Odborník na zeleň: Ľudia si myslia, že strom si poradí so všetkým, ale nie je to tak

Zhutnená pôda a zakopaný stavebný odpad okolo novostavieb predstavujú veľký problém, hovorí odborník na zeleň Marcel Raček z Ústavu krajinnej architektúry na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre.

„Je to podobný efekt, ako keď prídete k stene, ktorá z diaľky alebo z nejakého pohľadu vyzerá ako pekný tehlový obklad, a pri pohľade zblízka zistíte, že je to len tapeta,“ hovorí o pozemkoch, kde sa na udupanú zeminu navezie vrstva ornice.

V rozhovore hovorí aj o tom:

• ako záhrada reaguje na teplú zimu;
• či je jesenné prerýľovanie nevyhnutnosť;
• čím odporúča záhradu hnojiť;
• ako sa pripraviť na potenciálne teplé leto;
• že ľudia majú o raste stromov mylnú predstavu.

Tohtoročná zima bola mimoriadne teplá, február bol najteplejší mesiac od začiatku meraní nielen na Slovensku, ale aj celosvetovo, no u nás bol skok najväčší. Čo to pre naše záhrady znamená?

Každý z nás to dokáže vizuálne vnímať – rastliny začínajú rásť oveľa skôr, než sme boli zvyknutí. Vegetačné obdobie sa začína veľmi skoro, posúva sa o dva až tri, niekedy až o štyri týždne. Na jednej strane by to nemusel byť až taký veľký problém. Problém je však v tom, že zima, respektíve jej záchvevy, sa stále zvyknú vracať.

V minulosti sme boli na neskoré jarné mrazy zvyknutí, niekedy prišiel jeden až dva, niekedy takmer žiadny. Teraz sa jar začína veľmi skoro a dní, keď môžu prísť neskoré jarné mrazy, je veľa, čo môže byť pre niektoré druhy veľmi rizikové. Pre bežnú drevinu je to stres, môže dôjsť k poškodeniu listov, ale zvyčajne sa s tým vyrovná. No pokiaľ ide o plody, ktoré sú citlivé na premrznutie, stačí teplota mierne pod nulou a je to veľký problém. Minimálne pre bežného pestovateľa.

Typickým príkladom citlivej plodiny je marhuľa. Je veľmi ťažké ochrániť úrodu na celom strome. Špeciálne opatrenia proti mrazu – či už ohrev, rozháňanie vzduchu, alebo iné postupy – sú pre bežného pestovateľa ťažko dostupné. Jediná alternatíva asi je tieto dreviny postupne vymieňať a sadiť neskoré odrody. Tie zvyčajne aj neskôr pučia a aj neskôr kvitnú.

Ak si idem zakladať záhradu alebo ovocný sad, aké druhy je vhodné vyberať?

Ak by sme na to išli z tohto pohľadu, jednoznačne by to bola hruška. Po opelení, keď nastupuje tvorba mladých plodov, dokáže vydržať teplotu až okolo mínus štyri stupne. Ostatné kôstkoviny, napríklad slivky, ktoré kvitnú skoro, tým zvyknú byť zasiahnuté. Problémová môže byť aj broskyňa a čerešňa, hoci nie tak ako marhuľa. Neskoršie kvitnutie ich však dokáže čiastočne ochrániť. Rovnako tak aj jabloň, ak prídu teploty okolo mínus 2-3 stupne.

Zima, najmä jej úvodná časť, však bola pomerne bohatá na zrážky. To by malo byť pre záhrady plus, však?

Áno, bola bohatá na zrážky, čo všetkých, ktorí pracujú s pôdou, teší. Rovnako aj tých, ktorí pracujú s takzvanou modrou infraštruktúrou, teda s našimi vodnými zdrojmi a ich prepojením s krajinou. Voda nám v krajine chýba, jej zásoby sa nejakým spôsobom doplnili, aj keď si nemyslím, že sa to udialo v takej miere, aby sa to dostalo na bežný štandard, no mohlo to pomôcť. Otázka je, čo bude ďalej, aké budú jarné mesiace a leto.

