, že Tadžik bol pod neustálou kontrolou.

„Nie je to nič, čo by malo predstavovať dôvod na zvolanie mimoriadnej bezpečnostnej rady, pretože tento človek bol pod dohľadom bezpečnostných orgánov,“ dodal.

Médiá konfrontovali Šutaja Eštoka s tým, že zvolanie bezpečnostnej rady a posilnenie hliadok počas veľkonočných sviatkov súvisí s vrcholiacou prezidentskou kampaňou. Prvé kolo prekvapivo prehral predseda Hlasu a kandidát vládnej koalície Peter Pellegrini.

Minister vnútra to odmietal a pýtal sa, či aj Francúzsko a Taliansko robia kampaň Pellegrinimu, keď v reakcii na teroristický útok v Moskve zvýšili stupeň svojich protiteroristických výstražných systémov. Slovensko svoj stupeň ohrozenia nezvýšilo ani po zasadnutí bezpečnostnej rady. Neurobilo tak ani Česko, Rakúsko, Maďarsko či Poľsko.

Francúzsko je spomedzi krajín EÚ najviac ovplyvnené islamistickými teroristickými útokmi. Od roku 1979 do 2021 sa ich stalo 82 a vyžiadali si dokopy 332 obetí. Jediný teroristický útok v dejinách moderného Slovenska, pri ktorom zahynuli ľudia, bol motivovaný krajne pravicovou ideológiou a nenávisťou voči LGBTI+ ľuďom. Ide o vraždy Matúša Horvátha a Juraja Vankuliča v roku 2022.

Francúzsko navyše svoj stupeň ohrozenia zvyšuje pomerne často, obzvlášť po útokoch z roku 2015, pri ktorých zahynulo 138 ľudí a 416 utrpelo zranenia. Navyše, ako píše agentúra Reuters, Francúzsko spravidla aktivuje najvyšší stupeň po útoku vo Francúzsku alebo v zahraničí.

Okrem toho vo Francúzsku budú v lete olympijské hry, pre ktoré môže takisto zvyšovať po útoku v Moskve stupeň ohrozenia.