Denník N

Kvôli Pellegrinimu sa Kamenický zahráva s ohňom

Foto - TASR
Foto – TASR

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Autor je bývalý štátny tajomník na ministerstve financií (Demokrati)

Asi okolo roku 1700 pred Kristom vyložil biblický Jozef egyptskému faraónovi (16. hyksósska dynastia) význam sna o siedmich tučných a siedmich chudých kravách. Výklad hovoril, že po siedmich rokoch nadpriemernej úrody a hojnosti príde sedem rokov sucha. Ide vôbec o historicky prvú zmienku o existencii ekonomického cyklu (striedanie rastu a poklesu ekonomiky).

S vysvetlením ponúkol Jozef faraónovi aj riešenie: neminúť nadpriemerne vysokú úrodu obilia, ale pätinu produkcie zaťažiť daňou a takto získané obilie a ďalšie potraviny uskladniť a odložiť na blížiacich sa sedem neúrodných rokov. V tomto prípade ide o historicky prvú zmienku, ako robiť rozpočtovú politiku štátu.

Kamenický a staroveký Egypt

To, čo poradil Jozef faraónovi, je proticyklická politika v praxi, na ktorej je založený aj koncept výdavkových limitov. Bráni prehriatiu ekonomiky, čiže poškodeniu ekonomického motora (a z toho prameniacich inflačných problémov) v dobrých časoch a nadmernej chudobe v ekonomicky zlých časoch. Vytvára finančné rezervy v období, keď sa ekonomike darí, a odkladá ich na časy, keď sa jej nedarí a treba jej pomôcť expanzívnou rozpočtovou politikou.

Jednoducho, výdavkové limity zabezpečujú, aby sme to neprehnali s oslavami, keď sa máme dobre, aby nás po nich nebolela hlava a brucho. A na druhej strane, aby sme si mohli pomôcť rezervami z obdobia, keď sme zarábali nadpriemerne, aby nám zas nebolo príliš zle v čase ekonomických problémov.

Na toto všetko prišli ľudia už pred 3700 rokmi. Pritom neboli takí vzdelaní a nevedeli toľko, koľko vedia súčasné generácie. O to zarážajúcejšie je, že súčasný minister financií Ladislav Kamenický odmieta zaviesť viacročné výdavkové limity (dôležitý strednodobý nástroj rozpočtovej politiky) do štátneho rozpočtu. Na jeho odporúčanie dokonca poslanci Národnej rady nedávno hlasovali proti zavedeniu limitov do rozpočtu. Veľmi nezodpovedný prístup k verejným financiám. Buď tomu pán minister nerozumie, alebo vedome porušuje ústavu, zákon o rozpočtových pravidlách, škodí verejným financiám, ekonomike a hlavne bežným ľuďom a firmám. Kamenický sa svojím prístupom k rozpočtu zahráva s nebezpečným ohňom.

Ekonomický hazardér a Pellegriniho kampaň

To, že v súčasnosti nečelíme vážnej ekonomickej kríze, je zrejmé. To, že prechádzame cez časy, keď treba šetriť, je takisto jasné. To, že v dobrých časoch sa zvyčajne neuťahujú opasky, ale šetrí sa z nadbytku, vieme. To, že ak nezačneme šetriť, o pár rokov skrachujeme, je zrejmé už dosť dlho. To, že bankrot štátu znamená pomerne veľký prepad životnej úrovne – výrazne klesnú platy a penzie, štát nebude mať dosť peňazí na dávky pre najchudobnejších, zdravotníctvo nebude schopné liečiť všetkých, mnohí budú zomierať zbytočne a ceny vyletia raketovým spôsobom –, je viac ako pravdepodobné. Po príklad nemusíme chodiť ďaleko, toto všetko sa udialo pred vyše 10 rokmi v Grécku.

Napriek tomu Kamenický nekoná, nešetrí a hazarduje s celou krajinou. Rozhadzuje a snaží sa nás oblafnúť, že čaká na európske limity, ktoré budú platiť od budúceho roka, aby sme tu nemuseli mať dvoje – slovenské aj európske. Účtovnícky prístup, nepravdy a zahmlievanie pred prezidentskými voľbami. Slovenské výdavkové limity bude koalícia musieť do rozpočtu zaviesť tak či tak, inak nám hrozí krach a vysoká pokuta z Bruselu. Keby však platili už teraz, nemohli by dať Pellegrinimu na prezidentskú kampaň stámilióny z rozpočtu, ako to ukazuje jeden príklad za všetky – mimoriadne odmeny v rezorte obrany. Premiér Fico s ministrom Kamenickým len naťahujú čas, aby limity začali platiť až po prezidentských voľbách. Dovtedy budú kamuflovať, klamať a zahmlievať.