Kolegyňa mi spomínala, že sa im túto zimu v záhrade objavilo veľa machu. Mach má rád vlhké prostredie, môže aj to nejakým spôsobom súvisieť práve so zrážkami?

Určite to súvisí. Na to, že sa mach začne intenzívnejšie šíriť, má vplyv viacero faktorov. Musí ísť o plochu, ktorá je viac v tieni a je tam ťažšia pôda, v ktorej je viac zastúpená ílovitejšia frakcia alebo je pôda viac zhutnená. Vplyv na to môže mať aj pH pôdy, ktoré je kyslejšie, ako pôda vyžaduje, vtedy sa mach šíri. A, samozrejme, to vlhko.

Je mach len vizuálny problém alebo si vyžaduje, aby sme proti nemu zasiahli?

To je otázka. Každý z nás má svoju predstavu, ako má vyzerať záhrada, ako má vyzerať trávnik. Keď sa pozriem na fotografiu trávnika v anglickom parku a poviem si, že aj ja by som chcel mať taký doma, musím do neho investovať veľké množstvo energie a v konečnom dôsledku aj peňazí.

Môžem si však povedať, že trávnik nemusí vyzerať na jednotku, ale len na dvojku. Množstvo energie, ktoré budem potrebovať vynaložiť, bude potom veľmi rozdielne. Rozdiel medzi špičkovou a štandardnou kvalitou v sebe nesie veľké množstvo úsilia a nákladov.

Keď si poviem, že by mi stačil trávnik, ktorý občas polejem, aby nevyzeral ako súš, a dokážem ho používať na štandardné rekreačné účely, dokážem aj s vodou hospodáriť oveľa efektívnejšie.

V súvislosti s úbytkom zrážok sa spomína výraz jarné pôdne sucho. Mnohí ľudia si myslia, že po zime je v pôde vlahy dostatok, no opak býva pravdou. Ako je to s pôdnym suchom túto jar, keď bolo zrážok viac?

Neviem to úplne potvrdiť, keďže sa nevenujem týmto meraniam. V minulosti sme používali výraz jarná vlaha, ktorá bola primárne daná snehovou pokrývkou. Tá mala jednu úžasnú vlastnosť – keď sa sneh roztápal, zvyčajne veľa vody do pôdy vsiaklo. Samozrejme, niečo sa pri topení aj odplavilo, čo sme videli na plnších vodných tokoch, no v princípe sa do pôdy dostalo oveľa viac vody zo snehu ako z dažďa. Pôda bola tým vlhkom úžasne nasýtená, čo teraz nemáme, sneh tu takmer nevidíme.

Síce naprší, ale dôležité je, ako sú zrážky rozptýlené. A keď sú nahromadené v krátkom časovom úseku, retenčná schopnosť pôdy môže byť dosť oslabená. Veľa vody jednoducho stečie. Potom sa môže stať, že sme síce mali zimu, keď bolo zrážok viac, no keď príde suchá jar a mesiac nebudú intenzívnejšie zrážky, budeme to sucho veľmi výrazne cítiť.

Práve v tomto období sa ľudia venujú jarným prácam v záhrade, prebieha výsadba. Minulý víkend bolo vyše 20 stupňov. Čo to pre záhradu znamená, keď sa začne pripravovať v takých teplotách?

Závisí od toho, akým spôsobom bola pôda predtým pripravená. Keď prebehla nejaká jesenná príprava a pôda je porýľovaná alebo pooraná, tak pôda napriek tomu, že zima nebola tuhá, rozmrzla. To znamená, že má jemnú štruktúru a dá sa dobre upraviť.

Ak by sme pôdu začali pripravovať len teraz, vznikli by v nej veľké vzduchové bubliny a pôda by potom veľmi rýchlo preschla. Boli by v nej hrudy, ktoré sa veľmi ťažko rozbíjajú, zle sa s nimi pracuje. Ak bola príprava na jeseň urobená dobre, aj čo sa týka ošetrenia pôdy, nevidel by som to ako zásadný problém.

