Otec mi povedal, že bude voliť Harabina, a čakal na moju reakciu. Ako sa počas Veľkej noci nepohádať o politike?

„Veľkonočné sviatky strávime osamote aj preto, lebo ich chceme mať pokojné a nechce sa nám počúvať doslova ruskú propagandu,“ hovorí Martina.

„Nemám dobrý pocit z nadchádzajúcich veľkonočných sviatkov. Pristihla som sa pri tom, že ani nechcem vedieť, čo si moja krstná presne myslí. Akoby som mala strach, že to bude až príliš toxické,“ hovorí Natália.

Peter na veľkonočné sviatky nepríde domov. „Neviem, či má zmysel to trápenie – a teraz to myslím pre všetkých, ktorí navštívia na Veľkú noc rodiny. Popravde si myslím, že horší termín volieb byť ani nemohol,“ hovorí.

Martinu, Natáliu aj Petra spája to, že so svojimi blízkymi majú také zásadne odlišné politické názory, že sa pre ne zvyknú aj pohádať. Po našej výzve na Facebooku a Instagrame sa Denníku N ozvalo niekoľko ďalších ľudí s podobnými zážitkami.

Veľkonočné sviatky sú tento rok presne medzi dvoma kolami prezidentských volieb. Ivan Korčok aj Peter Pellegrini sa snažia mobilizovať svojich voličov a sviatky sú tak uprostred intenzívnej politickej kampane.

Na rodinných návštevách sa zrejme nebude dať vyhnúť voľbám a politike. Ako to zvládnuť pokojne a bez hádok? Opýtali sme sa odborníkov, ako prežiť čas s rodinou, aj keď príde na rad rozhovor o výbušnej politike.

Dobrý a láskyplný vzťah môže podľa odborníčky na vedenie diskusie zvládnuť aj hodnotový konflikt či divoké debaty o politike. „Kvalitná rodinná debata o politike je beh na dlhú trať plný zákrut a zakopnutí, ale oplatí sa to,“ hovorí Zuzana Vasičák Očenášová.

S otcom sme si po prvom kole všetko vykričali. Debata bude odteraz formálna

Otec podľahol dezinfoscéne, konštatuje Elena. Jej mama ani súrodenci s ním už o politike nediskutujú, vedia, že to nemá zmysel. „Ja to väčšinou tiež nekomentujem, ale sú okolnosti, keď sa mi nedá byť ticho,“ hovorí. Niekedy majú aj zaujímavú debatu, keď sa pohybujú v rovine faktov a logických informácií. „Občas sa ale stane, že sa to zvrtne a začne s typickým: čo Američania, čo NATO, čo Únia…,“ hovorí. Elenino meno sme na jej žiadosť zmenili.

Pred prvým kolom prezidentských volieb si bol Elenin otec vybaviť voličský preukaz, pretože mal byť práve vtedy v nemocnici. Nijak to nekomentovala ani sa ho nepýtala, koho bude voliť.

„Sám povedal, že bude voliť Harabina, a čakal na moju reakciu. Tak som sa opýtala, komu dá hlas v druhom kole, keďže Harabin nemá šancu postúpiť. Povedal, že Pellegrinimu. Keď som dvihla obočie, tak povedal: Tak hádam nie tomu buzerantovi Korčokovi!“

To bola pre Elenu posledná kvapka. „Začala som kričať, že to má totálne pomýlené,“ hovorí. V návale emócií mu vykričala, že Pellegrini je len Ficov poskok, že spolu rozoberú krajinu a obyčajných ľudí znova obalamutia populistickými sľubmi.

„Povedala som mu, že je obmedzený, lebo zapredá celý štát, a že sa nemá čudovať, keď svoje deti a vnúčatá neuvidí 10 rokov, lebo sa odsťahujú do zahraničia, pretože tu sa nebude dať žiť,“ hovorí.

Odvtedy sa s otcom nerozprávajú, zatiaľ preto, že je v nemocnici. „Ale aj keď príde, zrejme to bude taká tá formálna, zdvorilá debata dvoch ľudí, čo spolu musia nejako fungovať, ale v podstate jeden s druhým nesúhlasia,“ hovorí.

Teta bola taká plná nenávisti, že na mňa vytiahla trápnu príhodu z detstva

Rodina Martiny je rozdelená na dva tábory, začalo sa to počas covidu. Rozhodla sa, že na Veľkú noc sa nestretne so širšou rodinou a sviatky radšej strávi pokojne – v úzkom kruhu svojej rodiny.

V parlamentných voľbách časť jej príbuzných volila Smer, časť Republiku a Martina často počúvala hoaxy a frázy z konšpiračných médií. „Je mi z toho veľmi ťažko, lebo pred koronou sa ešte dalo aj o politike porozprávať rozumne a bez útočenia,“ hovorí. Aj jej sme zmenili meno, aby sa v jej príbehu nenašli príbuzní.

Pokiaľ neprídu na pretras spoločenské témy, ako je na tom krajina, Martina hovorí, že debata s príbuznými prebieha družne. „Veľa sa smejeme a všeobecne sa na veľa veciach zhodneme,“ hovorí. Ak však podotkne, kam krajina speje, keď Smer presadí svoje záujmy, označujú ju za slniečkarku.

A tak sa radšej snaží tieto témy s rodinou vôbec neriešiť. Prípadne zvrtne reč iba na to, kde sa všetci zhodnú – spoločne si zanadávajú na OĽaNO, SNS či Harabinovu bývalú stranu Vlasť.

„Verím však, že keby nebol taký ľahký prístup k hoaxom, konšpiráciám, tak minimálne časť rodiny by bola ochotná akceptovať aj iné politické názory. V podstate sú to veľmi slušní ľudia, dobrí ľudia,“ hovorí.

Róbert Michalič sa o voľbách skúšal rozprávať so svojou tetou. Keď zistil, že v prvom kole nebola voliť, opýtal sa, prečo nedala hlas Ivanovi Korčokovi. „Ona na to, že je to slizký had a prezliekač kabátov,“ hovorí.

Nasledovala potom zaujímavá konverzácia, ktorú Róbert detailne opisuje – a ktorá môže mnohým pripomenúť rodinné návštevy.

„Hovorím jej, že slúžil ako diplomat, to znamená, že zastupoval Slovensko bez ohľadu na vládu. Na čo mi povedala, že každý chce aj tak kradnúť a na ľuďoch im nezáleží. Tak som povedal, že to nie je pravda, že v politike sú aj šikovní ľudia, ktorí chcú meniť veci k lepšiemu,“ hovorí.

„Ani neviem ako, a zrazu začala o EÚ, že Dzurinda sľuboval druhé Švajčiarsko a oni musia počítať každé euro, aby vyšli z výplaty do výplaty, a že jak to, že nemáme európske platy. Tak som sa jej snažil vysvetliť, že EÚ o platoch nerozhoduje. A zrazu sa ozval jej manžel, že EÚ rozhoduje o všetkom, a začal mi spomínať údajné a úplne absurdné príkazy EÚ, že kosiť sa musí vo vymedzený čas, aj keď prší a tráva nestihne uschnúť a preto zhnije,“ dodáva Róbert.

Akékoľvek snahy vysvetliť legislatívny proces Európskej únie teta a ujo nevnímali.

„Stále si šli svoje, že ja mám vzdelanie a plnú hlavu teórií, ale že oni žijú prax a tak to je. Tak som povedal, že možno to nariadenie vytvoril slovenský úradník, ktorý nepochopil zámer legislatívy EÚ, a prosil som ho, aby sa opýtal na družstve, na základe čoho to majú robiť. Tak to ma vysmial, že by sa on pýtal šéfa niečo také,“ dodáva.

