Prečo je pre mnohých prozápadných maďarských voličov ťažké voliť Korčoka

„Pellegriniho by som nikdy nevolila.”

„Od pätnástich rokov som zarytým odporcom Smeru.”

„Západný, demokratický, konzervatívny, z istého hľadiska liberálny svetonázor, ktorý reprezentuje Korčok, zdieľam aj ja.”

Tieto citáty pochádzajú od maďarských voličov žijúcich na Slovensku, ktorí aktívne sledujú verejný život a aj sa na ňom podieľajú. V plnej miere zodpovedajú stereotypom o prozápadných maďarských voličoch podporujúcich demokratické smerovanie Slovenska. Sú to však voliči, pre ktorých Ivan Korčok ako kandidát na prezidenta vôbec nie je prijateľný, respektíve len veľmi ťažko alebo nie automaticky.

Róza Kotiers, Attila Stubendek, Balázs Kovács a Attila Simon zdieľajú výhrady, ktoré sa pravidelne ozývajú od maďarských kritikov Korčoka. Ide napríklad o tvrdenie, že ministerstvo zahraničných vecí pod vedením Ivana Korčoka podporilo pre Maďarov nevýhodnú úpravu zákona o dvojakom občianstve, zabránilo schváleniu pamätného dňa odsunutých občanov či blokovalo prijatie menšinového zákona.

Nie všetci voliči, s ktorými sa Napunk rozprával, však dospeli k rovnakému záveru o druhom kole prezidentských volieb. Psychiater Péter Hunčík, ktorý sa v minulosti tiež aktívne zaoberal otázkami menšinového práva, sa dokonca Korčoka veľmi jednoznačne zastáva.

Status quo a práva menšín

Attila Stubendek v parlamentných voľbách kandidoval za Alianciu a vyznáva prozápadný, demokratický, konzervatívny, z určitého hľadiska liberálny svetonázor („v pôvodnom význame slova“, dodáva), ktorý reprezentuje aj Korčok. Podľa neho však tento prezidentský kandidát vynecháva práve maďarskú komunitu zo „svojej vízie o rozvoji, o liberálnej demokracii, o právnom štáte a o rovnosti“.

Ivan Korčok viackrát vyhlásil, že je zástancom statusu quo – pripomína Stubendek –, teda súčasnú situáciu Maďarov žijúcich na Slovensku považuje za dobrú. Tú však charakterizuje to, že komunita sa za uplynulých 50 rokov zmenšila na polovicu, počet maďarských škôl ďalej klesá a južné regióny sa stali najmenej rozvinutými oblasťami.

Ako diplomat sa Korčok určite oboznámil s riešeniami práv menšín v západných liberálnych demokraciách – od ktorých má Slovensko veľmi ďaleko –, „napriek tomu vedome a rozvážne odmieta rozvoj práv menšín,“ myslí si Stubendek.

Ak by bol podľa neho Korčok skutočným európskym demokratom, mohol si vytýčiť jednu alebo viac maďarských tém, čím by donútil konať aj Pellegriniho, ktorý by takto musel ponúknuť viac než len gestá. Slovenská pravica začala obviňovať maďarskú komunitu z toho, že nemá prozápadný postoj, namiesto toho, aby Korčokovi vyčítala, prečo sa nepodujal riešiť menšinové záležitosti, dodáva Attila Stubendek.

„Od pätnástich rokov som zarytým odporcom Smeru, v predchádzajúcich dvoch prezidentských voľbách bolo pre mňa dôležité, aby sa do prezidentského kresla nedostal kandidát tejto strany. Na to, aby sa to zmenilo, musel kandidovať Ivan Korčok,“ hovorí historik a publicista Balázs Kovács.

Pre Kovácsa je Korčok predstaviteľom štátnych kádrov, ktoré sa od roku 1989 snažia na systémovej úrovni znemožniť snahy o rozšírenie práv menšín. „A keď sa ho na to opýtajú, napríklad v rozhovore pre Napunk, postaví sa do pozície obete, hovorí o fake news a o maďarských politikoch, ktorí mu chcú uškodiť, namiesto toho, aby spravil zmysluplné gesto. Chápem aj to, že ani Pellegrini nie je v ničom iný, práve preto odovzdám neplatný hlas.“

Zaslúži si dôveru Maďarov?

„Pellegriniho by som nikdy nevolila. A či pôjdem voliť Korčoka, sa pravdepodobne rozhodnem ráno v deň volieb,“ hovorí aktivistka Róza Kotiers. Podporiť kandidáta, „ktorý ako minister zahraničných vecí bránil prijatiu menšinového zákona a vedome popiera, že na Slovensku prebiehajú konfiškácie pozemkov na základe národnosti“, považuje za príznak Štokholmského syndrómu.

