Denník N

Vzácny torban vyniesli z pekla. Príbeh o tom, ako ukrajinskí vojaci z Bachmutu zachránili starodávny hudobný nástroj

Maria Viksnina hrá na torbane. Foto - archív rodiny
Maria Viksnina hrá na torbane. Foto – archív rodiny

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

„Kapitán, našli sme pre teba banduru (ukrajinský ľudový hudobný nástroj).“

„Akú banduru?“

„Teraz ti pošleme foto.“

„Zober ju. Toto však nie je bandura. Asi lutna.“

Máj 2023, Bachmut. Posledné boje o mesto. Úlohy boli plnené v mimoriadne náročných situáciách. Kapitán rozmýšľal, ako splniť úlohu a zachrániť svojich chlapcov. Prežili. A nielen oni. Zachrániť sa podarilo aj starobylý ukrajinský hudobný nástroj – torban.

Vojaci ho našli v paneláku na Juvilejnej ulici v jednom rozbitom byte počas plnenia bojovej úlohy. Prekvapivé bolo, že v bytoch, do ktorých sa už vagnerovci veľakrát vlámali a ktoré vyrabovali, nikto nezobral hudobný nástroj, ktorý ležal na podlahe spolu s rozhádzanými vecami, rozbitým sklom a so zvyškami zničenej steny.

Ako keby hudobný nástroj čakal na toho správneho človeka.

Vojaci si najskôr mysleli, že ide o banduru. Nástroj bol bez strún, ale celkovo nepoškodený. So súhlasom Kapitána (meno som z bezpečnostných dôvodov pozmenila) ho vzali.

Jednotka opustila Bachmut ako posledná. Vojaci išli pešo, pretože jazda na vozidlách znamenala byť prioritným cieľom. Jednotka išla smerom na mesto Časiv Jar.

Bojovníci kráčali pod paľbou päť hodín, pričom sa striedali pri nosení hudobného nástroja. Išli prevažne v noci. Medzi Bachmutom a mestom Časiv Jar sa ich jednotka dostala pod ďalší útok. Nástroj sa poškodil – padol na zem. Prebodla ho črepina. Na nejaký čas musel zostať u bojovníkov v meste Časiv Jar.

Nájdený torban. Foto – Kapitán

Cestoval po fronte

Kapitán vraví, že veľa času strávil hľadaním reštaurátora. Celý ten čas bol nástroj v Sloviansku a čakal na reštaurovanie. Bolo zrejmé, že nástroj je starobylý, preto bolo treba nájsť profesionála. Našli reštaurátorov v oblasti Černihivu alebo Poltavy, ale všetci buď nereagovali na emaily, alebo to odmietli urobiť.

„Ako si prišiel na to, že je to predsa torban a nie lutna?“ pýtam sa Kapitána.

Sám Kapitán začal na internete hľadať informácie o nástroji, ktorý považoval za lutnu. Nájdený nástroj sa však od bandury či lutny dizajnovo líšil a pripomínal skôr torban. Odlišoval sa však aj od klasických torbanov, pretože mal na oboch stranách dodatočné struny a ozdobný prvok, čo bolo zvláštne a nezvyčajné zároveň.

Je zrejmé, že nástroj nie je jednoduchý. Ako jeho osud. Ak by ho podľa Kapitána nechali v tom rozbitom byte, nakoniec by tam zhorel. Takto ho zachránili. Doslova ho vyniesli z pekla.

Hudobný nástroj však dlho „neležal“. Spolu s jednotkou bol opäť prenesený na inú časť frontu. Torban cestoval po fronte spolu s vojakmi takmer päť mesiacov. Kapitánovi sa podarilo nájsť majstra v Kyjive. Torban však zostal nejaký čas s jednotkou, pretože vojak jednoducho nemal príležitosť poslať ho do hlavného mesta.

Neskôr, pred odoslaním, ho na žiadosť reštaurátora začal Kapitán fotiť a pri fotení si všimol kúsky papiera úhľadne zabalené v celofáne a nalepené na rezonátory. Kapitán sa rozhodol, že ak tam budú uvedené kontaktné údaje vlastníkov nástroja, vráti ho. Vytiahol teda tieto kusy papiera.

V ruštine a ukrajinčine bolo na kusoch papiera napísané:

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Vojna na Ukrajine

Svet

Teraz najčítanejšie