Ako problém by som skôr vnímal to, že s predlžujúcim sa vegetačným obdobím rastliny aj viac rastú. Na to, aby získali viac hmoty, potrebujú nielen získať cukor cez fotosyntézu, ale aj minerálnu výživu. Predĺžením vegetačného obdobia tak môže byť pôdna zložka do istej miery viac ochudobnená. To by sme mali optimálne riešiť pridávaním hnojiva.

V poslednom období som sa viackrát stretla s odporúčaním na hnojenie biouhlím. Ako ho vnímate vy?

Sú náznaky, že by malo prinášať významné benefity, no je to stále vo výskume. Na pôdu by biouhlie malo mať pozitívny vplyv, nielen na jej obohacovanie, ale aj udržiavanie štruktúry a spôsob, akým sa výživa potom dostáva ku koreňom. Dnes sa už dokonca používa aj v niektorých substrátoch na pestovanie rastlín a v skúšobnej forme aj v mestách.

Čím by ste odporúčali hnojiť bežnému záhradkárovi?

Je to široká otázka, dôležité je, aká je pôda. Je dobré uvedomiť si, že na to, aby niečo rástlo, potrebujete vodu, živiny a dostatok vzduchu. Ak máte len vodu a živiny, je to málo. Dôležité je, aby pôda nebola ťažká, zľahnutá a zhutnená. Na vylepšovanie pôdy je asi najlepší dobre rozložený kompost. Mal by byť dobre spracovaný, bez burín.

Ako správne kompostovať? Mnohí ľudia dostali kompostér od obce aj s návodom, nie každý však postupuje správne. 

V prvom rade odporúčam prečítať si návod. Je v ňom zhruba napísané, čo tam má ísť a čo nie. Nemajú tam ísť niektoré časti jedla, napríklad kosti. Dôležité je dodržiavať správny pomer miešania materiálov a vyhnúť sa čerstvým hmotám. Keď sa uzavrú bez prístupu kyslíka, budú skôr hniť a neprebehne správny proces.

Optimálne je miešať organickú hmotu, ktorá zjednodušene povedané odstojí alebo trochu preschne, s iným materiálom, napríklad so zeminou alebo zvyškom kompostu z minulého roka. Rovnako dôležité je kompost občas prevrstviť, teda aktívne do neho vstupovať.

Čo ľudia v rámci prípravy pôdy a záhrady ako takej najviac podceňujú?

Je dobré, keď sa pôda na jeseň porýľuje. Ornica zvyčajne nemá hrúbku desať centimetrov, ale dvadsať až tridsať. Stačí, že sa prevrství na jeden bežný rýľ a príde to premrznutie. Kedysi sa pri ňom počítalo s tým, že zahynú aj pôdni škodcovia, dnes je to už niekedy problém. Mrazy už nemajú taký vplyv na škodcov ani choroby.

V tomto smere veľa záleží od priebehu zimy. Keď pôdu na jeseň porýľujeme, tak jej pomôžeme – získa jemnú drobnohrudkovitú štruktúru. Na jar treba pôdu vyrovnať a ideálne nepostúpať. Ak sa políčko nachádza v blízkosti exponovanej plochy, je dobré myslieť na to, že naň nebudeme stúpať. Nezdá sa to, ale počas miernejšej zimy, keď nie je pôda zamrznutá, sa zhutní.

Kompost môžeme do pôdy zapracovať už na jeseň pred rýľovaním, prípadne na jar. Rotavátorom alebo pôdnou frézou ho dokážeme rovnomerne zapracovať do hĺbky desať-pätnásť centimetrov. To je základ. Samozrejme, do pôdy dokážeme dodať aj minerálne zásobné hnojivá. Dobre rozložený kompost však významne pomôže tomu, aby rastliny dobre rástli.

Kvalitný a dobre zapracovaný kompost teda nahradí akékoľvek hnojivo?