Róza Kotiers to cíti tak, že jej hlas odovzdaný Korčokovi by posilnil vnímanie, ktoré prevláda v liberálno-demokratických kruhoch, „že ešte aj skutky, ktoré vôbec neboli pre Maďarov prospešné, možno efektívne zakryť vhodnými komunikačnými omáčkami“.

Historik Attila Simon si myslí, že Ivan Korčok si doterajšou kariérou neveľmi zaslúži dôveru Maďarov, platí to však aj pre Pellegriniho. Simon nepovažuje ani Korčoka, ani Pellegriniho za protimaďarských politikov, „ani jeden z nich však nespravil nič pre túto komunitu, dokonca ani na úrovni komunikácie“.

Historik si myslí, že Ivan Korčok je úplne necitlivý voči menšinovým otázkam, túto tému nepozná a ani sa nezdá, že by sa ju snažil spoznať – na rozdiel od Zuzany Čaputovej, pre ktorú bola táto téma tiež úplne neznámou, snažila sa však pochopiť problémy Maďarov a na základe toho robiť symbolické kroky. „Toto si však pri Korčokovi neviem veľmi predstaviť.“

Psychiater Péter Hunčík – ktorý aktívne podporuje Korčoka a bol aj na jeho volebnej noci počas prvého kola – však hovorí, že tieto prezidentské voľby nie sú o nás, o Maďaroch žijúcich na Slovensku, dokonca ani o Slovensku, ale o strednej a východnej Európe, o Európe a o voľbe medzi západnou civilizáciou a východným despotizmom.

To, že Korčok vie o menšinových otázkach málo, je podľa Hunčíka pravda, no aj Michal Kováč a Ivan Gasparovič vedeli o nej málo alebo takmer nič, dokonca aj Andrej Kiska. Jedinou pozitívnou výnimkou je Zuzana Čaputová, ktorá sa v danej oblasti informovala. „Len vtedy by bolo slušné vytiahnuť, že Korčok sa nevyzná v menšinových témach, ak by sme vedľa neho postavili aj Pellegriniho a prebrali by sme si zaradom, či vie viac o Benešových dekrétoch alebo o rozvoji južných regiónov ako Korčok.“

Hunčíkov názor je, že Korčok reprezentuje v menšinových otázkach to isté čo Západ. To je však pre Maďarov na Slovensku vo veľkej miere neprijateľné, keďže ide o vnímanie menšinových práv na základe individuálneho a nie etnického princípu. „To nie Korčok je ľahostajný voči menšinovej otázke, ale Západ si ju necení v plnej miere – aj toto sa však oplatí porovnať s tým, ako zaobchádzali Rusi s Gruzíncami alebo ako zaobchádza Čína s Ujgurmi.“

Protiváha Korčok

Ani ostatní respondenti si nemyslia, že sa na prezidentské voľby treba pozerať len cez menšinovú otázku. V Korčokov prospech hrá pri ich vnímaní politickej reality argument, že ficovci by nemali obsadiť aj post prezidenta a vláda by mala mať protiváhu, aj keď obmedzenú.

Hoci Attila Stubendek považuje tento argument za platný, podľa neho z toho vyplýva otázka, či v prípade, „ak by tvorila vládu pravica, by platil tento argument aj v Pellegriniho prospech“. „Nemyslím si, že odpoveď je áno.“

Zároveň považuje za prehnané dávať celú vládu do jedného vreca, ako aj to, že Korčokova kampaň je postavená proti Ficovi. „Na druhej strane mám zimomriavky z toho, aby som zveril ochranu právneho štátu človeku, ktorý by zo svojich predstáv o právnom štáte vynechal len mňa a moju komunitu.“

Balázs Kovács rozporuje, že od prezidenta teraz závisí, či sa Slovensko stane autoritárskym štátom alebo či krajina vystúpi zo západných spojeneckých systémov. „Slovenská pravica teraz od nás chce, aby sme uverili, že koniec demokratického zriadenia by predstavovalo zvolenie toho Pellegriniho, ktorému pred pol rokom Michal Šimečka ešte ponúkal aj post predsedu vlády. Gašparovič sa v rokoch 2004 až 2014 staval k Ficovým vládam servilným spôsobom, Smer však bolo možné zosadiť aj počas tohto obdobia,“ komentuje to Balázs Kovács.

Pre Rózu Kotiers je to jediný dôvod, prečo voľby vôbec zvažuje. „Demokraciu a právny štát považujem za dôležité hodnoty, ktoré by Korčok ako protiváha Smeru dokázal v určitých medziach garantovať. Musíme však vidieť aj to, že pre absenciu silných jazykových a menšinových práv sa z toho všetkého Maďarom neujde toľko ako väčšinovej spoločnosti.“

Podľa aktivistky by sa nemali robiť výčitky Maďarom, ale proti Smeru mal byť postavený kandidát, „ktorý je aspoň neutrálny a v maďarských kruhoch nie je vyslovene nesympatický“.