Ministrove nezmysly

Ak by si pán minister dal námahu a naštudoval si výdavkové limity ako hospodársky princíp a ich aktuálne legislatívne znenie v zákone o rozpočtových pravidlách, tak by nerozprával ekonomické nezmysly. Limity sú ekonomický nástroj, majú svoje jasné pravidlá, ktoré sa v zásadných rysoch nemenia podľa toho, v ktorom štáte alebo ekonomickom zoskupení ich zostavujú alebo používajú. Medzi slovenskými a novými európskymi limitmi je preto len veľmi málo rozdielov. Poďme sa pozrieť na to, čo majú spoločné:

  • Ak má krajina hrubý verejný dlh nad 60 % HDP alebo deficit rozpočtu nad 3 % HDP, musí ho podľa inovovaných pravidiel hospodárskeho riadenia EÚ (nimi sa zavádzajú európske výdavkové limity) znižovať minimálne o 0,5 % ročne. Rovnaké tempo konsolidácie požadujú od vlády aj národné výdavkové limity.
  • Podľa pravidiel EÚ sa rozpočtová konsolidácia má robiť cez nástroj čistých verejných výdavkov, podobne ako pri slovenských limitoch. Do nich sa tiež nezarátavajú niektoré výdavky (napr. fondy EÚ či platenie úrokov za dlh).
  • Konsolidácia v pravidlách EÚ bude po novom zohľadňovať nielen východiskovú fiškálnu pozíciu krajiny (v čase stanovovania limitov), ale aj vplyvy starnutia obyvateľstva (demografická kríza). Tento prístup sa uplatňuje aj v našich limitoch, rozdielne je však obdobie, za ktoré sa demografia ráta.
  • Rozpočet sa pri slovenských aj európskych pravidlách zostavuje v tzv. NPC scenároch. Ide o scenáre nezmenených politík, pri ktorých sa vychádza z predpokladu, že by vláda a parlament neprijímali žiadne nové opatrenia. A na rozpočet by mal vplyv len vývoj ekonomiky a to, čo určuje platná legislatíva.
  • Ak krajina urobí napríklad dobrú reformu dôchodkového systému, má možnosť úľavy z konsolidácie (tzv. mrkvička). Pri slovenských limitoch je to presne kvantifikované, pri európskych je to zatiaľ vágne.
  • Kľúčovým dokumentom EÚ, ktorým sa budú európske výdavkové limity uplatňovať, je strednodobý fiškálny a štrukturálny plán (MEFIST). Je to niečo ako štvorročný ročný plán ozdravenia verejných financií spojený s potrebnými reformami na zvýšenie rastového potenciálu krajiny. Členská krajina musí v ňom mať naplánovanú serióznu konsolidáciu (znižovanie deficitu). Ak zároveň bude robiť reformy (plniť míľniky plánu obnovy, nie hocijaké investície – do betónu, asfaltu a železa –, ale také, ktoré naozaj a dlhodobo zvýšia ekonomickú úroveň krajiny, napríklad do vzdelania alebo skutočnej elektronizácie verejnej správy), dostane na ozdravenie verejných financií o 3 roky viac času, a teda uťahovanie opaskov môže byť miernejšie. Naše národné výdavkové limity sú zahrnuté v pláne obnovy a ich ignorovanie pôjde priamo na účet občanov.
  • MEFIST plán (obsahujúci výdavkové limity) sa bude zostavovať na štyri roky. Presne na také isté obdobie ako slovenské limity.
  • Ak členská krajina minie v danom roku menej, ako jej dovoľujú limity, môže si presne o tú istú sumu zvýšiť limity rozpočtových výdavkov v nasledujúcom kroku. Platí to aj opačne. O tomto pravidle hovoria aj slovenské limity. Tým sa predchádza tzv. decembrovému efektu, keď štátne inštitúcie kupujú na konci roka často zbytočnosti alebo veci, ktoré nepotrebujú, len aby minuli peniaze, ktoré by im inak prepadli do štátneho rozpočtu a ktorých by sa už na budúci rok s veľkou pravdepodobnosťou nedočkali. Ročne sa takto vyhadzujú „von oknom“ stámilióny eur.