Debata sa potom plynule zvrtla k Progresívnemu Slovensku, k odluke cirkvi od štátu a kladeniu do protikladu ľudí z miest a dediny. „Napriek všetkej mojej snahe viesť pokojnú debatu boli úplne hysterickí, čo ma šokovalo, lebo inak máme dobré vzťahy,“ hovorí.

Róbert má ešte jednu tetu, ktorá podporuje „najtvrdšiu ruskú propagandu, akú si viete predstaviť“. Infovojna, CZ24, Zem a Vek, chemtrails, čipovanie, Putin bojuje proti satanistom ovládajúcim Zem. Teta si ho zablokovala, keď si dovolil spochybniť Zem a Vek. „Bola taká plná nenávisti, že neváhala vytiahnuť jednu moju trápnu príhodu z detstva priamo na Facebooku – čo ma zarazilo,“ hovorí Róbert.

Pokiaľ žiješ v tejto domácnosti, na Fica nadávať nebudeš

Pre Natáliu začalo byť stresujúce stretávať sa s rodinou počas volieb. Nasledovali totiž vždy ponižujúce výsluchy o tom, kto koho volil. „Keď som raz povedala, že som volila SaS, povedali mi niečo v zmysle, že som morálne zlyhala,“ hovorí.

„Odvtedy som sa pred nimi tvárila, že vôbec nesledujem, čo sa deje, hoci sa o politiku zaujímam a chodím voliť,“ dodáva Natália.

Má blízky vzťah so svojou krstnou; keď vyrastala, brala ju ako svoju staršiu sestru. O to viac ju trápi, ako zásadne sa líšia v politických názoroch. Ukázalo sa to deň po parlamentných voľbách, keď spolu boli na káve. Čašník im pri platení povedal niečo v duchu: „Majte sa dobre, aj keď je to dnes ťažké.“

„Bolo jasné, že naráža na voľby. Na to moja krstná so širokým úsmevom odvetila: Máme sa veľmi dobre!“ spomína si Natália s tým, že sa za krstnú nekonečne hanbila.

Natália chcela, aby sme jej zmenili meno, pracuje však vo sfére, ktorej sa súčasná vláda vyhrážala. „Niekto, kto mi bol taký blízky, sa teší, že vyhrali politici, ktorí zľahčujú utrpenie ľudí na Ukrajine a ktorí sa vyhrážajú mojej profesii, ako ju budú obmedzovať?“ pýta sa Natália.

Necíti sa dobre ani pri predstave stretnutia s krstnou počas Veľkej noci. „Chodím k psychologičke. Dlho som si to nechcela priznať, ale stretávanie sa s rodinou mi spôsobuje úzkosti. Nemalou mierou k tomu prispievajú práve názory mojej krstnej a to, ako sa pre politiku vzďaľujeme,“ dodáva.

Peter žije v Česku a s rodinou bude počas Veľkej noci v kontakte iba na diaľku. „Problémom sú časté hádky, ak na takéto konverzácie príde, a zároveň aj celková atmosféra v štáte. Som príliš znechutený Slovenskou republikou, aby som sa do nej vracal,“ hovorí. Meno sme mu tiež na jeho želanie zmenili.

S rodičmi sa posledné roky v politických názoroch nezhoduje, vyvrcholilo to očkovaním a dezinformáciami. Peter doteraz dostáva karhania za to, že sa chodí očkovať. Diskutovať o politike s nimi nedokáže, tvrdí, že matka všetky argumenty odmietne.

„Spomenul som, že Fico je zlodej a homofób. Dostal som extrémnu reakciu o tom, že Robert Fico je najslušnejší politik, a pokiaľ som v tejto domácnosti, nemôžem niečo také vôbec povedať,“ hovorí Peter. „Potom sa môžem maximálne zatvoriť do izby a dúfať, že vlaky do Česka pôjdu s čo najmenším meškaním.“

Takéto slová sa ho dotýkajú ešte viac preto, lebo je gay. Jeho matka je však kresťanka a doteraz tento fakt neprijala. „Môžu ma síce nevyhodiť z bytu alebo otvorene nenadávať. Ale hlas pre stranu, ktorá ma chce z republiky preč, je posledné slovo,“ hovorí Peter.