Ak by pri rozhodovaní zavážili len maďarské hľadiská, Attila Simon by voliť nešiel, „keďže z hľadiska maďarskej menšiny sú obaja zlí kandidáti“.

„Samozrejme, človek je nielen Maďar, ale zároveň aj občan, hlava rodiny, nesie zodpovednosť voči spoločnosti, za budúcnosť vlastnej rodiny,“ hovorí historik, podľa ktorého je z tohto hľadiska správnou voľbou Korčok. Pellegrini je totiž Ficov človek a všetko to, čo reprezentuje Fico – sympatie k putinovskému svetu, jeho kroky proti slobode médií a slobode podnikania, kroky proti občianskej spoločnosti, korupcia, nepriateľskosť voči EÚ –, je pre Attilu Simona absolútne neprijateľné.

„Aj historické skúsenosti ukazujú, že pre menšinu vytvárajú najlepšie možnosti vždy rámce liberálnej demokracie. Nemožno to očakávať od ficovského smerovania, preto je dôležitejšie, aby bol teraz prezidentom Korčok.“

Attila Simon si nebol istý, či ísť voliť, ale nakoniec ho presvedčilo to, že Krisztián Forró podporil Pellegriniho. Podľa historika Forróov krok škodí Maďarskej aliancii. Aj pod vplyvom tejto udalosti dá svoj hlas kandidátovi, ktorý reprezentuje demokraciu a proeurópsku politiku.

Péter Hunčík si myslí, že Korčok na základe svojich dlhoročných skúseností v diplomacii pozná situáciu vo svete a bude sa z toho snažiť vydolovať pre občanov Slovenska maximum. Naproti tomu Pellegriniho bývalý šéf a terajší kolega Robert Fico jasne povedal, že Slovensko nebude žiť a zmýšľať o Ukrajine a o našej budúcnosti podľa predstáv Európskej únie. Podľa Hunčíka je dôležité spomenúť aj varovný príklad Maďarska, pretože maďarská vláda má veľký vplyv na politické kroky Maďarov žijúcich na Slovensku, pričom je čoraz viac otázne, či je Maďarsko ešte členom západných štruktúr.

Korčok reprezentuje demokraciu, príslušnosť k Západu a len v rámci demokratických systémov sa dajú vyriešiť okrem iných aj menšinové otázky, hovorí psychiater. Autoritárske systémy to ani nechcú vyriešiť, dodáva. Hunčík si myslí, že na základe tohto nemôže byť pre triezvo uvažujúceho človeka otázkou, či má dať v prezidentských voľbách svoj hlas kandidátovi s prozápadnou orientáciou.

Chýba sebareflexia

Čo by bolo potrebné na to, aby Korčok presvedčil aj tých maďarských voličov, ktorí ho napriek tomuto všetkému nechcú voliť?

„V prezidentských voľbách v roku 2013 v Česku Karel Schwarzenberg vyhlásil, že uplatňovanie princípu kolektívnej viny po druhej svetovej vojne bola chyba. K tomuto morálnemu štandardu by mal dospieť každý slovenský prezidentský kandidát, hlavne ak sám seba považuje za demokrata,“ hovorí Balázs Kovács.

Attila Stubendek by veľmi rád volil Korčoka, ak by „sa ospravedlnil za svoje kroky z minulosti a vyslovil názor, že pomôže vytvoriť právne pozadie a politickú klímu, ktoré budú pomáhať rozvoju maďarskej komunity na Slovensku“. Stubendek si myslí, že Korčok mal množstvo príležitostí prehodnotiť svoje niekdajšie názory. Namiesto toho sa svoje rozhodnutia snažil predstaviť z iných hľadísk, čo svedčilo len o tom, „že sa neobáva domnelého nesúhlasu voličov, ale všetko to spravil z vnútorného presvedčenia, a ja preto vôbec necítim, že jeho označenie za protimaďarského by bolo niečo prehnané“.

Róza Kotiers hovorí, že Korčok ju v rozhovore pre Napunk, žiaľ, presvedčil o tom, že svoje doterajšie kontroverzné vyhlásenia neprehodnotil a aj naďalej bagatelizuje otázky súvisiace s Maďarmi. Podľa nej by Korčokovi v tejto oblasti pomohlo, ak by sa okrem svojich maďarských sympatizantov o týchto otázkach rozprával aj s mimovládkami. „Rada by som od neho počula aspoň jednu vetu, v ktorej by sa priznal ku krokom, ktoré negatívne zasiahli Maďarov, a zaviazal by sa, že sa niečo podobné počas jeho pôsobenia vo funkcii prezidenta nestane.“

Péter Hunčík si však myslí, že Ivan Korčok, ktorý pochádza z čisto slovenského prostredia, z Banskej Bystrice, je rovnako otvorený menšinovým otázkam, ako bol aj Andrej Kiska pochádzajúci z Popradu. „Snaží sa získavať informácie, ktoré chce doplniť do svojho programu.“