Dá sa to tak povedať, aj keď nie úplne. Bez minerálnej výživy sa vo veľkovýrobe asi nezaobídeme. Napríklad na to, aby sa tvorili kvetné púčiky, je mimoriadne dôležitý fosfor. Je veľké plus, ak do pôdy vieme fosfor a iné prvky dostať cez kompost. Ak chceme použiť zásobné hnojivo, ktoré obsahuje fosfor a vápnik, ideálne je zapracovať ho ešte pred výsadbou. Sú to prvky, ktoré sa v pôde pohybujú pomaly, hovoríme, že „neutečú“ koreňom, rastliny ich využijú.

Ak by sme chceli robiť zásobné hnojenie dusíkom, je to prakticky zbytočné, lebo minerálne hnojivá, najmä v liadkovej forme, sa zvyčajne z pôdy rýchlo vyplavujú, rýchlo z nej „utečú“. V priebehu niekoľkých týždňov, možno zopár mesiacov, tam je minimálna známka ich prítomnosti.

Spomínali ste jesennú prípravu pôdy. Všímam si, že časť ľudí pôdu na príchod zimy nepripraví, neprekope ju. Niekto nechá v zemi aj časť úrody a o pôdu sa postará až na jar. Je to veľký problém alebo si s tým pôda poradí sama? 

Neviem, či máme odmerané, aký veľký problém to je. Niečo v nej určite vyrastie, a keď dodáme hnojivo, tak si to možno ani nevšimneme. Nebude to extrém, že by v záhrade nič nevyrástlo, no faktom je, že z hľadiska kvality pôdy je spomínané prerýľovanie a premrznutie pôdy mimoriadne dôležité. Nielen pre zachovanie pôdnych vlastností, najmä pôdnej štruktúry, ale aj kvôli likvidácii chorôb a škodcov.

Túto zimu by som s týmto tvrdením asi neuspel, no počas zimy ešte stále viac-menej očakávame, že príde aspoň nejaký mráz a pôde pomôže.

Je tu však aj ďalší pohľad. Keď sú slabé zimy ako teraz, mrkva alebo petržlen v záhone bez problémov prežijú. Človek nemusí zeleninu skladovať, vytiahne si, keď ju potrebuje. Aj keď sú mrazy okolo mínus päť stupňov, možno aj trochu silnejšie, a záhon sa zakryje textíliou, ochráni ho to dostatočne. Videl som situácie, kde si ľudia záhon prekryli, počkali, kým mrazy ustúpili, a potom zeleninu ďalej používali. Platí to najmä pre oblasť južného Slovenska.

Spomínali ste aj škodce, ktoré nemuseli počas slabej zimy vymrznúť. Je dobré proti nim zakročiť, ak na ne narazíme pri úprave pôdy?

Záleží na tom, o akého škodcu ide. Ideálne je vždy robiť preventívne opatrenia. Ak viem, že tam nejaký škodca je, tak je efektívne riešiť to teraz a nie, keď bude úroda. Vnímam, že ľudia sa dnes začínajú vracať k čo najprírodnejším riešeniam a likvidácia škodcu sa, žiaľ, v niektorých prípadoch nezaobíde bez použitia chémie.

Optimálne je spraviť to predtým, ako mám v záhrade plodiny, ktoré chcem konzumovať. Pri všetkých chemických látkach je však uvedená ochranná lehota, a keď ju dodržíme, mali by sme mať zaručené, že konzumovať plodiny bude v poriadku.

Identifikovať škodcu v pôde bez toho, že by tam bola plodina, je niekedy veľmi zložité. Bežný užívateľ ho totiž uvidí, až keď sa niečo deje.

Čo v prípade, ak sme sa nasťahovali do novostavby rodinného domu, ale pozemok je zničený a pôda na ňom udupaná po stavebnej činnosti?

Toto je mimoriadne dôležitá téma, deje sa to takmer pri každej stavbe. Keď sa stavia dom a na pozemku sa skladuje materiál, zostávajú tam zvyšky a ľudia sú často schopní zakopať stavebný odpad do pôdy. Aj keby sa odpad nezakopával, už zhutnenie predstavuje veľký problém.

Pôda v záhradách sa bežne upravuje rotavátormi a pôdnymi frézami, ktoré ju pripravia do hĺbky desať-dvanásť centimetrov, a to je veľmi málo, ak je pôda pod tým zhutnená ťažkými mechanizmami. Pod upravenou pôdou zostane obrazne povedané betón. Pôda je veľmi zhutnená, z pórov je vytlačený vzduch, a keďže rastliny ho nemajú dostatok, majú problém rásť.

Zhutnená pôda je podobný problém ako podmáčaná pôda. Korene nemajú dostatok kyslíka na svoj rast a prijímanie živín a v konečnom dôsledku tým veľmi trpia. Ak pôda počas zimy premrzne, trochu sa rozpadne a potom príde nejaký pôdny edafón, napríklad dážďovka alebo iné drobné pôdne živočíchy, príroda si s tým poradí, no bude to trvať. Netrúfam si povedať koľko, no môže to byť veľmi dlho, 10-15 rokov, ak nie viac.

Pre trávnik, na ktorý potrebujeme pripraviť pôdu do hĺbky 10 centimetrov – lebo hlavná masa koreňov ide do hĺbky 5-6, možno 7 centimetrov – to nie je problém. Ak majú byť rastliny, napríklad ovocné dreviny alebo okrasné kry, zakorenené hlbšie, nastáva veľký problém. Pestovateľ sa môže snažiť. Môže vykopať aj širšiu a tanierovitú jamu, aby sa korene mohli dobre rozrastať, no príde moment, keď korene narazia na zhutnenú pôdu a nedostanú sa ďalej.

Povedzme, že sa do výstavby rodinného domu ešte len idem pustiť. Čo mám spraviť s pôdou na pozemku, aby bola čo najmenej znehodnotená?

Každý stavebník by si mal už na začiatku dobre premyslieť, ako bude záhrada členená, kde bude trávnik a kde chce pestovať niečo vzácnejšie. Ideálne je, ak má pripravený plán záhrady, keď má projekt alebo aspoň základnú štúdiu rozdelenia plôch, aby bolo jasné, kde možno skladať stavebný materiál a kde nebudú mať stavebné mechanizmy prístup.

Úplne ideálne je, keď ľudia strhnú ornicu a nechajú ju na jednej skládke. Po dostavaní odporúčam pôdu, ktorá na pozemku zostala, zľahčiť – prejsť aspoň nejakou frézou – a na ňu potom vrátiť vrstvu ornice. Keď sa pri domoch robia odkopávky alebo násypy, treba počítať s tým, že by tam mala byť nejaká vrstva dobrej pôdy. Je to paradoxné, ale takmer každý ju tam má, len si na to nedávame pozor.

Ak už je pôda extrémne zhutnená, plochu treba hlboko poorať – až do hĺbky 30-35 centimetrov. Samozrejme, na menšej ploche je ťažké zabezpečiť, aby sa tam dostal traktor, ktorý to dokáže spraviť, no je to asi jediná cesta. Hĺbka okolo 30 centimetrov je dobrá už aj pre rast stromov, aj keď im nemusí stačiť. Je to podobná situácia, ako keď človek zasadí strom do kvetináča. Po pár rokoch uvidí, že mu už kvetináč nestačí.

Ľudia si možno povedia, že strhávanie ornice je priveľká námaha, náklady navyše.

Áno, chápem, že sa človeku do toho nechce, že je to náklad navyše. Ak však tento úkon urobím, kvalitu tohto kroku budem mať k dispozícii po celý zvyšok života. Ak ho neurobím, stále budem robiť nejaké náhradné opatrenia.

Pri záhrade si treba uvedomiť jednu zásadnú vec: je potrebné vopred dobre vedieť, čo ideme robiť. Ak sadíme stromy, tak ich sadíme na desaťročia, nie je to zelenina, ktorú na jar zasadíme a na jeseň ju už nemáme.