Je z politickej situácie a jej dôsledkov v rodine taký znechutený, že si požiadal aj o zmenu občianstva. Neverí, že sa ľudia s odlišným názorom dajú presvedčiť. „Podstatne ľahšie, napriek tomu, že je to smutné, bolo prestať sa s takými ľuďmi baviť. Nájsť si život tam, kde je človek vítaný a kde sú politické smery, pre ktoré existuje pochopenie,“ dodáva.

Rady odborníkov: Pozor na alkohol, nádych-výdych, pri hulvátstve sa debata končí

Čo ak teda príde na rodinnej návšteve na rad politika?

Je prirodzené, že sa s blízkymi chceme rozprávať o krajine a okolí, v ktorom žijeme. „To je politika – je ňou otázka: v akej krajine chcem žiť?“ hovorí Zuzana Vasičák Očenášová. Ako facilitátorka sa venuje práve zmierňovaniu sporov a vedeniu diskusií.

Tu sú rady, ktoré odporúčajú facilitátori Dušan Ondrušek a Zuzana Vasičák Očenášová.

V prvom rade sme rodina a máme sa radi, malo by zaznieť na začiatku rozhovoru. „Nech sa deje čokoľvek, snažme sa, aby sme vytrvali ako rodina,“ hovorí Ondrušek. Odvolávať sa na spoločné rodinné hodnoty podľa neho môže prostredie stmeliť.

Vždy pomáha hovoriť v prvej osobe jednotného čísla. Podľa Zuzany Vasičák Očenášovej je fajn hovoriť z pozície: „Ja to mám takto – a ty?“ Človeku to pomáha uvedomiť si seba a rozlišovať, kedy hovorí svoj názor a kedy fakt.

Dôležité sú čas a miesto na debatu. Citlivé témy potrebujú pokoj a dôvernosť. Podľa Vasičák Očenášovej nefunguje alkohol, ani otváranie pandorinej skrinky, keď je človek sám unavený a nervózny. „Ranná káva, prechádzka so psom sú bezpečnejšie prostredia na debatu ako zmätočná rodinná večera po pár pohároch vína,“ hovorí.

Pozor na alkohol. Dušan Ondrušek upozorňuje, ako často zvykne debaty eskalovať alkohol – a to najmä počas veľkých sviatkov, ako je Veľká noc. Odporúča skúsiť si v rodine povedať: O politike sa budeme baviť iba do prvého prípitku.

Menej presviedčania, viac záujmu. „Zvlášť ak sa o krajine spolu nebavíme päť rokov a potom začneme tlačiť na pílu vo volebnú sobotu ráno,“ dodáva. Odporúča otvorenú zvedavosť, záujem a trpezlivú, pokojnú a opakovanú ponuku informácií. Možno sa zamyslieť a pýtať: Aká je potreba či ľudská túžba za daným (možno pre mňa iritujúcim) výrokom? Keď toto hovoríš, čo potrebuješ – teraz alebo celkovo v živote?

Kontrolovať svoje reakcie. Facilitátorka odporúča najprv sa postarať o seba, kým z nás vystrelí reakcia. Napríklad si dožičiť pol minúty a vnútorne si overiť, čo cítim a čo potrebujem. Je to hnev? Potrebujem overiť svoje hranice? Je to smútok, ktorý pomáha prekonať, že mi niečo chýba? Strach, ktorý ma vyzýva postarať sa o svoje bezpečie? Je to chvíľka – nádych a výdych, pohár vody, čerstvý vzduch. „Je to pár sekúnd, ktoré vedia zachrániť mňa aj debatu,“ hovorí. Dodáva, že ľudia sa prirodzene telesne a neurologicky zrkadlia – ak sa ja trochu upokojím, je šanca, že sa to rozšíri.

