Andrej Bán
„Koho budem voliť? Menšie zlo, Korčoka,“ hovorí iba zdanlivo prekvapujúco dôchodca Ján (62).
Sme v Ľubici pri Kežmarku, odkiaľ pochádza Štefan Harabin a má tu početné príbuzenstvo. V prvom kole tu vyhral Ivan Korčok so ziskom 37,6 percenta hlasov, druhý Harabin mal 32,6 percenta z 516 voličských hlasov.
V krčme írečito nazvanej Hashtag (aj so symbolom hashtagu na stene) sedím s dvomi Jánmi. Pred tým, než išli na dôchodok, boli remeselníkmi. Odlišujú sa tým, že jeden pije hrušku, druhý slivku. Hneď vedľa krčmy v strede dediny je kostolík.
„Tady to doplníme, nebo co, pánové?“ opýta sa mladá čašníčka. Od oboch Jánov sa dozviem, že je miestna, po česky hovorí iba vtedy, keď má dobrú náladu.
Ako volia tí, s ktorými Harabin hrával stolný tenis či futbal
Starší Ján (64) s Harabinom hrával kedysi pingpong. Vraj bol výborný obranár, čo celkom nesedí s tým, že v politike je útočník.
„Má hlavu, myslí mu to. Sme kamaráti, aj s jeho rodinou. Ale prekáža mi jeho vystupovanie. V prvom kole som volil Kubiša. Veľký chlap a má vystupovanie, taký by mal byť prezident,“ povie Ján od hrušky. Tvrdí, že aj jeho tri deti budú v druhom kole voliť menšie zlo – Korčoka.
Mladší Ján volil v prvom kole Igora Matoviča tak akosi zo zvyku. „Vedel som, že nevyhrá. Mám také presvedčenie, že keď nepôjdem voliť, nemôžem potom mudrovať. Tak som zrobil, jak som zrobil. V druhom budem Korčoka, Fico nemôže mať všetko. Keby nebol Pellegrini s ním, volíme tu mnohí jeho,“ zhodnotí situáciu.
V Ľubici ešte ostaneme. V tomto kraji býva otec a synovia Kuffovci. Otec Štefan Kuffa a aj jeho syn Filip sú štátnymi tajomníkmi na ministerstve životného prostredia, voľbami prešli na kandidátke SNS. Miestni vedia o ich sporoch hovoria aj o ich praktikách, spomínajú aj vojenské lesy. Hovoria, že si „nahrabali“.
V reštaurácii Čierny orol sedí pri stole štvorica mužov. Ide o najväčšiu koncentráciu ľudí v deň počas veľkonočných sviatkov, akú môžete v inak ľudoprázdnej dedine uvidieť.
Stopujem na smartfóne, koľko trvá, kým príde reč na voľby a Harabina – dlhých sedem minút. Dôležitejšie sú pre nich východniarske kluby v semifinále hokejovej ligy. A, samozrejme, talent Juraj Slafkovský v NHL.
„Harabin? Futbal som s nim hraval, taky rozumny vždy bol. Raz ma zobral na sud a hvari mi: ale netykaj mi. Lubičane by ho aj volili, ale znate jak, dnes tu už byvaju cudzi ľude, čo sa prisťahovali,“ povie po svojom dôchodca Ján zvaný Kuro. Štramácke fúziky, miestny znalec.
Pochopím, že Korčok tu v prvom kole vyhral najmä vďaka prisťahovalcom z Kežmarku a Popradu.
„Ja budem Pellegriniho, Američana Korčoka nevolím. V každej vláde bol pomaly a furt bol ticho. Za pol roka Pellegrini a Fico pre ľudí kúštik toho urobili,“ dodá druhý od piva.
No a tretí už s vulgarizmami skríkne, že politici nič nerobia, riešia iba svoje problémy a že tí, čo tu pijú pivo, politike aj tak nerozumejú. Osadenstvo súhlasne prikývne.
Chlapi však napodiv politiku (v prestávke medzi hokejom, fandia Popradu) celkom sledujú. Vedia, že „Maďari Korčoka zradili“. Ukrajinci ich poriadne štvú, pretože vraj u nás vykupujú luxusné jazdené autá a bez dane ich vozia k sebe domov.
