Päť očakávaní šéfov prieskumných agentúr: Zaváži téma vojny, aká môže byť účasť a ktorí voliči rozhodnú?

Druhé kolo prezidentských volieb je o tri dni a ani jeden z dvojice postupujúcich kandidátov – Peter Pellegrini a Ivan Korčok – nie je jasným favoritom.

Riaditelia prieskumných agentúr Ipsos, AKO a Focus, teda Jakub Hankovský, Václav Hřích a Martin Slosiarik pomenúvajú svoje očakávania výsledku, účasti aj vplyvu doterajšej kampane.

Video: Hankovský, Hřích, Slosiarik: Čo rozhodne v druhom kole
(autori: Martina Koník, Dušan Mikušovič)

1. Výsledok bude veľmi tesný

Počas utorkovej prezidentskej debaty na Markíze televízia zverejnila prieskum agentúry Focus, ktorý pred prvým kolom naznačuje veľmi tesný súboj. Peter Pellegrini mal podporu 50,8 percenta voličov, Ivan Korčok 49,2 percenta. Focus zbieral dáta od 28. marca do 2. apríla.

Riaditelia prieskumných agentúr si netrúfajú odhadnúť, kto z dvojice kandidátov má aspoň o niečo väčšie šance. „Rozdiely sú príliš nízke,“ povedal Jakub Hankovský z Ipsosu. „Nemyslím si, že sme mali v histórii takú nejasnú situáciu takto krátko pred druhým kolom. V tejto chvíli neviem, kto to vyhrá. Je mnoho faktorov, ktoré to ovplyvnia.“

Aj Martin Slosiarik hovorí, že druhé kolo bude tesné, a spresňuje, čo všetko je z pohľadu štatistiky „tesný“ výsledok. „Aj pomer 47 ku 53 alebo 48 ku 52 percentám v prieskumoch znamená, že ide o tesný súboj,“ hovorí. „To je stále situácia, keď to môže dopadnúť presne naopak.“

Šéf Focusu si uvedomuje, že prieskumy môžu občas vytvárať dojem, že tak, ako sa ich závery publikujú, to aj vo voľbách dopadne. „Ale tak to nie je. Väčšina meraní, ktoré budú zverejnené do volebného moratória, bola ukončená v utorok. Ešte nás čakajú záverečné debaty, sociálne siete sú prakticky neregulované. To sú všetko faktory, ktoré vplývajú aj na voliča,“ vraví.

2. Vojna môže zabrať

Jednou z hlavných tém kampane medzi dvomi kolami sa stala téma vojny proti Ukrajine. Peter Pellegrini a politici Hlasu podsúvajú, že Ivan Korčok pošle slovenských vojakov na Ukrajinu, i keď prezident také kompetencie nemá.

Podobný motív pred viac než rokom v kampani pred českými prezidentskými voľbami využíval aj Andrej Babiš proti Petrovi Pavlovi, ktorý nakoniec voľby vyhral. Podľa riaditeľov prieskumných agentúr môže na strašenie vojnou slovenský volič počúvať vo väčšej miere ako český.

„U nás sa táto téma komunikuje dlhodobejšie,“ vysvetľuje riaditeľ AKO Václav Hřích. „Aj v Česku je veľa politikov, ktorí dlhodobo operujú s nepodporením Ukrajiny. No u nás tento pohľad pred parlamentnými voľbami prebral Smer, teda strana, ktorá je aj v tomto čase na čele straníckych preferencií. Preto táto téma na Slovensku zrejme zarezonuje viac.“

Súhlasí aj Martin Slosiarik z Focusu. „Medzinárodné prieskumy ukazujú, že minimálne v prostredí V4 sme krajinou, kde je odpor voči vojenskej pomoci Ukrajine najvyšší. Peter Pellegrini si vybral naratív, ktorý je v populácii široko – dokonca väčšinovo – rozšírený,“ vysvetľuje. „Ale zároveň je tu možno 10 percent voličov Hlasu, ktorí to vnímajú inak. Otázne je, či to nebude faktor, ktorý ich bude demobilizovať.“

Jakub Hankovský upozornil na dáta z prieskumu Globsecu, podľa ktorých až 70 percent ľudí na Slovensku súhlasilo s tvrdením, že vojenská pomoc Ukrajine nás môže zavliecť do vojny. V Česku to bolo necelých 40 percent.