A keď po desiatich-pätnástich rokoch zistíme, že sme to urobili zle, je dosť nepríjemné uvedomiť si, že to potrebujeme vymeniť. To už mal byť čas, keď je záhrada možno nie dospelá, ale minimálne hotová a mala by v okrasnej aj úžitkovej časti prinášať svoje ovocie. Takto to budeme riešiť stále dokola.

Situáciu možno zhoršuje aj to, že záhrada býva často tým posledným, čo sa rieši.  

Áno, ak dom nestaviam sám, ale kupujem ho od developera, pýtal by som sa, aké technológie boli použité nielen pri stavbe domu, ale aj pri realizácii záhrady. Často vidíme, že okolo domov je navezený štrk, rôzna sutina, a odrazu je tam 20 centimetrov ornice. Vyzerá to úžasne, sú tam zasadené stromy, položený trávny koberec, no prejde päť rokov a všetko to začne pomaly chradnúť. Trávnik nie, tomu to stačí, ale akonáhle sú do tohto prostredia zasadené stromy, tak to nefunguje.

Častý argument je, že strom si nájde priestor, ale nie je to pravda. Ľudia si myslia, že strom si poradí so všetkým, ale nie je to tak. Predstava je, že keď stromu necháme nejakú štrbinu, vytvorí si niekoľkometrový koreň a v hĺbke si nájde vodu a živiny. Žiaľ, takto to nefunguje.

Koreňová sústava sa rozrastá podobne ako koruna, len nie do takej hĺbky. Ide skôr plytko a do tvaru taniera, teda mimo korunového priemeru. Keď jej tam necháme prekážky vo forme stavebného materiálu alebo zhutnenej pôdy, je to obrovský problém.

Je to podobný efekt, ako keď prídete k stene, ktorá z diaľky alebo z nejakého pohľadu vyzerá ako pekný tehlový obklad a pri pohľade zblízka zistíte, že je to len tapeta. A potom si ešte uvedomíte, že stena za ňou nie je pevná, ale je to len papier a vy cezeň môžete prepadnúť. Je to taká kamufláž, ilúzia na vytvorenie efektu, no chýba tam kvalita.

Spomínali sme odolnejšie druhy drevín, ktoré zvládajú teplo a nedostatok vody. Treba vyberať odolnejšie druhy aj pri bežne pestovanej zelenine, paradajkách, paprikách, uhorkách, cuketách a podobne, alebo to v tomto prípade nehrá rolu?

Zelenina, ktorú ste vymenovali, vyžaduje veľa tepla a vody, pri nej sa nevieme zamerať na výber suchomilných druhov. Zrejme nájdeme aj také, ale budú to druhy s maličkými plodmi, ktoré vysádzame skôr do záhonu medzi bylinky. Tejto zelenine ten extrém u nás až tak neprekáža, občas sa u nich môže rozšíriť nejaká choroba z tepla.

Pre ktoré plodiny to je problém?

Nechcem protirečiť tomu, čo som povedal pred chvíľou, ale možno hovoriť o všeobecnom probléme. Pre skupinu vyššie spomenutých rastlín to nie je problém, ak majú dostatok vody. Ak vodu nemajú, majú problém tiež. Ak teda vysádzame v prostredí, kde vodu nemáme, napríklad na záhradke, kde máme sud a v ňom 100 litrov vody na dva mesiace, mali by sme veľmi dobre vyberať, čo zasadíme. Platí to pre papriky, cukety, tekvice.

Vieme záhradu aj nejakým iným spôsobom už teraz pripraviť na potenciálne veľmi teplé leto? 

Najskôr treba pripraviť samých seba, že ak bude horúco, budeme musieť robiť nadštandardné kroky. Záhradu vieme pripraviť tak, že si pripravíme systém zavlažovania alebo si zabezpečíme rozumné dávky vody v rozumných intervaloch, aby sme dokázali plodiny popolievať.