Keď príde k stolu čašníčka a dozvie sa, že som z Denníka N, povie iba, že „ona je opačná“. Korčok, ak vyhrá (dvaja zo štyroch pri stole ho pôjdu voliť), je pre nich dosadený človek podobne ako český prezident Petr Pavel.
Keď poznamenám, že ho „dosadili“ voliči, iba mávnu rukou; vedia vraj svoje. Medveďov majú radi, aj guľáš z nich by si dali. Naopak, „kotelníka Budaja“ nemôžu ani cítiť.
„Bude Pellegrini? Zase nastúpi mafia. Bude Korčok? Bude Amerika,“ uzavrie dišputu Kuro.
„Keby bol Harabin, bol by Putin,“ dodá ďalší. Všetci sa schuti zasmejú.
Budúci učiteľ v Kežmarku: Harabin mi je sympatický, Pellegrini je menšie zlo
Sme v Kežmarku, v historickom meste a jednej z perál Spiša. Aj tu vyhral Korčok. Harabin bol pri účasti 52 percent so ziskom 14,6 percenta tretí, získal tisícku hlasov.
„Nevolil som Harabina, ale mám v okolí jeho voličov. Je z veľkej rodiny, jeho bratranec tu má mäsiarstvo. Vidím to pol na pol, polovica jeho voličov ostane v druhom kole doma, polovica pôjde najmä Pellegriniho. Aj keď ešte všelijaké jeho kauzy asi povyskakujú…“ nedokončí vetu predavač autosúčiastok na hlavnej ulici. Tak ako v Ľubici aj tu je ľudoprázdno.
Na chodníku sa bavia štyridsiatnička s dôchodcom. Ochotne sa dajú do reči.
„Môjho syna sa opýtajte, on je taký náš politológ, sleduje všetky debaty v televízii. Volil Harabina,“ vraví učiteľka. „V druhom kole dám svoj hlas opäť Pellegrinimu, na Harabinovi mi prekáža vystupovanie. Keby na ňom popracoval, možno by som ho volila. Neviem si ho predstaviť, že by nás išiel reprezentovať. Občas má čo na srdci, to na jazyku,“ hovorí.
„Nemyslím si nič. Uvidím, ako to dopadne. Štve ma, že aj zahraničie začína do našich volieb vŕtať. Esetu neverím ani pol slova a Štatistickému úradu už vôbec nie. Voľby nebudú férové. Budú také ako v Amerike; zvolia si toho, koho chcú. V druhom kole zas budem voliť toho svojho, Pellegriniho,“ povie dôchodca.
Medzitým prichádza z Lidla na vytunovanom čiernom golfe 23-ročný syn učiteľky Samuel zvaný politológ. Prišiel rýchlo, aj keď mu mama do mobilu zdôraznila, aby si nedolámal nohy na aute.
„Aj mne je pán Harabin sympatický; nemôžem povedať, že nie, ale trošku mi prekáža jeho vystupovanie na verejnosti. Čo mi na ňom imponuje? Asi trochu expresívne názory a to, že robí pre slovenských ľudí. V druhom kole pôjdem voliť Pellegriniho. Musím niekoho ísť, inak nemám právo potom nadávať. Hoci menšie zlo sa možno ukáže ako väčšie zlo,“ povie mladý muž.
Samuel študuje za učiteľa. Jeho svet tvorí futbal a politika. V Kežmarku sa podieľal na zbere podpisov na petíciu za odvolanie bývalej vlády. Keď príde reč na Ukrajinu a Rusko, opýta sa, či ho niekto za jeho názory nezbije.
„Vojna už nemusela byť, malo by sa to riešiť diplomaticky. Ak by nijaká krajina neposlala Ukrajine čo len jeden náboj a celkovo by sa ani humanitárne nepodporovala, vyriešilo by sa to,“ povie Samuel. Poznámka, že to by sa mohlo stať, iba ak by Ukrajina kapitulovala a prišla o územia, ho neprekvapí.
