Denník N

Šéfovia súdov nemôžu byť v súdnej rade

Občiansky súdny poriadok z roku 1963. Foto N – Vladimír Šimíček
Občiansky súdny poriadok z roku 1963. Foto N – Vladimír Šimíček

Zotrvanie predsedov a podpredsedov súdov v súdnej rade aj po rozhodnutí Ústavného súdu nie je iba etický problém, ale v prvom rade právny.

Autorka je bývalá sudkyňa a bývalá členka súdnej rady

V polovici decembra 2015 bol v Zbierke zákonov pod č. 374/2015 uverejnený nález Ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 2/2012 z 18. novembra 2015. Týmto nálezom nebolo o. i. vyhovené aj tej časti návrhu na vyslovenie nesúladu s ústavou, ktorou bolo napadnuté ustanovenie zákona č. 467/2011 Z. z. o nezlučiteľnosti výkonu funkcie predsedu a podpredsedu súdu s funkciou člena súdnej rady.

To, že podľa odôvodnenia nálezu „pôsobenie predsedu/podpredsedu súdu v súdnej rade robí z tohto orgánu spochybniteľnú inštitúciu“, si všimol najskôr študent práva – a to je smutné. Okamžite to totiž mali riešiť samotní sudcovia. Ide vlastne o spochybnenie orgánu, ktorý je ústavným orgánom správy súdnictva a reprezentuje súdnu moc na najvyššej úrovni. Nič sa však nedeje… hoci aj z článku Veroniky Prušovej je zrejmé, že dotknutí o probléme vedia, súdna rada sa ním nezaoberala ani na ostatnom zasadnutí 29. februára 2016. Akoby ani nebol.

Lenže ten problém tu je, a keď nie je riešený, tiež prispieva k spochybňovaniu dôveryhodnosti súdnictva. A tomu, kto sleduje prácu súdnej rady a počúva aj zvukové záznamy z jej zasadnutí, je zrejmé, že to nie je len o možnom konflikte mocí súdnej a výkonnej, na ktorý poukazuje Ústavný súd, ale aj o konflikte záujmov jednotlivých predsedov, ich lobovaní za svoj súd/kraj, vzájomnom podporovaní sa, a tým aj o vytváraní lepších podmienok pre svoju riadiacu prácu. A je to teda aj o znevýhodňovaní tých sudcov a súdov, ktorí tam takéto zastúpenie nemajú. Chápem obavy z dočasného znefunkčnenia súdnej rady, no zotrvanie predsedov a podpredsedov súdov v súdnej rade aj po tomto rozhodnutí Ústavného súdu nie je podľa môjho názoru iba etický problém, ale v prvom rade právny.

Vedeli to

Zákonom č. 467/2011, ktorým boli novelizované viaceré sudcovské zákony, bolo do zákona č. 757/2004 o súdoch zavedené, že „funkcia predsedu a podpredsedu súdu je nezlučiteľná s funkciou člena súdnej rady“ (§ 33 ods. 2 posledná veta) a že „Výkon funkcie predsedu súdu zaniká… zvolením za člena súdnej rady“ (§ 38 ods. 1 písm. f/). Aj keď od 23. marca 2012 bola Ústavným súdom účinnosť tohto zákona pozastavená aj v týchto napadnutých ustanoveniach, uvedený zákon bol platný a verejnosti – tobôž sudcom – bol známy a platnou – hoc neúčinnou – súčasťou nášho právneho poriadku boli aj citované ustanovenia.

Všetci predsedovia/podpredsedovia súdov, ktorí sa stali členmi súdnej rady po 1. januári 2012, si ako sudcovia znalí práva boli/mali byť tohto právneho stavu vedomí. Od zverejnenia nálezu Ústavného súdu, ktorý v tejto časti rozpor s ústavou nezistil, nevznikol celkom nový právny stav, iba sa obnovila účinnosť tých ustanovení zákona, ktoré platili aj v čase ich zvolenia/menovania za členov súdnej rady. Od zverejnenia tohto nálezu, t. j. od 12. decembra 2015, by sa potom mali prejaviť aj ich právne účinky.

Zániku funkcie predsedu súdu podľa § 38 ods. 1 písm. f/ možno bráni zákaz retroaktivity (pravej, ale to je na širší právny rozbor, na ktorý tu nie je priestor). Problém nezlučiteľnosti funkcie predsedu a podpredsedu súdu s funkciou člena súdnej rady (§ 33 ods. 2) je však aktuálny a naliehavý. Treba ho preto riešiť čo najskôr, aby sa nespochybňovali rozhodnutia súdnej rady a aby sa v dôsledku neodstránenia dôvodov nezlučiteľnosti predsedovia/podpredsedovia súdov nevystavovali nebezpečenstvu spochybňovania či už ich riadiacich funkcií, alebo aj ich postavenia ako sudcov. Dá sa to uskutočniť vzdaním sa niektorej z týchto funkcií.

