Denník N

Proti erózii demokracie potrebujeme spojencov

Pellegrini na oslavách Smeru v Bánovciach nad Bebravou. Foto - FB PP
Pellegrini na oslavách Smeru v Bánovciach nad Bebravou. Foto – FB PP

Mali by sme sa sústrediť na to, aby sme na demokratickú stranu dostali čo najviac voličov Petra Pellegriniho.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Autorka je historička, Univerzita Karlova

Danny Kollár je nové Let’s Dance. V posledných dňoch by sa skoro mohlo zdať, že hádam ani neexistuje vládny politik, ktorý by netúžil vystúpiť v diskusnej relácii moderovanej medzinárodne hľadaným extrémistom spolu s kandidátkou na europoslankyňu za stranu Smer Juditou Laššákovou. Už pred parlamentnými voľbami v jeho relácii vystúpili hlavné tváre strany Robert Fico a Robert Kaliňák a predseda SNS Andrej Danko sa s ním zasa stretol v Londýne. Teraz si Daniel Bombic, ako je Kollár známy v civilnom živote, a teda aj v troch vydaných zatykačoch, užíva ďalšiu vlnu pozornosti. Len čo v jeho relácii dohovoril minister vnútra Matúš Šutaj Eštok, navštívil ho bývalý policajný riaditeľ Tibor Gašpar. Svoju plánovanú účasť už ohlásil poslanec Ľuboš Blaha. Prečo sa však politici vládnej koalície hrnú do toho najhoršieho z tzv. alternatívy? A prečo práve pre silnejúce radikálne nálady potrebujeme hľadať v spoločnosti spojencov? Domnievam sa, že pri hľadaní odpovedí na tieto otázky nám môže pomôcť najnovšia spoločenskovedná literatúra.

Bombic je len nástroj

Žijeme v zvláštnych postfaktických časoch, preto sa najprv pozrime na to, či je vôbec správne označiť Kollára za radikála, antisemitu a extrémistu. Kollár má na krku tri európske zatýkacie rozkazy, ktoré boli vydané zo šírenia extrémistických materiálov, účasti na kyberšikane a zverejňovania citlivých osobných údajov. Počas pandémie šíril na svojich sociálnych účtoch konšpiračné teórie o koronavíruse, ktorý bol podľa neho vytvorený na „vyhubenie a zotročenie bielej rasy.“ Pravidelne zverejňoval kontaktné údaje na lekárov, hygienikov, neskôr napríklad na prokurátorov už zrušeného Úradu špeciálnej prokuratúry vrátane Daniela Lipšica. Do relácie spriazneného Kulturblogu si obliekol tričko s nápisom PS – Poskokovia Sionu, čím narážal na údajný vplyv Židov na stranu Progresívne Slovensko. O ukrajinskom prezidentovi Volodymyrovi Zelenskom sa vyjadroval ako o „potkanovi dosadenom nosatým režimom“. Antisemitskú knihu Židokracia, naopak, označil za „extrémnu pecku“ a neskôr si zatiaľ neprávoplatne odsúdeného autora knihy Mariána Magáta pozval do svojej relácie. Takisto tvrdil, že strelca z Filozofickej fakulty UK v Prahe do zabitia štrnástich ľudí dohnalo „ohrozenie bielej rasy“ zo strany LGBTI+ komunity. Tak neviem, ale v kontexte tohto všetkého si myslím, že môžeme Kollára považovať za extrémistu.

Ale čo s tým? To už je ťažšia otázka. Opozícia reagovala na vystúpenie Šutaja Eštoka v relácii s telegramovým hoaxerom zvolaním mimoriadneho výboru pre obranu a bezpečnosť, ktorú však koaliční poslanci odignorovali. Opoziční politici pritom Šutajovi Eštokovi vyčítali, že dialógom s  Kollárom spochybnil princípy právneho štátu. Šutaj Eštok odpovedal, že Kollár nie je odsúdený a že ctí prezumpciu neviny. Bývalý policajný riaditeľ a predseda výboru Gašpar zašiel dokonca tak ďaleko, že obvinenia proti Kollárovi nazval účelové. V samotnej diskusnej relácii sa potom vlastne pripodobnil k hľadanému extrémistovi, keď svoju a Kollárovu situáciu opísal ako situáciu politických štvancov Špecializovaného trestného súdu. Vládni politici pritom novinárom odkazovali, že si za to celé vlastne môžu sami, pretože „časť voličov neberie tie informácie od vás, legitímnych médií“. Je očividné a viacerí to už spomenuli, že politici strany Smer legitimizujú Kollára kvôli sebe. O samotného Kollára im nejde, je pre nich nástrojom, ktorý využívajú na vykreslenie seba ako väzňov svedomia, ako bojovníkov za „skutočnú“ slobodu slova, ako vyhnancov, ktorých prenasledujú liberálne médiá a mocné skupiny v ich pozadí. Ale hoci je Slovensko, žiaľ, špecifické v tom, ako veľmi samotní vládni politici využívajú tzv. alternatívu na presadzovanie svojej politiky, neplatí, že za radikalizáciou sú len oni.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Smer

Komentáre

Teraz najčítanejšie