Denník N

Debora Pastirčáková: Prvá evanjelická farárka nám ukázala, že aj jednotlivec dokáže niečo zmeniť

Debora Pastirčáková. Foto - Soňa Maletz Nosáľová
Debora Pastirčáková. Foto – Soňa Maletz Nosáľová

Od žien, ktoré niečo riadia, sa často očakáva drsnosť a tvrdosť. Nemyslím si, že to tak musí byť. Veci sa dajú robiť aj inak. Nemusíme byť všetci direktívni, nerezignujme aj na empatickejšie prístupy a spôsoby vedenia, hovorí režisérka.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Debora Pastirčáková (1990) je režisérkou dokumentárneho filmu Prebytočný človek? o prvej ordinovanej evanjelickej farárke na Slovensku, ktorý odvysielala RTVS. Pracuje v Národnom osvetovom centre, kde organizuje filmové súťaže a workshopy na Oddelení neprofesionálneho umenia.

Máte netradičné meno Debora, čo bola biblická prorokyňa, zároveň sa prekladá ako včela. Asi ste si s ním užili svoje, nie?

Je to síce netradičné meno, ale nič negatívne som preň v detstve nezažila. Niektorí ľudia ho síce komolili, väčšinu skôr zaujalo a pýtala sa, prečo práve také meno. V mojej generácii predsa len nebolo bežné. Mám ho rada, pôsobí dosť tvrdo, hoci ja taká na prvý pohľad nie som.

Tipujem, že v tom má prsty váš otec Daniel Pastirčák, kazateľ Cirkvi bratskej.

Myslím, že obom rodičom sa páčilo. Ale áno – a mám k tomu dve vysvetlenia – oficiálne a neoficiálne. Mám totiž aj dvoch bratov – Damiána a Jonatána. Oficiálne to súvisí s tým, že naši rodičia sú kresťania a chceli nám vybrať biblické mená. Debora je prorokyňa a sudkyňa v Starom zákone, jedna z mála žien, Damián bol martýr a svätec, ktorý šiel na ostrov smrti, kde sa staral o malomocných, a Jonatán bol najlepší priateľ princa Dávida. Neoficiálne vysvetlenie je však podľa mňa pravdivejšie. Náš otec je veľkým fanúšikom artrockovej skupiny Yes. Jej spevák Jon Anderson má dcéru Deborah a syna Damiana. Jonatána rodičia už len doplnili, aby sa hodil k našej súrodeneckej trojici.

A teraz k známemu priezvisku – je vám na príťaž, alebo vám skôr pomáha?

V mnohých kruhoch, najmä intelektuálnych a kultúrnych, predovšetkým v Bratislave, ľudia vedia, kto je môj otec. Poznajú aj brata Jonatána, ktorý je známym hudobníkom. Som hrdá na celú našu rodinu, sú to výnimoční ľudia. No nikdy som nechcela, aby si ma niekto definoval len na základe toho, čia som dcéra a sestra. Vždy som sa snažila vybudovať si svoju vlastnú identitu a osobnosť, mám svoje ambície a záujmy. Vďaka mojej rodine poznám mnoho zaujímavých ľudí, mám takzvaný sociálny kapitál. Na druhej strane mám pocit, že mám naplniť nejaké očakávania zvonku, či už kreatívne alebo ľudské. V skutočnosti to však očakávam hlavne sama od seba.

Čiže podvedome bojujete s tým, aby vám nik nevyčítal povolanie „dcéra“?

Neviem, či nevyčítal. Snažím sa budovať si identitu nezávisle od rodiny a zároveň nevyužívať, alebo skôr nezneužívať, kontakty, ktoré som vďaka nej získala. Naozaj nie je jednoduché byť dcérou takej výraznej osobnosti. Cítila som to však najmä v detstve, keď som bola dosť úzko prepojená s cirkevnou komunitou. Dnes sa cítim omnoho slobodnejšie.

Už nie ste veriaca?

Je to citlivá otázka. Neidentifikovala by som sa ako veriaca, ani ako kresťanka. Na druhej strane mám k viere veľký rešpekt, lebo vidím, že moji rodičia, babka a ďalší členovia rodiny ju žijú autenticky. Dokonca som vďačná, že som v nej vyrástla, lebo ma to viedlo k nejakému hodnotovému nastaveniu. Výchova mojich rodičov však nebola len o viere, viedli nás ku kritickému, hlbokému a reflexívnemu rozmýšľaniu. Akokoľvek by som však chcela byť veriacou, nejde mi to, lebo každé náboženstvo nesie konkrétne odpovede vyplývajúce z jeho vierouky. Aj v kresťanstve sú veci, v ktoré treba prosto veriť. Napríklad zmŕtvychvstanie Krista. Lenže ja význam mnohých týchto vecí dokážem chápať len obrazne, neverím, že sa tak naozaj museli udiať.

Sklamalo to rodičov?

Všetci

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Kultúra, Slovensko

Teraz najčítanejšie