Denník N

Zakladateľ Regal Burgera chce preraziť s hotdogmi: Ide to aj bez mrazničky

Oto Kóňa. Foto - Kristiana Vavreková
Oto Kóňa. Foto – Kristiana Vavreková

Naša skúsenosť s vegetariánskym bistrom, kde sme ponúkali hummus a falafel, bola, že polovici ľudí sme museli vysvetľovať, o čo vlastne ide, vraví Oto Kóňa. Hotdogy podľa neho Slováci poznajú.

OTO KÓŇA (28) študoval politológiu na banskobystrickej Univerzite Mateja Bela a neskôr na Masarykovej univerzite v Brne. Po škole pracoval v známej PR agentúre Seesame, neskôr však začal podnikať v gastronómii. S bratrancom Romanom Kóňom a investorom Jozefom Bardíkom v januári 2014 založili Regal Burger, ktorý nedávno otvoril tretiu prevádzku v Bratislave. Vlani z podniku odišiel a venuje sa dvom vlastným projektom – vegetariánskemu bistru Frischco a street food stánku NYC Corner s hotdogmi.

Práve otvárate malé bistro zamerané na street food, pouličné jedlo, pri bratislavskom obchodnom dome Tesco na Kamennom námestí. Mnohí to považujú za jednu najškaredších lokalít v meste a zakliaty priestor, kde vie skrachovať aj kebab. Nie je to tak?
To isté nám hovorili, keď sme pri Redute otvárali Regal Burger. Pred nami tam bol tiež kebab, potom nejaká mexická reštaurácia. Keď sme to s bratrancom prerábali, denne prišlo pár ľudí z okolia, len aby nám povedali, že nám dávajú dva mesiace. Na priestore záleží, ale viac záleží na tom, či si k vám ľudia nájdu cestu a budú sa vracať. Je pravda, že na Kamennom námestí sú hnusné búdky a dobré gastro tam nebolo dvadsať rokov. Aj my sme tam kúpili starý zhrdzavený stánok s logom Coca coly, kde bol kedysi kebab, ale prerobili sme ho úplne nanovo od podlahy po strechu.

Išiel som okolo a všimol si, že už vám ho stihli posprejovať. Tak to tam jednoducho chodí.
Podstatné je, že to miesto je dobré. Je to východ zo supermarketu obchodného domu, chodí tam veľmi veľa ľudí. Chceme, aby ten náš stánok bol ako päsť na oko, aby to v porovnaní s ostatnými bolo niečo úplne iné.

Čo tam ľuďom ponúknete?
Jednoduchý street food, ktorý si môžete zobrať do ruky. V zahraničí je to úplne bežné, mnohí si takto vedia vybaviť obed alebo večeru, keď sa ešte potom chystajú niekam do mesta.

Základom budú hotdogy, ktoré ste už predtým robili napríklad na vianočných trhoch?
Má to byť svetový street food, inšpirovali sme sa na cestách po vonku. Zo začiatku to budú hotdogy, obyčajnejšie aj špeciály. Našli sme skvelého výrobcu párkov, ktoré majú 98-percentný podiel mäsa, a chceme ich dopĺňať receptúrami, ktoré budeme pravidelne obmieňať. Bude tam slanina, omáčka z modrého syra a podobne. Žemle nám robí pekár, ktorý ich pečie podľa našich predstáv a každý deň čerstvé. Jednoducho, budú to hotdogy z kvalitných surovín. Okrem nich budeme predávať aj pulled pork, veľmi jemné a dlho pečené bravčové pliecko. A časom oveľa viac.

Prečo hotdogy?
Ľudia ich poznajú. Naša skúsenosť s vegetariánskym bistrom Frischco, kde sme ponúkali hummus a falafel, bola taká, že približne polovici ľudí sme museli vysvetľovať, o čo vlastne ide. Nebolo to pre nich také bežné jedlo, ako napríklad pre ľudí v Rakúsku či inde, kde je viac prisťahovalcov a je to bežne dostupné v dobrej kvalite. Každé malé dieťa vo Viedni vie, čo je hummus a falafel.

