Prečo vyhral Pellegrini: Vyšla mu stávka na vojnu, zmobilizoval voličov koalície a oslovil aj juh (+ výsledky za okresy)

Predseda Hlasu Peter Pellegrini vyhral prezidentské voľby aj vďaka podpore ľudí, ktorí mu ešte pred rokom nevedeli prísť na meno. Nešlo len o politikov Smeru ako Robert Fico či Ľuboš Blaha, ktorí ho v minulosti kritizovali za jeho nestále politické postoje.

V závere kampane pred druhým kolom Pellegriniho ako „menšie zlo“ podporili dokonca aj lídri mimoparlamentnej krajne pravicovej Republiky; spoluprácu s ňou líder Hlasu pred parlamentnými voľbami odmietal.

Predseda tejto strany Milan Uhrík počas volebnej soboty na Facebooku napísal: „Nech dnes nevyhrajú guľaté okuliare.“ A za Pellegriniho agitoval aj bývalý poslanec z tejto strany Milan Mazurek.

Pohľad na rozloženie podpory oboch kandidátov, volebnú účasť v regiónoch a porovnanie s výsledkami prvého kola vysvetľujú, prečo Pellegrini nakoniec porazil víťaza prvého kola Ivana Korčoka.

Stávka na vojnu vyšla

Pellegriniho pred druhým kolom explicitne nepodporil Štefan Harabin, ktorý v prvom kole skončil tretí s necelými 12 percentami hlasov.

No jeho voličov Pellegrini zrejme aj tak získal. Sociológovia po prvom kole upozorňovali, že Harabinovi priaznivci sú zároveň voliči SNS, Smeru či Republiky, ktorej politici sa vo finále kampane jasne vymedzili voči Ivanovi Korčokovi. Očakávali preto, že v druhom kole sa budú rozhodovať do veľkej miery podľa straníckeho kľúča.

Líder Hlasu pred druhým kolom zostril rétoriku. Vo svojich volebných novinách nazýval Korčoka „kandidátom vojny“; kampaň staval na sľube, že nepošle slovenských vojakov na Ukrajinu (na čo ako prezident nebude mať ani kompetenciu), a sám sa staval do roly zástancu mieru.

Najdôležitejšou správou je, že Pellegrini týmto typom kampane zmobilizoval voličov v regiónoch, kde vlani v septembri získali slušné výsledky koaličné strany. K volebným urnám tentoraz prilákal aj tých, ktorí v prvom kole hlasovať vôbec neboli.

Pohľad na mapu zmeny účasti medzi prvým a druhým kolom ukazuje, kde prišlo voliť výrazne viac ľudí: napríklad v revúckom okrese volilo až o štvrtinu viac voličov – účasť tu narástla z 35 percent v prvom kole na 44 percent v druhom kole.

Oveľa viac ľudí prišlo voliť napríklad aj na Kysuciach: v okrese Čadca bolo v prvom kole voliť 51 percent ľudí, v druhom už 64 percent. V okrese Kysucké Nové Mesto dosiahla účasť takmer 70 percent.

O pätinu viac voličov prišlo voliť napríklad v okrese Poltár (takmer 60 namiesto 50 percent) či Detva, kde účasť v druhom kole dosiahla dokonca 68 percent voličov.

Do istej miery mobilizoval aj Ivan Korčok: účasť rástla napríklad aj v Skalickom okrese, kam prišli voliť ľudia zo zahraničia. O desatinu sa zvýšila účasť aj v Bratislave, Korčok tu navyše získal ešte viac percent než v prvom kole (od 66 do 76 percent). Ale na Pellegriniho to nestačilo.

Výsledkom je, že Pellegrini v druhom kole získal o vyše pol milióna viac hlasov ako v prvom kole. Korčok narástol o vyše štvrť milióna hlasov.

Juh za kandidáta Smeru

Najvýraznejší rozdiel medzi Pellegrinim a Korčokom vidno na Kysuciach, juhu stredného Slovenska a v najvýchodnejších okresoch. V týchto regiónoch Pellegrini vyhral s náskokom aj 40 percentuálnych bodov.

Opačná situácia nastala v Bratislave: tu vyhral Ivan Korčok s rozdielom od 30 do 50 percentuálnych bodov.

V prvom kole, keď o miesto prezidenta súperilo deväť kandidátov, dosiahol Korčok nadpriemerné výsledky nielen v Bratislave a Košiciach, ale aj vo veľkej časti západného Slovenska, na Orave, Liptove či Spiši. V okamihu, keď sa zo súboja o post prezidenta stal duel dvoch kandidátov, dokázal aj v mnohých týchto častiach Slovenska vyhrať Pellegrini.

Týka sa to napríklad Oravy, kde v dvoch konzervatívnejších okresoch – Námestove a Tvrdošíne – s rozdielom niekoľkých bodov predseda Hlasu nakoniec Korčoka porazil. Bývalý minister zahraničných vecí si udržal víťazstvo len v Dolnokubínskom okrese.

Korčok zvíťazil v hlavnom meste a okresoch Bratislavského kraja, na Záhorí, v Trnavskom okrese, Košiciach a v Prešovskom a Popradskom okrese. Nepodarilo sa mu dosiahnuť ani symbolické víťazstvo v Banskobystrickom okrese, odkiaľ obaja pochádzajú.

Svoju rolu v úspechu Petra Pellegriniho zohralo aj to, že prvý raz kandidát podporovaný Smerom, súperiaci s kandidátom stredopravých prozápadných strán, vyhral na južnom Slovensku, kde žije početná maďarská komunita.

Aj v týchto okresoch volilo viac ľudí ako v prvom kole: v Dunajskostredskom, Komárňanskom, Novozámockom, ale aj Trebišovskom okrese stúpla účasť o pätinu.

A Pellegrini tu zväčša vyhral s výrazným náskokom: v okrese Trebišov, kde aj osobne viedol kampaň spolu s exposlancom Györgyom Gyimesim, o takmer 40 percentuálnych bodov. V Komárňanskom a Novozámockom okrese mal pred Korčokom náskok 27, respektíve 20 bodov.

V baštách Smeru a Hlasu – ako je Považie či horná Nitra – vyhral Pellegrini s prehľadom, väčšinou s rozdielom okolo 30 percentuálnych bodov.

Harabinova bašta pre Pellegriniho

Mieru mobilizácie voličov Petra Pellegriniho vidieť aj na mape, ktorá porovnáva absolútny počet odovzdaných hlasov pre oboch kandidátov. Aj tu sa ukazuje, ako výrazne líder Hlasu uspel na juhu.

V okresoch ako Dunajská Streda či Komárno pritom získal tisícky nových hlasov aj Ivan Korčok – percentuálne tu narástol viac ako inde. V Dunajskostredskom okrese ho v porovnaní s prvým kolom volilo o 7-tisíc ľudí viac, v Komárňanskom o 5-tisíc. Bolo to o 70 percent viac hlasov ako v prvom kole.

No Pellegrini v týchto okresoch rástol dokonca o 300 percent. Kým v prvom kole ho v Dunajskostredskom okrese volilo vyše 8-tisíc ľudí, v druhom to bolo vyše 24-tisíc.

Oveľa viac hlasov získal Pellegrini aj v Kežmarskom okrese, kde bol nadpriemerne silný Štefan Harabin: v prvom kole tu získal vyše 17 percent hlasov a bol to okres, kde uspel najlepšie. Pellegrini tu v druhom kole získal dvojnásobne viac hlasov ako v prvom: namiesto 6700 až 13 650 hlasov.