Keď bol v minulosti letný extrém okolo 30 stupňov, riešili sme ho párkrát za leto. Keď som bol ešte študent, mali sme dosť veľkú záhradu mimo domu a občas som ju chodil polievať. Brával som vodu z potoka, musel som prejsť asi 100 metrov. Dnes si už vôbec neviem predstaviť takto fungovať. Vtedy bolo potrebné urobiť to možno dva razy do týždňa, no pri súčasných horúčavách by nemuselo stačiť polievať ju každý druhý alebo dokonca každý deň.

Dôležité je pripraviť sa na to, že keď prídu kritické momenty, vodu tam budeme musieť dodať. Voda pomáha tomu, aby bola úroda veľká. Ak máme aj dobrú pôdu, tak úroda bude v princípe úžasná. Keď voda chýba, musíme s ňou pracovať aspoň na tej úrovni, aby rastliny vôbec prežili. Keď sa dostanú do určitého bodu teplotného stresu, ten potom spôsobí, že rastlina zabrzdí svoj rast.

Pri nedávnych návštevách v hobby markete som sa zastavila aj pri semenách. Všimla som si, že ľudia vyberali predovšetkým podľa obrázka, takmer nikto balenie neotočil. Čo z neho dokáže človek zistiť?

Na obale je veľa informácií – vzťah k slnečnému žiareniu, termín výsevu a potenciálny zber úrody. Je dôležité rozumieť tomu. Medzi rastlinami môžu byť veľké rozdiely v tom, kedy prinášajú úrodu. Keď má človek väčšiu plochu, môže si z jedného druhu vybrať aj dve-tri odrody a úroda mu bude nastupovať postupne.

Platí to aj pri ovocných drevinách. Ak máme priestor na to, aby sme zasadili štyri-päť jabloní, môžeme si to namiešať tak, aby rodili od leta, respektíve skorej jesene do takmer neskorej jesene. Niečo môžeme hneď skonzumovať, niečo sa dá uskladniť, dá sa s tým veľmi dobre pracovať. Platí to pre všetko, aj pre zeleninu.

Pri plodovej zelenine by som si všímal veľkosť plodu a možno aj hrúbku šupky, pretože niektorí ľudia niektoré veci ťažšie trávia. Rovnako by som sa zamyslel, či chcem napríklad paradajky na bežný konzum alebo na kečup. Je dobré, keď to má človek premyslené.

Odporúčam premyslieť si to ideálne ešte počas zimy, keď je trochu času. Spraviť si plán, rozkresliť si to, naplánovať si, kedy začnem vysievať, čo kúpim a v akých množstvách. Niekedy sa stane, že človeku doma zostane košík semien, no tie relatívne rýchlo expirujú.

Jar je vhodná aj na výsadbu krov či stromov. Všímam si, že ponuka sa rozširuje, pribúdajú exotické dreviny, ktoré dobre zvládajú aj našu čoraz teplejšiu klímu. Niekto si napríklad dá na strechu škridlu v stredomorskom štýle a pred dom dve palmy, aby mu to ladilo. Ako sa na podobné exotické dreviny pozeráte vy?

Pozerám sa na ne najmä cez to, že keď raz zase príde kontinentálna zima, tak ich budú majitelia všetky vysádzať znova. Kontinentálna zima znamená, že prídu poriadne, najmä predjarné mrazy. U nás bude taká zima podľa skúseností bývať raz za 15 až 20 rokov. Exotické rastliny majú iný režim fungovania, iný režim otvárania prieduchov. A keď sa skombinuje dlhšie trvajúca veľmi nízka teplota s holomrazmi bez snehovej pokrývky, začnú hynúť. Väčšina z nich skolabuje.

Samozrejme, vidno, že niektoré zimy u nás prežívajú, aj sa to uvádza na etikete pri kúpe. Ja by som však na takých rastlinách koncepciu záhrady určite nestaval.

Témou dnes je aj to, že ľudia si do záhrad stromy nevysádzajú, prípadne len málo. Majú pocit, že cesta k rozrastenej korune je dlhá a predovšetkým, že na malom pozemku na ne nemajú miesto. Aké stromy by ste týmto ľuďom odporúčali vysadiť a prečo?

V 90. rokoch sme sa začali stretávať s tým, že ľudia, najmä pri novostavbách, zo záhrad vyhnali všetko produkčné. Platí to pre zeleninu, drobné ovocie aj ovocné stromy. Ľudia sa tomu prestali venovať, lebo všetko našli pekne zabalené v supermarketoch. S postupom času sa však k pôvodnej myšlienke produkčnej záhrady začali vracať a to je dobre.

Myslím si, že záhradu by sme nemali vnímať v prvom rade ako okrasný fenomén v tom zmysle, že okrasné nemôže byť niečo, čo je ovocné. To nie je pravda. Práve naopak. Ak robím koncepciu záhrady, vždy sa snažím dať do nej aj strom pre všetky benefity, ktoré so sebou prináša. Neviem, prečo by to nemohol byť práve ovocný strom.

Ak teda človek dokáže zniesť, že napríklad z čerešne občas niečo spadne dolu. Alebo to môže byť jabloň, ktorá krásne kvitne, má úžasné plody a pekný tvar počas prefarbovania listov. Prípadne to bude už spomínaná hruška, ktorá krásne kvitne, úžasne vonia, je okolo nej bohatý život vďaka hmyzu, má chutné plody, niektoré odrody sa navyše dajú aj relatívne dobre skladovať a na jeseň sa krásne prefarbí. A takto by sa dalo pokračovať.

Dnes sa dá ovocný strom bežne kúpiť aj v supermarkete pri nákupe potravín, výberu odrody by sme však asi mali venovať väčšiu pozornosť. 

Áno, treba si všímať najmä vzťah medzi podpníkom a nadzemnou časťou. V zásade vždy kupujeme dve časti, jedna je tá, ktorú vidíme, tá, ktorá plodí, a druhá je tá, ktorá ju ovplyvňuje, teda ten podpník.

Podpník môže mať rôzne vlastnosti, môže byť aj slabo rastúci. Ak bude pri jabloni slabo rastúci podpník, bude potrebovať oporu. Vhodný je podpník aspoň stredne silného vzrastu alebo optimálne semenáč či plánka, na ktorom je navrúbľovaná ušľachtilá odroda. To sú potom jablone, ktoré dosahujú výšku päť, niekedy až sedem metrov, teda už slušné stromy. Ich rodivosť je posunutá, začínajú rodiť neskôr ako na slabo rastúcich podpníkoch, kde už o rok či dva vidíte prvé plody.

Treba teda počkať, ale strom sa potom odvďačí množstvom pridaných hodnôt. Výber by som sústredil nielen na to, čo vidím na etikete, ale aj na čom to rastie. Aj do maličkej záhrady vieme dať jabloň. Možno bude na opore a na slabo rastúcom podpníku, no môže tam byť, len treba dobre vybrať.

Veľkou témou sa stáva aj trávnik najmä pre potrebu neustálej starostlivosti, teda pravidelného kosenia a vysokej spotreby vody. Registrujem, že mnohí ľudia, ktorí sa už o svoju záhradu nezvládajú starať alebo nechcú pestovať toľko ako kedysi, si vysádzajú práve trávnik. Čím ho možno nahradiť? 

Ak sú to väčšie odľahlé plochy, asi by som uvažoval o extenzívnom trávniku, teda o kvetinovej alebo kvitnúcej lúke. Do trávnika sú v nej primiešané aj lúčne byliny, ktoré sa nachádzajú aj voľne v prírode. Vyzerá pekne najmä na väčšej ploche, no nie je ideálne mať ho v blízkosti sídla. Predpokladám, že ak by v dome býval alergik, nebol by z tohto riešenia úplne nadšený.

Výhodou je, že extenzívny trávnik stačí pokosiť dva-trikrát do roka. Optimálne je kombinovať to s extenzívnym ovocným sadom, teda s ovocnými stromami na silnejšie rastúcich podpníkoch v štandardných vzdialenostiach, ako to bolo v minulosti, teda nie úplne nahusto.