U nás je hotdog stávka na istotu?
Hotdogy som si obľúbil v Amerike. Dali sa kúpiť hocikde, a aj veľmi kvalitné. Bežne si tam môžete kúpiť kóšer hotdog, ktorý bol fakt dobrý, lebo bolo cítiť hlavne kvalitné mäso. Na hotdogu sa mi navyše páči jednoduchosť, možnosť robiť ho stále inak, ale aj to, že sa veľmi ľahko je. Z akcií, ktoré už máme za sebou, sme videli, že kvalitné hotdogy môžu byť populárne. Čiže nie je to stávka na istotu, my sme si to odskúšali práve na tých vianočných trhoch či iných street food akciách. Každý deň sme vypredali.

Hot-dogy z NYC Corneru. Foto – Archív O.K.
Hotdogy z NYC Corneru. Foto – Kristiana Vavreková

Veľa ľudí vníma hotdog ako najlacnejšiu vec, ktorú si môžu objednať v hocijakom fast food okienku. Koľko bude stáť ten váš?
Nechceli sme uletieť, predsa len, pôjde o stánok bez miesta na sedenie. Už teraz stojí hotdog v Bratislave aj z tých najlacnejších surovín euro alebo euro päťdesiat. Náš jednoduchý hotdog nebude oveľa drahší, hotdogy s prílohami budú stáť o niečo viac. Chceli sme urobiť niečo, čo bude kvalitné, ale prístupné pre veľmi širokú skupinu ľudí.

Čiže budete lákať aj ľudí so stravenkami, ktorí sú zvyknutí na menu za tri päťdesiat?
Budeme sa snažiť aj týmto ľuďom ponúknuť plnohodnotný obed z kvalitných surovín.

Čo je to kvalitná surovina? Z čoho budú vyrábané vaše párky?
Nájsť kvalitný párok bola cesta, testovali sme asi pätnásť druhov. Zavolali sme kamošov, párky sme ugrilovali a ochutnávali. Dodávateľa sme nakoniec našli náhodou. Mama jedného môjho kolegu kúpila párky u jedného lokálneho mäsiara a práve tie chutili všetkým najviac. Je to mix bravčového a hovädzieho mäsa, každý párok má 98 percent mäsa, potom už len koreniny a soľ. Žiadna múka, sója či vnútornosti, alebo pomleté kože.

Ako sa vlastne človek, ktorý vyštuduje politológiu a venuje sa PR a politickému marketingu, dostane ku gastronómii?
Jedlo a gastro ma zaujímalo vždy, ešte na gymnáziu som rád chodil do kaviarní či reštaurácií, neskôr som rád cestoval a ochutnával nové veci. Aj keď som vôbec nevaril a ani doteraz nevarím, veľmi ma bavilo objavovať niečo nové. S bratrancom Romanom Kóňom, s ktorým sme zakladali Regal Burger, sme chceli priniesť niečo, čo je v zahraničí bežné, ale u nás to také časté nebolo, teda rýchlo a kvalitne sa najesť. Boli tu fast foody, väčšinou nadnárodné reťazce, ktoré však väčšinou jedlá nerobili z kvalitných surovín, a to sme chceli zmeniť.

Úplne na začiatku však nebol Regal Burger, ale Bratislavský regál, niečo ako food magazín, nie?
Áno, aj ten sme založili s bratrancom, jeho priateľkou a ďalšími ľuďmi. Spolu sme propagovali dobrých výrobcov a predajcov. Písali sme hlavne na Facebooku napríklad o tom, čo je dobré na trhovisku na Miletičke. Z toho sme potom robili aj taký on-line magazín, no chceli sme skúsiť robiť aj niečo sami. V roku 2013 sme sa rozhodli ísť na Pohodu, aby sme tam po prvý raz predstavili naše burgery.

