Denník N

Je vnímanie sveta konštrukt? O tom, keď naša myseľ mení veci okolo nás

Vnímanie veľkosti pavúka, futbalovej bránky, golfovej jamky alebo príkrosti kopca sa medzi nami líši. Prečo?

Každý z nás pozná optické ilúzie – dívame sa na dve čiary alebo postavy, myslíme si, že ich dĺžka či výška je odlišná, ale keď ich premeriame pravítkom, zistíme, že sú rovnaké.

Mýlime sa, lebo naša myseľ nie je dokonalá, a ak sa stretne s neobvyklými javmi, ako sú optické ilúzie, popletú ju.

„Vnímanie sveta je konštruktom,“ píše neurovedec David Eagleman v knihe Incognito. Vezmite si tento príklad, opäť spojený s videním. V roku 1668 prišiel francúzsky matematik Edme Mariotte na to, že na sietnici je veľké miesto, kde chýbajú fotoreceptory. Hovoríme mu „slepý bod“.

Ako je možné, že sa nám videnie javí ako súvislé, ak máme na sietnici takúto medzeru?

„Je to preto, lebo mozog ‚vypĺňa‘ chýbajúce informácie. Váš mozog, bez toho, aby mal informácie od konkrétneho bodu vo vašom vizuálnom priestore, ho zapĺňa vzorcami, ktoré sa nachádzajú okolo neho,“ uvádza neurovedec.

Emócie a veľkosť vecí

Konštruovanie sveta, povedané Eaglemanovými slovami, nie je spojené iba s videním. Viacero výskumov ukazuje, že aj emócie menia to, ako vnímame svet okolo nás.

Najnovším príspevkom na túto tému je článok od Tali Leibovichovej z Ben Gurionovej univerzity v izraelskom Negeve a jej kolegov. Zaoberali sa tým, ako náš strach či iné pocity z pavúkov menia veľkosť týchto článkonožcov. Ich článok vyšiel v januári v časopise Biological Psychology.

Autori informujú o viacerých štúdiách v minulosti, ktoré ich výskumu predchádzali. V jednej z nich dali do kruhu pozitívny obrázok (označenie pre americký dolár $), negatívny obrázok (svastika) alebo ten neutrálny (čierny štvorec).

Ľudia mali za úlohu odhadnúť veľkosť kruhu. Vedci zistili, že za najväčšie označovali dobrovoľníci tie kruhy, v ktorých bola svastika. Hoci všetky kruhy boli rovnako veľké. Veci spojené s negatívnymi podnetmi, zdá sa, vnímame ako väčšie.

Výskum so ženami, ktoré trpeli bulímiou, ukázal, že ak im na obrazovku premietli ich telo a rovnako veľkú postavu figuríny, svoje telo vnímali ako väčšie. Negatívne emócie spojené s ich telom teda ovplyvnili to, ako ho vnímali.

Aký veľký je pavúk?

Leibovichová a jej kolegovia ukazovali študentom, ktorí sa ich experimentu zúčastnili, obrázky pavúkov, ale aj motýľov, vtákov, ôs či chrobákov. Vyhodnocovali ich postoje k živočíchom.

Zistili, že ľudia, „ktorí sa pavúkov báli málo aj veľa, hodnotili pavúky ako nepríjemné, ale iba jedinci, ktorí sa ich báli veľmi, ich hodnotili ako väčšie než motýle,“ píše sa v štúdii.

Druhý experiment potvrdil to isté, aj keď ľudia porovnávali veľkosť pavúkov vo vzťahu k chrobákom či osám.

Autori špekulujú, že negatívne podnety vnímame ako väčšie preto, aby ich naša myseľ neignorovala. Nebrať do úvahy negatívny stimul, ktorý nás môže ohroziť na živote, napríklad jedovatého pavúka, by sa nám mohlo nepekne vypomstiť. Ak si ich naša myseľ zväčší, je zrejmé, že ich nebude ignorovať, ale stretnutiu s nimi udelí prioritu. Vďaka tomu pred pavúkom ujdeme alebo sa skryjeme, takže nás určite neuhryzne.

Aký strmý je kopec?

Sú aj iné okolnosti, ktoré menia vnímanie sveta okolo nás. Simone Schnallová z univerzity v Cambridgei a jej kolegovia vyhnali ľudí do prírody. Postavili ich na úpätie kopca a požiadali ich, aby ohodnotili, aký je prudký.

Simone Schnallová z Cambridgea na prednáške TEDx. Zdroj – Youtube

Výskumy v minulosti ukázali, že vek, únava alebo fyzická zdatnosť menia naše vnímanie kopca ako viac či menej prudkého. Tentoraz autori zadanie zmenili a ľudí sa na zráz pýtali vtedy, keď boli sami alebo ich sprevádzal priateľ. V druhej verzii experimentu mali na dobrého priateľa iba myslieť. V oboch prípadoch vnímali dobrovoľníci kopec ako menej prudký, ak s nimi bol priateľ alebo naňho mysleli.

Predpokladali by sme, že to, aký je svet, len objektívne zaznamenáme. Nie je to pravda, do nášho vnímania sa premieta aj vplyv, ktorý si bežne neuvedomujeme – sociálne kontakty.

„Vaše vnímanie môže byť ovplyvnené tým, ako sa v danom momente cítite. Prečo? Lebo to, ako sa vzťahujete k prostrediu vôkol vás, je funkciou toho, ako sa v danom prostredí môžete správať,“ vysvetľuje dôvody svojich zistení Schnallová na prednáške TED.

Bránka, loptička a golfová jamka

Podobných štúdií je oveľa viac, obzvlášť intenzívne sa téme venuje psychologička Jessica Wittová zo štátnej univerzity v Colorade.

V jednej zo štúdií hráčov softbalu požiadala, aby z viacerých kruhov vybrali ten, čo bol rovnako veľký ako loptička, do ktorej pri hre triafali. Športovci, ktorým sa pri hre softbalu darilo, veľkosť loptičky zväčšovali, zatiaľ čo tí, ktorí mali za sebou horšie vystúpenie, veľkosť loptičky podhodnocovali.

Povedané inak, ak ste ako hráč softbalu neuspeli, loptička, ktorú ste mali triafať, sa vám zdala malá. Podobné výsledky pozorovala Wittová aj u hráčov amerického futbalu alebo u hráčov golfu – ak sa vám nedarí, bránka a golfová jamka sa vám zdajú jednoducho menšie.

Dostupné z: doi:10.1016/j.biopsycho.2016.01.009

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Veda

Teraz najčítanejšie