Maďarskí autonomisti volia Pellegriniho

Autor je bývalým poradcom predsedu vlády

Znalci maďarských pomerov popularitu premiéra Viktora Orbána pripisujú aj tomu, že dokázal vo svoj prospech šikovne využívať sentiment historickej krivdy z takzvaného trianonského mieru z roku 1920. Ten, ako je známe, pre vtedajšie Uhorsko znamenal stratu území vrátane južného Slovenska. Do tohto kontextu zapadajú aj posledné udalosti, ktoré mali široký ohlas na Slovensku.

V roku 2021 vyšlo najavo, že Orbánova vláda má záujem kupovať nehnuteľnosti i pôdu na územiach susedných štátov, o ktoré prišlo Maďarsko po prvej svetovej vojne. Slovenská vláda to považovala za škandál. Na základe ráznej diplomatickej iniciatívy vtedajšieho ministra zahraničných vecí Ivana Korčoka maďarský kabinet nakoniec zrušil svoje uznesenie o zriadení fondu na nákup poľnohospodárskej pôdy.

Takže jeden z dôvodov, pre ktorý sa Maďarská aliancia pod vedením Krisztiána Forróa a bývalého olaňáka Györgya Gyimesiho otočila ostentatívne chrbtom k prezidentskému kandidátovi Ivanovi Korčovi a vyjadrila podporu Petrovi Pellegrinimu, nachádzame v tomto takpovediac pôdnom kontexte. Zaujímavé – a čo straníci v Maďarskej aliancii prehliadajú – je, že ani Pellegriniho Hlas v tom čase nebol ticho. S obavou o územnú integritu Slovenska vyzval Hegerovu vládu, aby začala konať a riešiť vzniknutý problém s vykupovaním slovenskej pôdy maďarskou štátnou agentúrou. Padli pritom aj tieto „prorocké“ slová: „Národ, ktorý stratí vlastnú pôdu, postupne stratí aj vlastný štát,“ vyznal sa Hlas.

Šál a iné štuchance

Nákup historických pamiatok na južnom Slovensku však naďalej pokračuje, ale to už Pellegrini, Hlas a celá táto kriminálna vládna koalícia hádžu za hlavu. Teraz sa starajú hlavne sami o seba. V duchu reakcie Andreja Danka z októbra 2021. Ten výhrady Hegerovej vlády k nákupu slovenskej pôdy maďarskou vládou komentoval slovami, že sa opäť začína hystéria z ohrozovania Maďarmi. Od predsedu SNS, ktorá na Slovensku systematicky živila protimaďarské nálady po roku 1989, vskutku pozoruhodný výrok. Tento názorový obrat dešifrujeme neskôr. Ešte hľadajme ďalšie kontexty, prečo Pellegrini u Maďarov áno a Korčok nie.

O niekoľko mesiacov neskôr škandál v súvislosti s nehnuteľnosťami vystriedal škandál so šálom. V novembri 2020 sa premiér Orbán na istom futbalovom zápase objavil so šálom Veľkého Maďarska. Znova tak zabrnkal na sentiment „trianonskej krivdy“ a opäť z toho bola roztržka. Ukončil ju premiér Heger, keď na samite V4 v Košiciach daroval Orbánovi slovenský fanúšikovský šál s vtipným dôvetkom: „Všimol som si, že Viktor Orbán má starý šál, preto som mu dnes daroval nový.“

Úsmevy na Slovensku zamrzli, keď minulý rok maďarský premiér káral maďarských politikov na Slovensku za neschopnosť mať zastúpenie v slovenskom parlamente. Stalo sa to na letnom festivale maďarskej menšiny v rumunskom meste Baile Tusnad a tam padla aj veta, že maďarskí menšinoví politici musia urobiť viac, ak chce niekto pracovať pre vlasť – teda pre Maďarsko – na odtrhnutých územiach. Znova ten istý motív – trianonský mier rovná sa trianonská krivda.

Do tankoch!

Boli časy, keď SNS viedol Ján Slota a naratívy trianonskej krivdy, ktoré sa občas objavovali v Maďarsku alebo na južnom Slovensku, ho rozpaľovali do červena. Dôsledkom bolo, že aj v oprávnených požiadavkách na menšinový európsky štandard videl intrigy maďarskej iredenty. Z toho obdobia existuje pamätná Slotova reč, v ktorej zaznel onen pamätný výrok: „My pôjdeme do tankoch a zrovnáme Budapešť.“ Keďže sa s jeho názormi stotožnila aj veľká časť slovenskej verejnosti a zvlášť v jeho severných oblastiach, stálo veľa úsilia demokratických politikov – maďarských i slovenských -, aby vzťahy Slovákov a Maďarov vrátane Maďarov na južnom Slovensku nadobudli viac vzájomnej dôvery a prívetivosti.

No a teraz sa po rokoch pokojného spolunažívania dozvedáme, že juh Slovenska i s jeho konzervatívnou časťou politickej reprezentácie v podobe Maďarskej aliancie stojí prevažne za Pellegrinim, teda za Ficom. Medzi dôvodmi tejto hodnotovej zmeny dominuje ten, že sa Orbánovej propagande, čerpajúcej z trianonskej krivdy, podarilo poštvať tamojších obyvateľov proti, zjednodušene povedané, liberálnej občianskej demokracii. Teda proti politickému systému, vďaka ktorému sa podarilo nájsť pokojné spolužitie so slovenskou väčšinou.

Iredenta nie, a čo autonómia?

V roku 2014 predchodkyňa Maďarskej aliancie, strana SMK, vypracovala Koncepciu zachovania a rozvoja maďarskej komunity na Slovensku. Keby sme ju chceli vidieť Slotovými očami, bola by to jasná predzvesť maďarskej iredenty, teda príprava na odtrhnutie južného Slovenska a jeho pripojenie k Maďarsku. To by však bola prehnaná reakcia. Presnejšie je povedať, že je to skôr projekt na vytvorenie akejsi maďarskej autonómie, hoci otvorene sa to z taktických dôvodov nehovorí.

O autonómii sa nehovorí ani v cieľoch Maďarskej aliancie, ale nájdete tam napríklad požiadavku na „transformáciu administratívneho členenia Slovenska s prihliadnutím na prirodzené ekonomické, geografické a historické regióny. Pre uspokojivé riadenie, udržiavanie a rozvoj situácie a práv národnostných spoločenstiev požadujeme zavedenie najlepších riešení používaných v krajinách Európskej únie vrátane posilnenia participatívnych systémov a samosprávy v rámci samospráv a štátnych orgánov“. Alebo požiadavku „na zrušenie princípu kolektívnej viny z obdobia po druhej svetovej vojne a trváme na zmiernení negatívnych dôsledkov povojnových represívnych opatrení na základe vzájomnej dohody a na potrebnom zadosťučinení za to“. To je zasa o Benešových dekrétoch, ktoré Slovensko a Česko považujú za nedotknuteľné a historicky prekonané.

Nová geopolitika, nové hrozby

Keď Danko označil výhrady Hegerovej vlády v otázke nákupu nehnuteľností maďarskou stranou za hystériu z ohrozovania Maďarmi, bolo to vzhľadom na jeho členstvo v SNS divné, ale s ohľadom na jeho autokratické sklony, ktoré obdivuje na Orbánovi, vysvetliteľné. Vtedajšia vláda však nereagovala hystericky. Bola to oprávnená výhrada voči okázalému postupu maďarskej vlády, ktorý implicitne alebo aspoň symbolicky spochybňuje územnú celistvosť Slovenska a nedotknuteľnosť jeho hraníc.

Keď sa teraz medzi prvým a druhým kolom prezidentských volieb Pellegrini i celá Ficova vláda vtierajú do priazne maďarskej menšiny cez lídrov Maďarskej aliancie, robia to s pomocou ľudí, ktorí velebia Orbána. Toho istého Orbána, čo považuje južné Slovensko za odtrhnuté územie od Maďarska. Predseda aliancie Forró v tomto rozhovore na adresu Orbána povedal, že „medzi Maďarmi je obľúbený a čoraz viac vidíme, že aj v slovenskej komunite je pre mnohých vzorom to, ako si Orbán robí svoju prácu“.

Trošku prehnané s onou obľubou na Slovensku, ale iné je dôležité. To, či je mediálna práca s trianonskou krivdou naozaj len folklórom, pomocou ktorého Orbán i politici z Maďarskej aliancie namotávajú maďarských voličov. Alebo je to reálna hrozba. V tejto súvislosti treba povedať toto: na rozdiel od troch predchádzajúcich desaťročí sa v spojitosti s vpádom Ruska na Ukrajinu a boome nedemokratických síl vo svete môžu vytvoriť vhodné geopolitické podmienky na volanie po zmenách hraníc.

A – čo je ďalší aspekt, ak by bol maďarský premiér Orbán ruským agentom, nesprával by sa inak. Podcenili by sme jeho schopnosti, keby sme jeho okázalé poklonkovanie Putinovi a nepriateľstvo voči Ukrajine, ktoré tak iritujú Západ, nevnímali ako súčasť nejakej stratégie. Verme, že pomýlenej. Inými slovami, ak sa Rusko nevie vpratať do svojich obrovských hraníc, Orbán robí politiku spôsobom, akoby sa do nich nevedelo zmestiť ani Maďarsko. Keď k tomu zarátame, že Maďarská aliancia ako Orbánova piata kolóna vehementne podporuje prezidentského kandidáta Petra Pellegriniho, Slováci by sa mali mať pred touto politikou na pozore. Pellegrini a spol. síce robia nechutnú, neférovú volebnú kampaň, ale možno ešte väčším problémom pre Slovensko sú ich maďarskí spojenci.