Čiže ste si na festivale prenajali stánok, nakúpili mäso a žemle a išli prvýkrát v živote robiť burgery pre ľudí?
Presne tak. Pár týždňov predtým sme to testovali, ale bolo to dosť divoké. Nikto z nás nebol veľmi skúsený, ale pomohlo nám pár kamarátov kuchárov. Pochytili sme základy, ale keď sme prišli na miesto, bol to totálny chaos. Ale po prvom dni sme sa dali dokopy a mali sme úspech. Všetko, s čím sme prišli, sme vypredali.

Stráviť jeden deň z trojdňového festivalu v chaose je celkom dlhý čas, nie?
Je, aj sme mali najprv hlavu v smútku. Ale rozbehli sme sa. Predávali sme burgery, palacinky a vegánske bagety s produktmi od firmy Lunter a išlo to dobre. Videli sme, že burgery s kvalitným mäsom a kvalitnými žemľami môžu byť veľmi populárne. To bol náš začiatok.

Prečo vám napadli burgery? Prečo nie niečo iné?
Burger je známe a v podstate jednoduché jedlo, ale tu na Slovensku sme nevedeli nájsť taký, ktorý by nám chutil. A tam, kde burger robili dobre, stál okolo pätnásť eur, lebo to bolo v nejakej lepšej reštaurácii na bratislavskom korze. Je pravda, že sme sa na to pozerali z nášho pohľadu, čo by sme si my radi dali. Na Pohodu sme chodili desať rokov, na začiatku tam bol s jedlom skôr problém. Burger je fast foodová vec, ktorá sa ľahko je, ale keď ho urobíte dobre a kvalitne, chutí veľa ľuďom.

Oto Kóňa. Foto – Archív O. K.
Oto Kóňa. Foto – Archív Kristiana Vavreková

Regal Burger ste otvárali v roku 2014, to už robili burgery v každom druhom pube v Bratislave. Neobjavili ste nič nové. Prečo sa vám podarilo preraziť?
Vedeli sme, že burgery robia kade-tade, navyše ľudia, ktorí majú nejaké skúsenosti s gastronómiou. No my sme mali nadšenie. Mali sme obavy, že to nepôjde, ale keď sme otvorili prvý Regal Burger pri Redute, obavy boli preč. Rátali sme aj s lepšími scenármi, ale to, čo prišlo, dvoj- až trojnásobne predčilo aj tie. Prvé týždne sme mali nonstop plno a vôbec sme sa nezastavili.

Stáli ste pri grile aj vy osobne?
To skôr môj bratranec, ja som ešte stále robil na plný úväzok aj v PR. No bol som tam cez víkendy a na akciách, neskôr som hlavne robil HR a marketing.

Chodíte aj do McDonaldu?
Jasné.

V čom je rozdiel medzi burgerom z McDonaldu a tým z Regal Burgera?
Koncept McDonaldu funguje preto, že burger chutí v každej pobočke rovnako. Nemôžete byť veľmi prekvapení. Aj keď sa prevádzky trochu líšia, vždy viete, čo dostanete, keď si objednáte BigMac. Hranolky budú vždy chutiť približne takisto. McDonald’s zvládol procesy, s ktorými si láme hlavu veľa začínajúcich podnikateľov, a to na nich naozaj obdivujem. Na druhej strane, to, čo nemajú, je osobný prístup. U nás ľudia videli majiteľa pri grile, mohli sa s ním porozprávať, videli, že nás to baví, a potom nám odpustili aj chyby.

Bolo ich na začiatku veľa?
Bolo. Napríklad sme nemali vôbec vyriešené odsávanie, lebo sme nemohli nájsť dobrých remeselníkov. Ale ľudia nám to odpustili, aj keď boli cítiť už po troch minútach, čo u nás sedeli. Časom sa to, našťastie, zlepšilo, no vtedy nám pomohlo, že sme boli úprimní my aj naši zamestnanci a vedeli sme im vysvetliť, v čom sme iní. Že máme žemle od domáceho producenta, mäso z farmy a podobne. To bol hlavný dôvod, prečo sme rástli tak rýchlo. Ľudia si o nás sami hovorili, naša povesť sa šírila veľmi rýchlo.

McDonald’s má väčšinu zo svojich surovín na burgery zmrazených, vy ste mali všetko čerstvé. Ako sa hľadá na Slovensku dodávateľ, ktorý by vám piekol žemle a dovážal mäso?
Nájom na priestor v Redute sme podpísali v septembri 2013, otvárali sme začiatkom roka 2014. Mali sme teda pár mesiacov na hľadanie dodávateľov. Našli sme pekára, s ktorým sme mohli nielen vyvinúť našu vlastnú receptúru žemlí, ale bol schopný dovážať nám ich čerstvé aj dvakrát denne. Na mäso sme zase našli vznikajúcu farmu v Kuchyni na Záhorí, kde majú býky, ktoré denne nabehajú na paši niekoľko kilometrov. A opäť tu bolo dôležité, aby nám mäso dokázali dodávať aj niekoľkokrát týždenne. Aj vďaka tomu na prevádzke doteraz nie je žiadna mraznička.

Je to veľmi cítiť na chuti?
Celkom hej. Zjedol som veľa burgerov a teraz to už viem rozlíšiť. Mrazené mäso bude vždy o niečo vysušenejšie. Navyše Regal Burger robí mäso medium, takže aj preto je burger šťavnatejší a mäso si viac vychutnáte.

Regal Burger mal na začiatku v menu dva burgery, dokonca chýbali hranolky. Ani teraz menu nie je oveľa širšie. Zo slovenských reštaurácií je človek zvyknutý na nekonečné knižky so zoznamom jedál. Nie je trochu veľký risk otvoriť bistro s takým malým výberom?
Každý nám na začiatku vravel, že by sme toho mali mať na menu viac. Keď sme otvárali, naozaj sme mali len jeden mäsový a jeden vegetariánsky burger, potom boli veľmi dlho len dva a dva vrátane sezónnych špeciálov. No ľudia si to obľúbili. Vedia, že dĺžka lístka nehovorí nič o kvalite. Skôr o veľkosti mrazničky. Išli sme na to inou cestou. Zeleninu, žemle a mäso sme objednávali každý deň čerstvé.

Burgery z Regal Burger. Foto – Facebook Regal Burger
Burgery z Regal Burgera. Foto – Facebook Regal Burger

Podniky ako Regal Burger, čiže také tie módne hipsterské bistrá, si zakladajú na dizajne interiéru, často nechýba vintage nábytok alebo biele kachličky ako z New Yorku. Idú ľudia aj za týmto? Záleží im na prostredí?
Dizajn sme riešili aj my, mysleli sme na to, aby tam bolo masívne drevo, príjemné jednoduché sedenie, skôr biele steny. No vo fast foode ľudia potrebujú skôr to, aby to tam bolo jednoduché, príjemné a nepreplnené.

Spomínali ste, že dobré burgery boli skôr v lepších podnikoch v centre Bratislavy za pätnásť eur. No aj v Regali stoja s hranolkami od osem do desať eur. Nie je aj to dosť? Nestretávali ste sa s výčitkami, že ste podobne ako iné módne hipsterské bistrá v Bratislave predražení?
Zo začiatku pravidelne, objavovalo sa to aj v recenziách od zákazníkov, ale ustúpilo to a dnes si dovolím povedať, že cena už vôbec problém nie je. A nikdy to nebolo také, že by z tohto dôvodu ľudia do Regalu nechodili. Myslím si, že si vážili, čo za svoje peniaze dostávajú.