„Má sa to vyriešiť za stolom, hneď si mali Zelenskyj a Putin sadnúť a dohodnúť sa. Keď sa budú posielať zbrane a munícia, tým viac tam budú ľudia umierať,“ dodá mladý muž. Na poznámku, že s agresorom dohoda možná nie je, kým neustúpi, odpoveď nemá.
Dubček, Gottwald, Lenin
Futbal s Harabinom hrával aj miestny sedemdesiatnik; hovorí, že boli kamaráti. Aj on je zhovorčivý („pište sebe, jak chcete“). „Čujete? Čo mám na jazyku, to poviem. Jednoznačne budem voliť Pelleho. Keď nevyhrá, Slovensko celkom padne, už padlo za Čaputovej. Mám dačo pravdu či nič?“ hovorí mi cestou na hrad.
Zdá sa, že tu v okolí s Harabinom hrávali futbal všetci muži vo veku 60+. Je vraj príjemný človek a nevadí sa. Keď išiel za sudcu, povedal mu vraj, že všetko mu na súdoch vybaví – okrem vraždy. Dôchodca volí Pellegriniho.
Cestou k hradu nasledujú ešte dvaja starší voliči Pellegriniho. Ich jazyk je plný vulgarizmov na adresu ostatých politikov a političiek.
Hostinec pod hradom je najrušnejšie miesto v meste. Za pultom zarámované fotografie Dubčeka a Gottwalda, v polici socha Lenina. Vraj recesia. Dve krčmárky a dvaja hostia, mladší a starší muž, obaja v zelených bundách, mladší potetovaný; všetci harabinovci.
„Volil som ho, lebo som chcel. Prečo vás to zaujíma, koho budem voliť teraz? Korčoka isto nie. Čo je na ňom zle? Všetko. Bol to v prvom rade podržtaška od Mečiara cez Dzurindu až po Fica. Pre mňa len prezliekač kabátov. Nemá svoj názor, len zastáva, čo mu podsunú,“ povie mladší muž, predstaví sa ako Peter Seman. Sleduje najmä Hlavné správy.
„Mladí tu budú voliť Korčoka. Minule mi to aj jeden taxikár povedal,“ skočí mu do reči krčmárka. Možno sa obáva konfliktu, ten však nehrozí. Nasledujú už iba obvyklé demagogické reči o vojne a mieri na Ukrajine.
V koncovej dedine: Fico Pelleho ťahá ako také teľa
Oľšinkov je koncová dedina, ďalej je už iba zablatená cesta, les a Poľsko. V prvom kole tu vyhral Harabin s fenomenálnym výsledkom 59,1 percenta. Keďže tu žije málo ľudí, nepotreboval veľa hlasov – iba trinásť.
Neviem, ako si predstavujete koncovú dedinu vy, no realita je vašej predstave asi blízka. Rozpadnuté prázdne domy s pavučinami na vchodových dverách, vraky áut a vyhodené staré chladničky, ploty padajúce na cestu, po náraze autobusu ohnutá zastávka v centre a starosta, ktorý úraduje iba v nedeľu, keďže z platu 70 eur nevyžije a musí sa živiť inak.
No najmä krásna príroda, spev vtákov a ten božský pokoj! Preto sem chodia na víkendy chalupári najmä z Vranova nad Topľou.
Voliči Harabina sa dušujú, že v druhom kole to hodia Pellegrinimu. Aj dôchodkyňa Mária či lesník Štefan podobne ako dôchodcovia Jozef a Naďa. Zdá sa, že to je tu jednoznačné, ide však iba o zdanie.
„Ja som tiež volil Harabina, normálny človek to je. Pellegrini, to je blud, koľko s Ficom nakradli, to je nehorázne. Fico Pelleho za sebou ťahá ako také teľa. Na Slovensku ľudia odchádzajú od rozumu. V druhom kole uvidím, či nebudem voliť Korčoka. Má vystupovanie, vyzerá reprezentatívne,“ povie Vladimír Kaščák (67) počas toho, ako zastriháva vinič.
