Denník N

Čo prekladáš? Zuzana Stankovitsová o magickorealistickom svete Jóna Kalmana Stefánssona

Ilustračné foto – Flickr/quattrostagioni
Ilustračné foto – Flickr/quattrostagioni

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Po niekoľkých mesiacoch práce som práve odovzdala do rúk redaktorky Zuzany Mojžišovej preklad románu Žltá ponorka (Guli kafbáturinn, 2022). Je to v poradí už šiesty titul obľúbeného islandského spisovateľa Jóna Kalmana Stefánssona (1963), ktorý slovenským čitateľom prinesie vydavateľstvo Artforum.

Ak ste si pri názve románu povedali, že vám znie akosi povedome, tak sa nemýlite. Skutočne to je alúzia na pesničku Yellow Submarine od Beatles. Kto si už od Jóna Kalmana niečo prečítal, vie, že hudbu do svojich príbehov zapája často a rád.

Už posledný román Tvoja neprítomnosť je tma (Artforum 2022) dostal vlastný soundtrack – a to nielen v podobe zoznamu skladieb v dodatku knihy. Čitatelia sa do autorovho „playlistu Smrti“ mohli započúvať priamo na Spotify. V Žltej ponorke hrá hudba ešte významnejšiu úlohu (a hoci kniha vyjde až za pár mesiacov, hudbu z nej si môžete pustiť už teraz).

Hudbou k mame

Rozprávač sa v románe vracia do detstva poznačeného maminou smrťou, keď mal len sedem rokov. S obrovskou bolesťou, ktorej nedokáže porozumieť, sa musí vyrovnávať sám, zorientovať sa v novej skutočnosti.

Od emocionálne uzavretého a neprístupného otca sa cíti odcudzený, ten nedokáže poskytnúť chlapcovi oporu ani s ním komunikovať. Nevedia si k sebe nájsť cestu a priepasť medzi nimi sa čoraz väčšmi prehlbuje. Chlapec najprv hľadá útechu v Biblii, ktorá vraj má obsahovať odpovede na všetko, no v Starom zákone nachádza len zlostného a pomstychtivého Boha, s ktorého svetonázorom sa nevie stotožniť.

Hudba pre chlapca sprvu predstavuje prostriedok, ktorý mu umožňuje opäť sa priblížiť stratenej mame. Privoniava k jej šatám, púšťa si jej platne ležiace pri gramofóne: jednou z nich je A Hard Day’s Night od Beatles. Tú si zvlášť obľúbi, predovšetkým pesničku Things We Said Today, na ktorú sa viažu spomienky na láskyplné chvíle strávené s mamou.

Predovšetkým hudba Beatles sa postupne stáva bezpečným útočiskom, kam sa rozprávač môže utiahnuť, a tvorí akýsi protipól k hudbe, ktorej holduje otec, keď po večeroch sedí v obývačke s pohárikom v ruke.

Ešte viac fantázie

Román spracováva témy, ktoré sú typicky „kalmanské“: medziľudské vzťahy, vyrovnávanie sa so stratou, s minulosťou, ktorá na nás dolieha a ovplyvňuje nás mnoho rokov i generácií po tom, ako sa isté udalosti odohrali, či hľadanie si svojho miesta vo svete a zmyslu života.

Autor však tentoraz ešte väčšmi než obvykle zapája fantazijné prvky. Hoci k nám rozprávač prehovára ako šesťdesiatnik bilancujúci minulosť, románový svet i udalosti nám sprostredkováva očami osamelého sedemročného chlapca, ktorým kedysi bol.

Vzniká tak pútavý magickorealistický svet, kde znovu zjednotení Beatles na ceste Islandom skladajú pesničky o

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Čo prekladáš?

Knihy

Kultúra

Teraz najčítanejšie