Dali by sa burgery robiť aj lacnejšie?
Mnoho ľudí, čo začne robiť v gastre, si myslí, že pri tvorbe ceny stačí dať sto percent nad náklady na suroviny a postačí to. No nie je to tak. Treba myslieť na platy ľudí, nájom, hygienu, marketing a veľa ďalších vecí. Nastaviť cenu je veľká alchýmia, ale vy to musíte spraviť tak, aby ste prežili. Ja sa už nechcem veľmi vyjadrovať k Regalu, lebo som odtiaľ odišiel, ale zdá sa mi, že nižšie ako na tých šesť eur za burger, osem v celom menu, sa pri tejto kvalite ani nedá ísť.

Odhliadnuc od Regalu, nie sú vysoké ceny všeobecný problém v módnych bratislavských podnikoch a kaviarňach? Prečo musí pár deci limonády stáť tri eurá len preto, že sú v nej púčiky ruží?
Je pravda, že keď idem do Česka a dostávam takú kvalitu ako u nás, ceny sú oveľa nižšie. Áno, pri takejto limonáde bude tá marža niekoľko sto percent, no treba myslieť aj na to, že sedíte v peknom priestore s dobrým dizajnom a niekoľkými čašníkmi a personálom za barom, za ktorých treba platiť. No určite sú tu podniky, ktoré sú predražené. Zdá sa mi, že to je špecifikum centra Bratislavy, drahých nájmov, ale aj podnikateľského prostredia, ktoré tu máme. Keď to chce robiť niekto poctivo, často to inak nejde.

Sú nájmy v centre Bratislavy extrémne drahé? A nesnažia sa majitelia domov využiť situáciu, keď sa podniku v ich budove darí, a dajme tomu po roku nájom ešte výrazne zvyšovať?
Majiteľ prvého priestoru pri Redute veľmi neveril, že tam budeme nejako dlho. No my sme si prezieravo dali nájomnú zmluvu s jasnými podmienkami na dlhšie obdobie. Išlo o klasický komerčný nájom, ktorý však bol nižší ako na korze. Známi, ktorí majú podniky v centre, mi hovoria, že je to tam veľmi drahé. No aj tak je veľa podnikov pomerne úspešných. Vedľa nich tu existuje kopec turistických pascí, ktoré žijú len vďaka tomu, že v lete počas sezóny tam príde hocikto.

Čo je riešenie? Hľadať iné lokality?
Mnohí sa o to snažia. Napríklad medzi Račianskym a Trnavským mýtom, v širšom centre Bratislavy, sa teraz chytilo veľmi obľúbené indické bistro, kde vraj varí kuchár z indickej ambasády. Bez akejkoľvek reklamy si o ňom ľudia povedali na Facebooku a je stále plné.

Oto Kóňa. Foto – Archív O.K.
Oto Kóňa. Foto – Kristiana Vavreková

Šuškanda, alebo ako vravia marketéri, word of mouth, je zrejme veľmi dôležitá. Ale neopadne to? Nebolo to aj pri Regal Burgeri, že prvé týždne bolo natrieskané, lebo to bolo nové, no potom to išlo dole?
Tam naozaj šuškanda, ale teda aj fotky burgerov na Instagrame a Facebooku, rozbehu veľmi pomohla. Do podniku chceli prísť aj ďalší ľudia. V zásade to neopadlo vôbec, celý rok či rok a pol to rástlo, aj keď je jasné, že v lete či začiatkom roka zažíva každá reštaurácia či bistro pokles. To je normálne všade. Dnes sa už z Regal Burgera v Bratislave stala značka. Možno nie všetci tam boli, ale pomerne široké spektrum ľudí ho už pozná, vedia si pod ním predstaviť kvalitné burgery.

Podľa čoho si vyberáte miesto, kde otvoriť fast food? Kam by ľudia mohli prísť?
Každý z nás má nejakú ideálnu lokalitu. Bol tam niekedy na káve alebo chodí pravidelne okolo a hovorí si – tak toto by som chcel. Lenže väčšinou ten priestor nie je voľný a málokomu sa chce čakať niekoľko rokov, kým sa to uvoľní. Preto nakoniec hľadáte medzi tým, čo je práve na trhu k dispozícii. Priestory v centre sa vedia rozobrať pomerne rýchlo.