Bývalý pracovník okresného úradu vie presne, ktorý dom je prázdny a kde kto býva: prázdny, sesternica z Košíc, prázdny, doktorka zo Svidníka, prázdny, Košičan, Humenčan atď.
„Kedysi, za socializmu, to bola živá dedina. Čo malo trošku v hlave, zmizlo odtiaľto. Tak poviem, každý sa tu na to vy.ral. Keď som išiel sem, videl som pri oprave cesty, ako im vravím, ‚urukvajcov‘. Stáli s rukami vo vreckách, mali vraj pracovnú poradu. Takto republiku nevybudujeme,“ povie Kaščák.
Tam, kde majú erb s medveďobijcom
Ďaľšia vymierajúca koncová dedina, za ktorou leží už iba pohorie Poloniny, je Runina. Aj tu Harabin vyhral so ziskom 56,3 percenta hlasov, v absolútnom vyjadrení ide o 27 voličov. Plus-mínus má dedina 60 duší.
Na začiatku 90. rokov minulého storočia po revolúcii tu žili „havlovci“. Tak nazýval náčelník lesoochranárskeho zoskupenia VLK Juraj Lukáč, s ktorým sme tu išli raz v zime dva dni stopovať vlkov, bezprizorné existencie, ktoré došli za Václava Havla o prácu. Ak hľadáte nostalgiu za socializmom, nič lepšie nenájdete.
Runina poskytuje podobný, o niečo lepší obraz ako Oľšinkov. Nikde nikto, polorozpadnutých prázdnych domov pomenej, tabuľa pri zázračnom prameni vody návštevníka naviguje po žltej značke k Trom studničkám a ku kaplnke Počajevskoj Bohorodicy. Tunajší obyvatelia sú Rusíni. Majú všetko; krčmu, kostol aj kultúrny dom. Škola je až v Uliči; Keďže tu však takmer niet detí, nechýba im.
Runina má pozoruhodný erb – ozrutného chlapa s bakuľou, ktorý mláti po hlave malého medveďa. Je to ešte drsnejšie ako erb Liptovskej Lúžnej, na ktorom je poľovník strieľajúci na hlavu medveďa; obaja sú v Lúžnej aspoň rovnako veľkí. Niet divu, že dedina je plná starých džípov a chlapov v zelenom. Poľovníci? Pytlaci? Aj-aj?
„Nemôžem voliť PS, lebo sa bojím, že mi vezmú dôchodok,“ povie od stola, nad ktorým sú na stene parohy, Vasil Cap (68), kedysi šofér autobusu. Zvláštne, nikto sa ho na parlamentné voľby nepýta, len keď vidí človeka z Bratislavy, asi sa mu atomaticky vybaví pred očami progresívny strašiak.
Prečo tu volia Harabina? Okrem toho, že im imponuje jeho suverénne vystupovanie a prefíkanosť, ide aj o hrôzyplné príbehy s ukrajinskými banderovcami z konca vojny, tie sa tu dedia z generácie na generáciu.
„Ide nám o to, že by nebola vojna, že by Rusko vyhralo. Banderovci tu vedľa v Kolbasove aj Novej Sedlici po vojne pobili ľudí, aj malé dievčatko,“ povie Vasil Cap. V druhom kole to hodí Pellegrinimu.
Krčmár (55) vidí situáciu inak. „Raz za rok sa idem pozrieť do Nemecka. Len tak, ako tam žijú a ako tam pracujú. Viete, prečo sú na vyššej úrovni ako my? Robia a nekradnú. Tu už nikto nemá kravy, ľudia sú leniví. Tam majú na dedinách kravy všetci. Áno, lietajú tam muchy, tie však patria k tomu. Tu keby sme mali muchy, príde natočiť reportáž Kleknerová z Jojky,“ povie krčmár, ktorý bude voliť Korčoka. Hovorí o reportérke Kataríne Kleknerovej, ktorá nakrúca reportáže v regiónoch horného Zemplína a na Ukrajine
V Runine mali v prvom kole Pellegrini jedenásť a Korčok desať hlasov. Druhé kolo bude ešte napínavé.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
