Keď je to tesné, treba dobre spočítať hlasy

Autor je bývalý poradca predsedu vlády

Titulok tohto komentára naráža na to, že od volieb sa v krátkom slede stalo na Slovensku veľa zlých vecí, ktoré majú spoločného menovateľa: k moci sa dostali ľudia, ktorých majetky sú spojené s kriminálnou činnosťou; s činnosťou, za ktorú odmietajú niesť zodpovednosť.

Toto je fundament – základný stavebný kameň štvrtej Ficovej vlády: vyhnúť sa uväzneniu. Preto sa zrušila špeciálna prokuratúra, preto sa ide robiť reorganizácia NAKA, preto sa prijali zmeny v trestných  kódexoch, aby už nikdy žiadnemu policajtovi, žiadnemu prokurátorovi nenapadlo stíhať ľudí združených okolo Fica, Pellegriniho a Danka.

Faktom je, že práve ten tretí, predseda SNS Andrej Danko, má tých kriminálnych podozrení vo svojom politickom životopise najmenej. Vyšetrovanie jeho plagiátorskej rigoróznej práce polícia zastavila, zrážka so semaforom je oproti tomu, čomu čelia kolegovia zo Smeru a Hlasu, v podstate taľafatka. A tak Andrej Danko rozdáva rany.

Semafor vs. šampanské

Zastavme sa pri jednej veľmi aktuálnej. Denník N si v analýze vystúpení dnešných koaličných lídrov v dezinformačných médiách všimol zaujímavú vec. Dankovo rozhorčenie nad tým, keď ho Peter Pellegrini verejne nabádal na vyvodenie zodpovednosti za incident so semaforom. „Povedal som mu: Čo ty sa vyjadruješ k môjmu semaforu? Ty si kedy vysvetlíš svoj Dom Pérignon?“ vyhlásil Danko v istom „občianskom“ médiu.

A sme doma. Teda u nich doma. Podľa bývalého šéfa finančnej správy Františka Imreczeho a jeho obchodného „digitálneho“ spolupracovníka Michala Suchobu si Pellegrini prostredníctvom Miroslava Výboha vypýtal úplatok.

Ten bol podľa výpovedí k nemu prepravený v krabici od šampanského Dom Pérignon. K úplatkárskej afére údajne došlo, keď sa za vlády Smeru v rokoch 2012 až 2016 zavádzala virtuálna registračná pokladnica a Pellegrini v rámci svojej závratnej politickej kariéry pôsobil ako štátny tajomník na ministerstve financií. Detaily sú tu i s popieraním dnešného prezidentského kandidáta.

Danko mu však zjavne neuveril, a len čo sa mu Pellegrini pokúsil verejne dostať do svedomia, vypálil naňho aj on verejne Dom Pérignon. Tento druh sebaobrany nám, čo pozorujeme počiny a výčiny koalície, naznačuje, že súčasťou koaličného života štvrtej vlády Roberta Fica je vydieranie.

Povedzme to takto: existujú minimálne štyria ľudia, ktorí môžu na rôznej svedeckej úrovni potvrdiť, že sa skutok stal. Pellegrini, Výboh, Imrecze a Suchoba. Prvý to s potom na čele popiera a odmieta ísť na detektor lži. Druhý (na úteku) mlčí a dvaja poslední potvrdzujú, že o Pellegriniho záujme o úplatok sa dozvedeli práve od Výboha.

Kto má Pellegriniho v hrsti

Osobný priateľ Roberta Fica pán Výboh je teda kľúčový a má prezidentského kandidáta takpovediac v hrsti. A to paradoxne aj za okolností, ak by si Pellegriniho záujem o úplatok vymyslel, lebo na tých 150-tisíc eur mal zálusk sám a len využil priaznivé okolnosti – dobu cashu.

Výskyt Pellegriniho vo Výbohovej hrsti však znamená, že je aj v hrsti Fica. To by vysvetľovalo, prečo sa Hlas po voľbách spriahol so Smerom, hoci predtým dosť vehementne gestikulovali, že to neurobia. Ale urobili to a sme, kde sme. Pre Danka je  zas Dom Pérignon nástroj, ako Pellegrinimu zatvárať ústa.

Tu by sme mohli skončiť vyjadrením, že takáto konštelácia príbehu predstavuje v prípade zvolenia Pellegriniho za prezidenta bezpečnostné riziko pre Slovenskú republiku. Hlava štátu, ktorá usína a vstáva so strachom, čo kto o jej majetku povie, prípadne so strachom z odhalenia, nie je pre blaho občanov to pravé orechové.

Lenže veci sa zase pohli. Médiá zistili – a Igor Matovič to vo facebookovom videu priklincoval –, že vila v bratislavskej Vrakuni, ktorá oficiálne patrí poslancovi Hlasu Petrovi Náhlikovi, vraj v skutočnosti patrí Pellegrinimu. Náhlik vilu vo svojom majetkovom priznaní neuvádza, pravdaže ani Pellegrini nie, ale zato uviedol, že ju občas využíva, lebo „stráviť čas so psom na záhrade je niekedy fajn“.

A sme doma. Teda u nich doma. V tejto koalícii sa povaľujú veľké majetky, ktoré sú opradené takými podivuhodnými okolnosťami a prekvapujúcimi dejovými zvratmi, až je vylúčené, že by boli nadobudnuté z legálnych príjmov. Spoločnosti sa tak naskytá veľké divadlo, ako sa z pofidérne získaného stáva strašné bremeno, ktoré ťahá kariéry politikov aj s ich pokojným spánkom ku dnu.

Ale ešte nie sme na dne. Ešte máme šancu sa mu vyhnúť. Preto treba veľmi poctivo a pozorne zrátať hlasy a ostražito dbať na férovosť celého volebného procesu. Čert totiž nikdy nespí. Nespal, keď sa tu bezohľadne tuneloval verejný majetok, keď sa tu kradlo i vraždilo a zahladzovali sa s pomocou mocných stopy. Prečo by mal spať teraz, keď mafia môže dočiahnuť aj na hlavu štátu?