Nastavme si pravidlo – akékoľvek hulvátstvo je neprijateľné. Dohodnite sa, že akýkoľvek neslušný prejav, priamy útok, znevažovanie znamená okamžité ukončenie debaty, odporúča Ondrušek. „Keď spustíme nekontrolované spôsoby, ktorými ponižujeme jeden druhého, tak to nemá koniec,“ hovorí. Debata môže znova pokračovať, keď budeme všetci kľudnejší.

Skúsme nájsť to, kde sa zhodneme. Aj keby to bolo iba päť percent z toho, čo bolo povedané, hovorí Ondrušek. Je dobré povedať si, v akej časti a za akých okolností by sme s týmto tvrdením vedeli obaja súhlasiť – a nahlas tak pomenovať spojovacie prvky. „Je to lepidlo na to, aby sme sa mohli ďalej spolu rozprávať,“ hovorí.

Autentický príbeh a emócia môžu nerozhodnutých blízkych presvedčiť

Odporúčania pre blížiace sa sviatky dal dokopy aj právnik Peter Hodál. Spolu s viacerými známymi spísal zoznam odporúčaní, ako sa tolerantne rozprávať aj vtedy, keď je politika citlivou témou. Stretáva sa s tým, že téma politiky sa vytesňuje, pokiaľ spôsobuje vášnivé alebo agresívne reakcie. „Všetci sa tvária, že téma neexistuje, a zameriavajú sa na to, aby sviatky prežili spolu,“ hovorí.

„Lenže tieto témy budú na stole a spôsob, ako sa o tom diskutuje, má do veľkej miery vplyv nielen na voľby, ale aj na celkovú atmosféru v rodine,“ hovorí.

Preto chceli pripraviť odporúčania na bežnú empatickú komunikáciu o akejkoľvek téme. Hodál nie je psychológ ani nechce, aby boli odporúčania brané ako zázračný liek na riešenie rodinných problémov. Zoznam dal s priateľmi dokopy na základe verejných zdrojov, najmä z odporúčaní rešpektovaných médií, ako napríklad The Atlantic, keďže spôsob komunikácie o politike je veľkou témou aj v zahraničí.

Jednou z jeho hlavných motivácií bolo aj to, že si u mnohých ľudí vo svojom okolí všíma obavy z výsledkov volieb a z toho, kam sa štát bude uberať. Hľadajú niečo, čo by im pomohlo aktívne sa zapojiť a pomôcť. „Mnohí sa cítia nepríjemne aj z toho, že ich rodinní blízki volia takým spôsobom, ktorý môže viesť k negatívnej zmene v krajine,“ hovorí.

Hodál preto odporúča, aby sa nezamerali na skalných fanúšikov, ale skôr na vlažných voličov. Zdôrazňuje, aby sme názory toho druhého neodsudzovali, ale, naopak, počúvali a pýtali sa. „Môžeme sa pokúsiť navnímať, prečo na tom príbuznému záleží,“ vysvetľuje.

Odporúča, aby človek pri rozhovore používal svoje skúsenosti a svoj príbeh, aby rozprával o téme, v ktorej je dôveryhodný. „Ak je príbeh a emócia autentická, môže byť silnejšia ako motivácia druhej osoby voliť iného kandidáta,“ tvrdí.

Napríklad: „takto sa cítim“, „toto mi vadí“, „názory kandidáta ma takto ovplyvňujú“. A to namiesto bežných výčitiek: „ty to nedokážeš pochopiť“, „ty stále nadávaš“.

Zdôrazňuje, že emócia je pri takýchto rozhovoroch často dôležitejšia než obsah. Preto podľa neho nefunguje stratégia argumentovať na základe bežných informácií o politike. „Je lepšie, keď napríklad vaši starí rodičia môžu navnímať, prečo vám na tom záleží a ako to vás ovplyvňuje,“ hovorí.