Prečo ste sa pokúsili otvoriť bistro Frischco s hummusom a falafelmi najprv na Vysokej ulici, ktorá susedí so známou bratislavskou Obchodnou ulicou?
Bola to skôr náhoda. Ozvali sa mi kamoši mojich kamošov, že majú k dispozícii priestor a chceli by tam niečo spraviť. Ja som práve odišiel z Regal Burgera a chcel som skôr odpočívať, ale stretli sme sa a veľa rozprávali. V tom čase som celkom často cestoval a zistil som, že ak sa chcem ísť v Bratislave naobedovať, nemám príliš k dispozícii žiadne kvalitné vegetariánske jedlo. Hummus a falafel majú síce v každom okne s kebabom, ale veľmi mi tam nechutili. Oni tam chceli pôvodne langoše či plnené varené zemiaky, ale dostali sme sa až k tomuto. Tak sme do toho išli spoločne. Čiže Vysoká bola skôr náhoda, ale dávala zmysel aj mne. Nielen pre Obchodnú ulicu, ale aj Kollárovo námestie, čo je významný bratislavský dopravný uzol.

Frischco v tom prvom priestore bolo okienkom s pár stolíkmi vonku. Aká lokalita je dobrá pre takýto typ fast foodu?
Taká, kde okolo prejde čo najviac ľudí, aj keď nevedia, že sa tam nachádza nejaký konkrétny podnik.

Teraz chcete Frischco presťahovať a otvoriť ho inde, kde si budú môcť ľudia už aj sadnúť. Kde by bolo najlepšie otvoriť takýto vegetariánsky podnik?
Na Vysokej sme videli, že fungovali najmä obedy. Existuje dopyt po trochu kvalitnejších obedoch. Čiže podľa mňa určite v okolí kancelárskych budov, kde ľudia pracujú, alebo v centre, kde je väčší pohyb. Zároveň by bolo dobré, keby to bolo v lokalite, kde ľudia aj bývajú. Problém reštaurácií v moderných bizniscentrách je, že fungujú iba cez obedy, čo môže byť pre biznis málo. Veľká príležitosť je Petržalka. V poslednom čase tam vzniklo veľa dobrých bistier aj reštaurácií, ale je to miesto, kde žije veľmi veľa ľudí. Podnikov tam stále nie je dosť.

Môže sa kvalitným kaviarňam či bistrám dariť aj na sídliskách?
Kaviarne La Putika sú príkladom podnikov, ktoré išli aj do okrajových častí, napríklad do Ružinova. Pritom tam žijú presne tí istí ľudia, ktorí pracujú v centre či bizniscentrách, no keď prídu večer domov, nemajú kam ísť, lebo späť do predražených podnikov v centre sa im cestovať nechce.

A čo shopping centrá?
Mali sme skúsenosť s Euroveou, kde Regal Burger otváral svoju druhú prevádzku. Mali sme pred tým rešpekt, ale riskli sme to. Chodili tam iní ľudia, ale podarilo sa nám zasiahnuť nový segment. Shopping centrum vám prináša jednak ľudí, ktorí pracujú v kanceláriách naokolo, takže na obed je tam plno, a potom večer zase tých, ktorí tam chodia nakupovať. Je to stabilný prísun zákazníkov, s ktorým môžete rátať. Na ulici to tak odhadnúť neviete. Je to však kompenzované vyššími nájmami.

Čo to znamená?
Ten náš sa hýbal v tisícoch eur. Väčšinou si to naozaj môžu dovoliť len etablované značky či väčšie slovenské siete.

Pýtam sa aj preto, či je street food dobrý biznis. Budete o dva roky chodiť v novom bavoráku a so špicatými topánkami, na ktoré si zarobíte podnikaním s hotdogmi?
Mnohí si naozaj doteraz myslia, že gastro biznis je ryža. Keď ľudia videli, že je Regal Burger stále plný, a vynásobili si to cenami, tak si naozaj predstavovali, že sa váľame v peniazoch. V skutočnosti je to tak, že gastro biznis je ziskový málo. Už len preto, že na začiatku musíte veľmi veľa investovať do železa, čiže vybavenia, grilov, spotrebičov, bez ktorých by podnik nemohol existovať. Ak máte úspešnú prevádzku a zároveň v nej pracujete, môžete sa mať slušne. Ale nebudete si každý rok kupovať nové auto.

Pulled pork a hot-dogy z NYC Corner. Foto – Kristiana Vavreková
Pulled pork a hotdogy z NYC Corner. Foto – Kristiana Vavreková

Čo najčastejšie kazí biznis v gastronómii?
Aj keď chodím do iných podnikov a porovnávam to s Regal Burgerom, tak sú to zamestnanci. Tých našich to bavilo a pomáhalo to aj obchodu. Zaujímavé je, že na začiatku sme nemali takmer žiadnych kuchárov, väčšina našich ľudí boli študenti umeleckých škôl s priemerným vekom 22 rokov. Bola to ich prvá pracovná skúsenosť a vytvárali dobrú atmosféru popri tom, že museli dodržiavať nejaké pravidlá. Udržať si kvalitných zamestnancov je najväčšie úskalie.

Čo robiť, aby sa z vášho človeka nestal čašník, ktorého človek obťažuje od chvíle, keď vkročí do podniku?
My sme ich v Regal Burgeri brali ako kolegov. Zapájali sme ich do vývoja receptov, testovaní nových nápojov, dávali sme im cítiť, že sú členmi tímu. Neboli sme tí, ktorí si raz týždenne prišli spočítať tržbu, potom povedali „čau“ a už nás zase nevideli.

Prečo sa street food či hipsterské bistrá otvárajú viac v Bratislave ako v iných slovenských mestách? Mohol by Regal Burger otvoriť napríklad vo Svidníku? Alebo dokonca Frischco?
V Bratislave žije najviac ľudí a veľa mladých ľudí, ktorí sú cieľovou skupinou. Keď teraz cestujem, vidím, že aj v regiónoch vzniká už pomerne dosť pekných kaviarní či dobrých reštaurácií, ale je pravda, že bistrá s rýchlejším stravovaním s kvalitnými surovinami tam ešte stále chýbajú. Môže tam byť problém s cenou, lebo za kvalitné suroviny musíte zaplatiť rovnako v Bratislave ako v regióne, kde však zase môžu byť nižšie nájmy. Myslím si, že to ešte len príde, veď napríklad v Košiciach sa veľmi dobre darí kaviarňam či barom. Barová kultúra je tam dokonca podľa mňa silnejšia ako v Bratislave.

Je pouličné jedlo zdravé? A nemyslím teraz hummus a falafel, ale skôr tie burgery a hotdogy.
Každý si pod zdravým jedlom predstaví niečo iné. Určite nie je zdravé, keď jete dva hotdogy päťkrát do týždňa. Ale ak máte pestrú a vyváženú stravu, dať si hotdog párkrát do mesiaca nikomu neublíži. Kvalitné nasýtené tuky telo potrebuje, žiadny light jogurt či nízkotučné mlieko vám ich nenahradí. Všetko je to o miere.

Čo vás vie najviac nahnevať, keď idete do reštaurácie?
Zväčša to nebýva jedlo, viem, že nie všade môžem očakávať, že to bude super. Skôr ma vie naštvať, ak sa tam cítim stresujúco. Ak sú čašníci odutí alebo keď ma ignorujú. Ja som rád, ak čašník chápe svoju robotu ako remeslo, baví ho to a vidieť jeho nadšenie. Osobne si myslím, že v Bratislave baristická kultúra vzrástla, mnohí robia kávu s nadšením, lebo ju majú fakt radi, vyberajú kvalitné druhy, zaujímajú sa o hosťa a to sa mi veľmi páči.

Pekné veci

Teraz najčítanejšie