Denník N

Zamyslenie nad myslením

Premýšľajme! Sme na to stvorení. Myslenie je základ našej slobody.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Autor je ekonóm

„Nazdával si sa hádam,/ že znenávidím život/ a ujdem do púšte/ len preto, že nemôže dozrieť/ každý môj rozkvitnutý sen?“ pýta sa boha Dia spurný Prométeus v rovnomennej básni Johanna Wolfganga von Goetheho. „Tu sedím, na svoj obraz/ formujem ľudí,/ pokolenie, čo sa mi bude podobať:/ bude trpieť a plakať,/bude si užívať a plesať…“

Napriek ťažkostiam, sklamaniam a márnym snom Prométeus deklaruje odhodlanie pokračovať vo viere v seba, navzdory bohom. Rebeluje, pýta sa, kto ho zachránil pred smrťou a otroctvom. Premýšľa a odpoveď nachádza vo vlastnom srdci.

My, „jeho“ obraz, sme preto tiež stvorení na myslenie. Voľné, sústredené, bezcieľne aj cielené na vyriešenie problému. Čelíme ťažkostiam a musíme sa rozhodnúť. Ako ďalej? Prispôsobíme sa novej skutočnosti, upravíme svoje očakávania alebo sa vzoprieme realite?

Dostali sme slobodu voľne a kriticky premýšľať (aj o svojom myslení) a urobiť, aj neurobiť krok.

Ako píše Lyndsey Stonebridge o myslení Hannah Arendtovej vo svojej brilantnej knihe We Are Free to Change the World: Hannah Arendt’s Lessons in Love and Disobedience (Sloboda meniť svet: Lekcie Hannah Arendtovej z lásky a neposlušnosti), slobodné myslenie neznamená mať plne sformované názory a ešte aj na všetko. Ani byť expertom na vlastné myšlienky. Myslenie je aktivita, intímny akt. Myslí každý, niekedy dobre, inokedy zle. „Robíme“ ho prirodzene, ako dýchanie, aj bez tréningu. A aj preto nie vždy správne.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie