Hlas by mohol prevziať Šutaj Eštok, Fico už vlani hrozil, že stranu pohltí

Odchodom Petra Pellegriniho do Prezidentského paláca sa jeho strana Hlas dostáva do novej situácie. Ide o druhú najsilnejšiu koaličnú stranu, ktorá v parlamentných voľbách získala 14,7 percenta hlasov a momentálne má 27 poslancov a 7 ministrov. Pellegrini je navyše najdôveryhodnejší politik.

Strana Hlas má zároveň názorovo blízko k Smeru a rovnako používa prívlastok „sociálna demokracia“.

Pellegrini deň po voľbách potvrdil, že sa vzdá členstva v Hlase aj postu predsedu. V TA3 vravel, že zatiaľ nevie, kto ho nahradí, a predpokladá, že strana vygeneruje len jedného kandidáta, ktorého potom Hlas zvolí na sneme. Ako možných nástupcov menoval podpredsedov strany, ktorými sú Richard Raši, Denisa Saková, Erik Tomáš, Zuzana Dolinková, a generálneho manažéra Matúša Šutaja Eštoka.

V RTVS zasa Pellegrini hovoril, že Hlas je „prezidentskou stranou“ a to ho môže skôr posilniť ako oslabiť. Má vraj už svojho favorita, jeho meno však neprezradil.

Inaugurácia nového prezidenta bude 15. júna.

Vyzerá to na Šutaja Eštoka

Podľa informácií Denníka N je najpravdepodobnejšie, že Pellegriniho nahradí generálny manažér strany a minister vnútra Šutaj Eštok a predsedom parlamentu sa pravdepodobne stane jeden z dvojice minister investícií Raši a ministerka hospodárstva Saková. V strane sa už o tom diskutuje, na oficiálnych fórach ako predsedníctvo tento bod ešte nezaradili.

„Som zmierený s tým, že máme 3000 členov, je prirodzené, že pred inauguráciou Petra Pellegriniho za prezidenta budeme mať veľký snem a tam sa bude voliť budúci predseda strany,“ odpovedal Šutaj Eštok na záver volebnej noci na otázku TV Joj, či je zmierený s tým, že je hlavným kandidátom na predsedu.

„Uvidíme, ako to dopadne,“ vravel. Šutaj Eštok tvrdil, že Hlas sa nezlúči so Smerom. „Práve naopak. Strana Hlas tým, že Peter Pellegrini získal podporu 1,4 milióna ľudí, má potenciál narásť,“ tvrdil.

Aj Peter Pellegrini v nedeľu v RTVS povedal, že sa neobáva zlučovania.

Člen predsedníctva a minister školstva Tomáš Drucker sa neobáva, že preferencie Hlasu po Pellegriniho odchode do Prezidentského paláca klesnú. „Túto obavu určite nemám. Skôr by som mal obavu vtedy, keby vyhral Ivan Korčok. Vtedy by bol Hlas v oveľa horšej pozícii než teraz,“ povedal Denníku N.

Drucker vraví, že o ďalších krokoch strany ešte nediskutovali, keďže by šlo o plytvanie časom.

Ministerka hospodárstva Denisa Saková si myslí, že Hlas po odchode Pellegriniho nezoslabne ani v koalícii. „Minimálne to miesto, ktoré v koalícii máme, si udržíme.“

V Hlase panujú rôzne názory na to, ako razantne sa má strana správať. To, že by sa predsedom mal stať Šutaj Eštok, naznačuje, že nemusí ísť o umiernenú politiku, akú v porovnaní s Ficom predstavoval Pellegrini. Práve Šutaj Eštok nekompromisne pristúpil k čistkám vo vedení polície a rovnako nekompromisne obhajoval novelu Trestného zákona, ktorá zrušila špeciálnu prokuratúru a má drasticky znížiť tresty pre zlodejov, podvodníkov a korupčníkov.

Počas kampane pred prezidentskými voľbami patril medzi tých spolupracovníkov Pellegriniho, ktorí často útočili na Ivana Korčoka, označoval ho za kandidáta vojny. Koncom marca Šutaj Eštok diskutoval s extrémistom a antisemitom Danielom Bombicom.

Pohltí Hlas Fico?

Otázkou je aj samotná existencia Hlasu, hoci jeho politici uisťujú, že sa so Smerom nezlúčia.

Predseda Smeru Robert Fico už v novembri minulého roka, len dva dni po podpise koaličnej zmluvy, naznačil, že by chcel Hlas pohltiť. „Sú rôzne úvahy, aj v radoch našich koaličných partnerov. Tieto úvahy v prípade realizácie – dúfam, že si to uvedomujete – zásadne zmenia slovenskú politickú mapu,“ upozorňoval Fico straníkov na smene Smeru v zjavnej narážke na to, že sa Pellegrini môže stať prezidentom.

„A preto sa neodvážim ísť ďalej ako do decembra 2024, pretože voľby prezidenta môžu spôsobiť, že v roku 2024 tu budeme stáť pred mimoriadne náročnými úlohami, ktoré sa týkajú postavenia ľavice na slovenskej politickej scéne,“ hovoril predseda Smeru delegátom straníckeho snemu.

Fico vie, o čom hovorí. Jeho Smer už pohltil viacero politických konkurentov: Stranu demokratickej ľavice, Sociálnodemokratickú stranu Slovenska, Sociálnodemokratickú alternatívu aj stranu Stred, Stranu občianskeho porozumenia či Ľavicový blok. Bolo to však v časoch, keď tieto strany boli dávno za zenitom – na rozdiel od Hlasu, ktorý je pol roka po voľbách a má siedmich ministrov.

Denník N sa na túto tému rozprával s niekoľkými politikmi Smeru a Hlasu. Zhodujú sa v tom, že splynutie oboch strán minimálne v horizonte mesiacov nehrozí. Otázne je, čo by sa stalo, pokiaľ by Hlas začal prudko strácať podporu v prieskumoch. Aj v tom prípade by však bol odpor k takému riešeniu.

Podpredseda Smeru a poradca premiéra Roberta Fica Erik Kaliňák v nedeľu v televízii Joj spomenul aj možnosť, že by Smer a Hlas v nasledujúcich parlamentných voľbách kandidovali spoločne v koalícii. Dodal však, že to povedal „len tak do vetra“. Denisa Saková na to neskôr na Markíze reagovala slovami, že zatiaľ o takejto možnosti v Hlase neuvažujú.

Do najbližších parlamentných volieb zostáva tri a pol roka a v Hlase sú presvedčení, že Pellegrini sa po uplynutí päťročného mandátu prezidenta do straníckej politiky nevráti. Už vopred predpokladajú, že sa pokúsi funkciu obhájiť v roku 2029.

Strany, ktoré po prezidentských voľbách prišli o svojho predsedu, v minulosti pomaly alebo rýchlejšie zanikali. Strana občianskeho porozumenia po zvolení svojho zakladateľa Rudolfa Schustera za prezidenta v roku 1999 bola ďalej súčasťou koalície premiéra Mikuláš Dzurindu. Postupne však strácala preferencie aj poslancov a v roku 2003 sa zlúčila so Smerom.

Malá a mimoparlamentná strana Hnutie za demokraciu po zvolení predsedu Ivana Gašparoviča v roku 2009 zanikla už o rok neskôr a takisto ju pohltil Smer.

Nedarilo sa ani strane Vlasť, ktorú založil Štefan Harabin po tom, čo v prezidentských voľbách v roku 2019 získal vyše 14 percent hlasov. O rok neskôr v parlamentných voľbách strana neuspela, dostala necelé tri percentá hlasov a skončila v dlhoch.