3. Nižšia účasť pomôže Korčokovi

Dôležitý vplyv na výsledok druhého kola bude mať účasť. V prvom kole dosiahla takmer 52 percent, čo bolo z pohľadu niekoľkých posledných prezidentských volieb nadpriemerné číslo. Martin Slosiarik z Focusu hovorí, že ak by v druhom kole prišlo ešte viac voličov, išlo by o nadštandardné hodnoty.

Kampaň pred druhým kolom podľa jeho názoru môže zmobilizovať nejakých nových voličov, ale zároveň treba rátať s tým, že časť voličov, ktorí volili nepostupujúcich kandidátov, v druhom kole voliť nebude. Preto si myslí, že v sobotu príde hlasovať približne rovnako voličov ako v prvom kole.

Václav Hřích má rovnaký názor. „Všetko pod 50 percent bude napomáhať Ivanovi Korčokovi, pretože jeho voliči sú motivovanejší. Čím bližšie sa bude účasť blížiť k prvému kolu, respektíve ak bude ešte vyššia, o to viac to bude tesný súboj. Vyššia účasť voličov Štefana Harabina bude znižovať náskok Ivana Korčoka, aj jeho nové zisky v dôsledku eufórie z prvého kola.“

Jakub Hankovský z Ipsosu si myslí, že účasť môže byť vyššia ako v prvom kole, a podobne ako Václav Hřích je presvedčený, že to bude nahrávať Petrovi Pellegrinimu.

4. Nových voličov veľa nie je

Martin Slosiarik hovorí, že i keď sa v prieskumoch ukazuje istá skupina voličov, ktorí prvé kolo vynechali a v druhom chcú prísť voliť, nejde o taký počet, aby rozhodol voľby. „Dalo by sa hovoriť o jednotkách percent.“ A tie sa podľa neho rozdelia medzi oboch kandidátov, možno len tesne viac v prospech Pellegriniho.

Agentúra AKO sa počas prieskumu realizovaného cez volebnú sobotu pýtala ľudí, ktorí v prvom kole neboli voliť, ako sa zachovajú v druhom. „Dve tretiny z nich na rovinu odpovedali, že nepôjdu ani v druhom,“ povedal Václav Hřích.

„Ďalších asi 15 percent povedalo, že ešte nie sú rozhodnutí. Zo skúseností vieme, že tí voliť neprídu. A zvyšok to mal zhruba 50 na 50. Z toho vyplýva, že nebudú nejakou zlomovou skupinou, či už prídu, alebo neprídu.“

Aké voličské skupiny teda nakoniec rozhodnú? Obaja kandidáti v prvom rade bojujú o voličov, ktorých už získali v prvom kole. Druhou reálnou cieľovou skupinou pre oboch kandidátov sú podľa Václava Hřícha voliči z južného a juhovýchodného Slovenska, o ktorých sa obaja snažia. Ide možno o niekoľko desaťtisíc voličov, ktorí však v takomto tesnom dueli zavážia.

Treťou skupinou sú voliči Štefana Harabina: tých musí Peter Pellegrini získať a Ivan Korčok odradiť.

5. Žiadna bomba zrejme nerozhodne

Vo štvrtok sa začína volebné moratórium, počas ktorého sa však ešte môže viesť neplatená kampaň na sociálnych sieťach, prípadne môže prísť nejaká neočakávaná udalosť, ktorá zatrasie preferenciami.

Ako však upozorňujú riaditelia prieskumných agentúr, vo viacerých posledných voľbách sa nič také neukázalo. Pamätníci majú možno spomienku na Vladimíra Mečiara, ktorému v roku 1994 – keď boli parlamentné voľby ešte dvojdňové – neumožnili v jeho miestnosti voliť. Mečiar sa vďaka tomu mohol postaviť do roly martýra.

Dnes je ale iná doba. „Spôsob robenia kampaní sa za posledné roky natoľko vyeskaloval, že Slovákov už len tak niečo neprekvapí,“ myslí si Václav Hřích. „Zvykli sme si na antikampane aj black PR, až nám pomaly chýbajú, keď v nejakej kampani nie sú. Takže čo iné sa ešte dá vymyslieť?“