Denník N

V hlave Erika Kaliňáka

Erik Kaliňák. Foto N - Vladimír Šimíček
Erik Kaliňák. Foto N – Vladimír Šimíček

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Autor je stand-up komik, scenárista a bývalý novinár

Je takmer polnoc, roh Obchodnej a Mariánskej však zďaleka ešte nespí. Na blízkej zastávke dojedá podnapitý mladík pizzu, skupinka hlučných slečien obďaleč gúgli, ktorý klub je ešte v okolí otvorený, a na priechode pre chodcov práve ciká pes, ktorému nočné venčenie zjavne vyhovuje. Som unavený a už som chcel spať, ale dnes je výplatný termín.

Obvyklý čas, obvyklé miesto. Zase príde nejaký vysoký navoňaný pán v baloňáku (vždy posielajú niekoho iného), ukáže preukaz z americkej ambasády a nenápadne si preverí, či poznám heslo na tento mesiac. „She said hello, you fool,“ zanôti refrén z hitu Roxette a kývne hlavou smerom ku mne. „I love youuuu,“ neochotne a s preskakujúcim hlasom dokončím nápev, ktorý som si doma niekoľkokrát predcvičil, nech nevyzerám blbo.

Pohneme sa smerom k Technickej univerzite, aby sme zmizli v neosvetlenej časti pod stromami, ktoré sú aj mimo dosahu dopravných kamier na neďalekej rušnej križovatke. V polovici cesty mi urastený Američan nenápadne posunie obálku. Naznačí, aby som si to prerátal, ale pohľadom mu naznačím, že mu dôverujem. Za tie roky, čo robím podľa vlády protištátnu podvratnú činnosť, sa ešte nikdy nestalo, aby peniaze od Sorosa nesedeli.

Nie je zhovorčivý typ. Tak ako tí predtým. „Nedajú sa tie peniaze posielať na účet?“ spýtam sa, keď mi podáva zoznam s cieľmi na najbližší mesiac. „What money?“ opýta sa nechápavo a odkráča do tmy. Zapálim si cigaretu a jedným okom prebehnem zoznam. Zastavím sa na mene Erik Kaliňák. No zbohom.

Mal by som ísť domov, ale po ceste ma chytí chuť spláchnuť to celé a kopnúť do seba zopár panákov. Zamierim k útulnej kaviarni v centre mesta, kde je neoficiálna centrála „protislovenských prostitútok“, inými slovami, vysunuté pracovisko „nepriateľských médií“. Aspoň pozdravím kolegov, ktorí ešte nemajú po šichte.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Dnes píše

Texty múdrych ľudí, ktorých redakcia poprosila, aby pravidelne písali o tom, čo práve teraz považujú za dôležité, spôsobom, ktorý sa im zdá práve teraz najvhodnejší.

Komentáre

Teraz najčítanejšie