Autor je bývalý poradca predsedu vlády
Výsledok priamej voľby prezidenta je dnes taký, že by sa dosiahol aj voľbou v parlamente. Akurát s menším hurhajom. Ale:
1. Priama voľba ukázala, že prezidentské voľby sa dajú vyhrať pomocou lživej, manipulatívnej kampane, financovanej z obskúrnych zdrojov, na ktorú naletí 1,4 milióna voličov.
2. Priama voľba zvýšila napätie i rozdelenie spoločnosti na tých, čo majú morálny kompas, a na tých, čo ho majú mimo prevádzky.
3. Priama voľba vygenerovala silného politického lídra menom Ivan Korčok, čo by sa pri voľbe v parlamente nestalo.
4. Priama voľba ukázala, že dohoda demokratických síl je efektívna; rozdiel medzi hlasmi, ktoré získal Peter Pellegrini a Ivan Korčok, je 165-tisíc v prospech víťaza. Tých 1,2 milióna hlasov pre Korčoka nie je teda vôbec debakel.
5. Tých 1,2 milióna hlasov pre Korčoka v priamej voľbe zaväzuje opozíciu pri všetkej zložitosti života hľadať cestu do demokratickej a mravne udržateľnej budúcnosti, pretože to, čo dnes vládne, je nemravné a aj ekonomicky neefektívne; je to predzvesť spoločnosti, ktorú ovláda bohatá privilegovaná kasta.
6. Volebná kampaň ako súčasť priamej voľby ukázala, že v mediálnych dueloch verbálna porážka súpera ešte neznamená jeho reálnu porážku vo voľbách. Urbánne nadšenie nie je silnejšie ako rurálny vzdor.
Takže je tu Peter Pellegrini.
Odhliadnuc od toho, akými poľutovaniahodnými trikmi k funkcii prišiel, v konečnom dôsledku bude záležať na jeho budúcich činoch. Napríklad na tom, ako naloží s ústavnou právomocou, ktorá znie takto: „Prezident SR odpúšťa a zmierňuje tresty uložené súdmi v trestnom konaní a zahládza odsúdenie formou individuálnej milosti alebo amnestie.“ V prípade amnestie je to tak, že rozhodnutie prezidenta „je platné, ak ho podpíše predseda vlády Slovenskej republiky alebo ním poverený minister; v týchto prípadoch za rozhodnutie prezidenta zodpovedá vláda Slovenskej republiky“.
Inými slovami, či tých už 40 odsúdených korupčníkov za éry vlád Smeru a možno ďalších, čo sú ešte len na rade, bude en bloc vyvinených. Sú totiž dobré dôvody predpokladať, že dopyt po takomto rehabilitačnom procese bude. Veď ako povedal premiér Fico, boj proti korupcii sa dostal „do extrémneho stavu“. A podľa slov Roberta Kaliňáka z poľovníckej chaty očista spoločnosti „pôjde do p**e a nikto nebude ani protestovať“. A k tomu ten nový prezident Pellegrini, čo chce byť nápomocný vláde. Pred zvolením síce hovoril, že milosť za korupciu nedá, ale amnestia je niečo iné a napokon ten istý Pellegrini v júni minulého roka vylúčil kandidatúru na prezidenta slovami, že „osobne na to ambíciu nemám“. Záväznosť slov prechádza na Slovensku hlbokou krízou.
Alebo ešte inak: dostať bývalého špeciálneho prokurátora Kováčika z basy môže byť v životnom záujme niektorých koaličných politikov. Takže? Na pokoj zabudnime. Zápas o charakter krajiny pokračuje.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
Ivan Štulajter

