Viac ako miliarda ročne

Konkrétna výška konsolidácie, teda o koľko sa má znížiť rozpočtový deficit a ako (pomer zvyšovania daní a znižovania výdavkov), závisí od viacerých parametrov vrátane ochoty politikov znášať toto bremeno. Tu je medzi národnými a európskymi výdavkovými limitmi kvantitatívny rozdiel.

V médiách sa nedávno objavila zmienka, že európske limity sú menej prísne ako slovenské. Toto tvrdenie nie je správne. Naopak, vyzerá, že v súčasnosti budú možno dvakrát také prísne ako slovenské. Môžu vyžadovať (v nasledujúcich rokoch) znižovanie deficitu až o 1 % HDP namiesto požiadavky 0,5 % HDP, ktorú obsahujú národné výdavkové limity. To je vyše miliardy eur ročne.

Den, kdy došli prachy“

Diskusia, ktoré limity sú prísnejšie, je však dnes už úplne zbytočná. Škrtať výdavky a zvyšovať dane musíme, inak skrachujeme. Čím neskôr to bude, o to viac si budeme musieť utiahnuť opasky. A zvyšuje sa pravdepodobnosť gréckej cesty. Finančné trhy nám rok čo rok pôžičkami túto sekeru vykrývali, ale sú ochotné to robiť len za čoraz vyššie rizikové prirážky. Raz im však dôjde trpezlivosť.

Od nástupu štvrtej Ficovej vlády dávajú veľmi zreteľne najavo, že takýto prístup nebudú dlho tolerovať. Slovensku preto rastú rizikové prirážky z dlhu. Máme ich už najvyššie v eurozóne nielen pri krátkych, ale aj dlhodobých štátnych pôžičkách. Predbehli sme dokonca aj Taliansko, ktoré má dlh v pomere k výkonu ekonomiky dvojnásobne vyšší ako Slovensko.

Najvyššie úročenie dlhu v eurozóne je pre Slovensko veľkým varovaním. Vláda jednoducho musí čo najskôr doplniť rozpočet o výdavkové limity a predstaviť seriózny ozdravný plán pre verejné financie. Ak to bude odkladať, môže sa stať, že medzi povinnou literatúrou pre deti na stredných školách sa raz ocitne aj kniha českého spisovateľa Milana Vodičku Den, kdy došli prachy. Neprajem nikomu, aby sa toho dožil.

Prečo štátny rozpočet nie je na tom dobre:

  • Veľkou ranou zasiahli náš rozpočet krízy – finančná (2009 – 2011), covidová (2020 – 2021) a energetická spôsobená ruskou agresiou na Ukrajine (2022).
  • Obrovskú škodu vo verejných financiách napáchali majstri populizmu – Fico a Pellegrini s vládami Smeru v rokoch 2012 až 2019.
  • Verejným financiám s podlomeným zdravím „zaťal po krížoch“ v roku 2023 aj Igor Matovič.
  • Jeho negatívny vplyv (mimo kríz) však bol výrazne nižší ako „smerácky“. Odhadujem, že k zhoršeniu zdravia verejných financií prispel jeho prístup asi 15 %.
  • Príspevok vlád Smero-Hlasu je cca 85 % (prehajdákali dobré časy, keď iné krajiny mali v rozpočtoch prebytky a pripravovali sa na horšie časy, Smero-Hlasáci hospodárili deficitne – prejedali a rozkrádali verejné financie).
  • V rokoch 2020 – 2022 bola rozpočtová politika predchádzajúcej vlády v zásade v poriadku. Nebolo správne šetriť, lebo v krízach treba pomáhať ľuďom, firmám a ekonomike. Je to rozumný ekonomický prístup. Robili to všetky vlády v EÚ. Navyše v spomínanom období bol náš priemerný deficit výrazne nižší ako priemer v Únii.
  • Ešte viac po krížoch dostali verejné financie aj od súčasného ministra financií Kamenického. Namiesto šetrenia a opravy toho, čo je v rozpočte zlé, pokračuje v štandardnom prístupe Smeru a Hlasu – v rozhadzovaní peňazí (akoby patrili jemu a ľuďom zo Smeru a z Hlasu) a kupovaní voličov.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Ladislav Kamenický

Peter Pellegrini

Politici píšu

Rozpočet a dlh

Komentáre

Teraz najčítanejšie