V nedávnej minulosti si napokon už sama súdna rada vytvorila precedens, keď sa zaoberala posudzovaním zlučiteľnosti výkonu funkcie dvoch sudcov s členstvom v poradnom výbore prezidenta. Keď konštatovala nezlučiteľnosť, uložila im skončiť členstvo v poradnom výbore prezidenta (uznesenie č. 560 z 19. októbra 2015). A to – na rozdiel od prípadu predsedov/podpredsedov súdov v súdnej rade – nezlučiteľnosť u týchto sudcov nevyplývala ani priamo zo zákona a ani z nálezu pléna Ústavného súdu.

Je to problém

Jedným dychom však treba povedať, že ak v súdnej rade nebudú predsedovia súdov, za súčasného právneho stavu hrozí nielen dočasná, ale možno aj jej dlhšia nefunkčnosť. Málokto si uvedomuje, že členstvo v súdnej rade je vlastne čestná funkcia. Nesudcovia aj sudcovia ju vlastne vykonávajú bez odmeny len popri svojej hlavnej činnosti a plnom pracovnom zaťažení. Platenou funkciou sa nedávno stala len funkcia predsedu súdnej rady, ale bez výraznej zmeny obsahu jeho práce.

Zasadnutia súdnej rady sú síce spravidla len raz mesačne, ale zorientovať sa v problematike, naštudovať všetky materiály a vykonávať funkciu člena súdnej rady plnohodnotne a zodpovedne vyžaduje svoj čas. No ak na to členovia rady nemajú vytvorené podmienky a potrebný priestor, všetko je to len „akože“ – nesústredené, povrchné, bez koncepcie…

Parlament, vláda a prezident, ktorí podľa ústavy majú právo voliť/menovať do rady svojich zástupcov, majú v tejto situácii dlhodobo problém zohnať do nej nesudcu, a tak prevažne nominujú sudcov. V súčasnej súdnej rade sú z ich deviatich nominantov napríklad len traja nesudcovia. Aj radoví sudcovia sú však plne vyťažení sudcovskou prácou a nemajú záujem o pôsobenie v súdnej rade či v disciplinárnom senáte. Je to práca navyše a ešte aj nevďačná, lebo sa týka kolegov, statusových vecí a samotného fungovania súdnictva. A v tom sú lepšie zorientovaní predsedovia súdov. Tí nie sú ani tak zaťažení rozhodovacou činnosťou, a preto sa javia pre členstvo v súdnej rade ako tí najvhodnejší. Takže predsedov súdov si za členov súdnej rady volili sudcovia, ale nominovali ich tam aj vláda, parlament a prezident, a predsedovia súdov tak vykonávali správu súdnictva na dvoch frontoch. To však už vzhľadom na uvedený nález Ústavného súdu v súčasnosti ani do budúcna nie je možné akceptovať.

Aj vzhľadom na túto situáciu teda bude potrebné, aby sa v ďalšom období vytvorili fungovaniu súdnej rady legislatívne aj materiálne podmienky, aké takémuto orgánu umožnia plnohodnotný výkon. Aspoň pár námetov:

Podľa medzinárodných dokumentov, ktoré sa tejto problematike venujú, je žiaduce, aby sudcovia mali v súdnej rade väčšinu. Ak podľa súčasnej právnej úpravy je členmi rady deväť sudcov volených sudcami a po troch členov volených/menovaných parlamentom, vládou a prezidentom, teoreticky by to mohlo znamenať paritné zastúpenie sudcov a nesudcov, čo nezodpovedá ani medzinárodným dokumentom, ale ani realite, pretože sudcov bolo v skutočnosti vždy viac. Väčšinové zastúpenie sudcov v súdnej rade by sa však malo dosiahnuť zvýšením počtu členov volených sudcami z radov sudcov a nie suplovať tým, že ostatné tri zložky budú nominovať sudcov.

Tieto tri zložky môžu nominovať menej členov, ale pretože justícia je vec verejná a je tu pre ľudí, je potrebné, aby v súdnej rade boli aj ľudia zvonku, ktorí majú nadhľad a prinesú spätnú väzbu. No nemožno od nich žiadať, aby to robili len ako čestnú funkciu. Veď napríklad členovia štátnej volebnej komisie dostávajú odmenu približne 900 eur mesačne. Táto komisia je síce vyťažená v čase volieb, ale inak zasadá raz mesačne, čo je porovnateľné so súdnou radou.

Sudcovia si tiež musia uvedomiť, že súdnictvo funguje a aj občanmi je hodnotené aj podľa toho, ako je vykonávaná správa súdnictva. Hoci prvoradým zmyslom sudcovskej práce je rozhodovacia činnosť, musia sa na správe súdnictva podieľať – veď k tomu mala smerovať aj samospráva súdnictva. Preto sa nemôžu uspokojiť s tým, aby správu súdnictva vykonávali len celoživotní „súdni funkcionári z povolania“, a musia byť ochotní aspoň dočasne ísť do týchto funkcií.

Členstvo v súdnej rade je v záujme riadneho chodu súdnictva, takže počas výkonu funkcie člena súdnej rady by sudca mal poberať plat sudcu, ale výrazne by mu mal byť znížený objem práce, aby mal priestor venovať sa agende súdnej rady. Potom by bolo možné upraviť aj kompetencie súdnej rady tak, aby umožnili efektívnejšiu správu súdnictva. Aj to by mohlo prispieť k zvýšeniu jeho dôveryhodnosti.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie