Dušan Mikušovič
Účasť v tohtoročných prezidentských voľbách bola druhá najvyššia, odkedy sa na Slovensku hlava štátu volí priamo občanmi.
V prvom kole dosiahla takmer 52 percent, v druhom ešte výrazne viac – k urnám prišlo vyše 61 percent voličov. V absolútnom počte prišlo voliť v prvom kole skoro 2,3 milióna ľudí, v druhom takmer 2,7 milióna.
Najvyššia účasť v prezidentských voľbách bola v roku 1999, keď prišli v oboch kolách voliť asi tri štvrtiny voličov. Prezidentom sa vtedy stal Rudolf Schuster. Odvtedy sa účasť na prezidentských voľbách – s drobnými výkyvmi – hýbala na úrovni od 40 do 50 percent voličov.
V roku 2024 sa teda do prezidentskej voľby preniesol trend, ktorý možno pozorovať v parlamentných voľbách minimálne posledných desať rokov. Do volebných miestností chodí čoraz viac voličov. A nielen u nás, ale v podstate v celej strednej Európe.
Viacerí experti aj zahraničné štúdie konštatujú, že za vyšším záujmom o politiku sú populistické a radikálne strany. A za nimi sociálne siete.
Mobilizovali obaja
Kým počet voličov v prvom kole prezidentských volieb, ktoré sa konalo 23. marca, až tak neprekvapil a pohyboval sa v rámci doterajších skúseností, druhé kolo ďaleko prekonalo očakávania sociológov a odborníkov z prieskumných agentúr. Tí väčšinou odhadovali účasť na úrovni prvého kola, možno o niečo vyššiu.
Správne však predpokladali, že ak príde voliť viac ľudí, bude to nahrávať Petrovi Pellegrinimu. Politológ Peter Spáč z Fakulty sociálnych štúdií brnianskej Masarykovej univerzity vidí za vysokou účasťou v druhom kole hneď niekoľko faktorov.
Prvým je mobilizácia zo strany oboch kandidátov, teda Ivana Korčoka aj Petra Pellegriniho. Kým Korčok motivoval voličov prísť cez tému rovnováhy moci, Pellegrini sa spoliehal najmä na obavy z vojny.
„Keď si pozrieme, kto všetko a z akých strán Petra Pellegriniho podporil, je to celá plejáda od slovenskej ľavice po krajnú pravicu. Išlo to aj naprieč etnickým delením,“ vysvetľuje Spáč.
„Tieto rôznorodé skupiny ľudí sa nedajú mobilizovať na jednom pozitívnom motíve, pretože spoločný prienik ich hodnôt je minimálny. To, čo ich spája, je negatívne vymedzenie voči spoločným oponentom, ktorí v týchto voľbách dostali nálepky liberálov, progresívcov, vojnových štváčov či západných agentov.“
Za ďalšie dôvody vyššej účasti politológ označuje, že voľby nabrali charakter referenda o vláde, faktické vedenie kampane aj počas moratória či veľmi tesné výsledky predvolebných prieskumov.
„Voľby, ktoré sa podľa výskumov zdajú jasné, nemajú taký mobilizačný potenciál. Tesné prieskumy skôr motivujú zúčastniť sa. V kombinácii s polarizovanou spoločnosťou ideálny stimul pre účasť,“ dodáva.
Politológ a sociológ Pavol Baboš z Univerzity Komenského poukazuje na to, že kandidáti v poslednej prezidentskej kampani posunuli význam volieb hlavy štátu k parlamentným voľbám.
„Dokázali to po prvé témami – napríklad posielaním vojakov či vojenskej pomoci Ukrajine alebo zachovaním sociálnodemokratického charakteru vlády. To sú otázky, ktoré sú výsostne určené pre vládu, avšak kampaň vyznela tak, akoby sa o tomto rozhodovalo v prezidentských voľbách,“ vysvetľuje.
„Druhým dôvodom, prečo sa im to podarilo, je, že zo súťaže o to, kto a ako bude Slovensko reprezentovať, urobili súťaž o to, kto a ako tu bude vládnuť – teda opäť niečo, čo je v princípe záležitosťou výsledku parlamentných volieb.“
Účasť rastie dlho
Vyššia účasť v posledných prezidentských voľbách môže byť súčasťou trendu, ktorý badať v parlamentných voľbách. V nich rastie počet voličov prakticky už od roku 2006, keď bola najnižšia v moderných dejinách Slovenska. Volilo vtedy len necelých 55 percent občanov.
V nasledujúcich voľbách v rokoch 2010, 2012 a 2016 sa účasť ešte stabilne držala pod 60 percentami, no potom znovu začala rásť. V roku 2020 prišlo v parlamentných voľbách hlasovať takmer 66 percent voličov, v roku 2023 dokonca vyše 68 percent voličov.
Dá sa to vysvetľovať lokálnym kontextom: voľby v roku 2020 nasledovali po dramatickom období po vražde novinára Jána Kuciaka a masových demonštráciách Za slušné Slovensko, voľby v roku 2023 zasa po pandémii covidu a vypuknutí vojny na Ukrajine, ktorým musela čeliť vtedajšia vláda, ale aj po hádkach a sporoch, pre ktoré sa nakoniec koalícia vedená hnutím OĽaNO Igora Matoviča rozpadla.
Lenže volebná účasť poslednú dekádu rastie aj v susedných krajinách. V Česku v roku 2013 volilo 59,5 percenta občanov, v roku 2017 ešte o jeden percentuálny bod viac a v roku 2023 dokonca vyše 65 percent ľudí. V Poľsku sa od volieb v roku 2011 do tých, ktoré sa konali vlani, zvýšila účasť zo 49 na 74 percent.
V Maďarsku bola v roku 2014 účasť asi 62 percent, v roku 2022 dosiahla takmer 70 percent. Mierny nárast však vidno napríklad aj v Nemecku, naopak, z trendu sa vymyká Rakúsko. Vo zvyšku západnej Európy pritom volebná účasť skôr klesá.
Konkrétne: v Taliansku z 84 (v roku 2006) na 64 percent v roku 2022, v Španielsku zo 76 percent v roku 2002 na 66 percent vlani, vo Francúzsku zo 64 percent v roku 2002 na 47,5 percenta v roku 2022.
Jeden z dôvodov pomenúva štúdia nemeckého politológa Arndta Leiningera a jeho holandského kolegu Mauritsa Meijersa, ktorá bola v roku 2021 publikovaná v odbornom magazíne Political Studies.
Autori skúmali, či má na úroveň volebnej účasti vplyv fakt, že v týchto voľbách kandiduje nejaká populistická strana. Dospeli k tomu, že áno – ale týka sa to krajín strednej a východnej Európy.
Populisti lákajú aj apatických
„Našli sme robustnú empirickú podporu pre pozitívny vplyv parlamentnej prítomnosti populistických strán na volebnú účasť v krajinách strednej a východnej Európy,“ píšu Leininger a Meijers vo svojom texte. Nejde ani tak o to, či vo voľbách populistická strana kandiduje, ale či ide do volieb z pozície parlamentnej strany.
Ak to tak je, účasť rastie. Autori to pripisujú tomu, že vďaka parlamentnej prítomnosti sa názory radikálnych či populistických politikov dostanú v oveľa väčšej miere do verejnej debaty a oslovujú aj voličov, ktorí predtým trebárs voliť vôbec neboli.
„Parlamentné zastúpenie poskytuje takýmto stranám rozhodujúce dodatočné zdroje potrebné na vedenie kampane a čo je možno najdôležitejšie, väčšiu mediálnu expozíciu, ktorá im zabezpečuje budúce politické prežitie,“ tvrdí štúdia. „V prípade, že populistické strany predstavujú reálnu volebnú hrozbu pre politický establišment, je svoj hlas pripravený odovzdať vyšší počet voličov.“
Slovenský príklad túto hypotézu potvrdzuje. Kotlebova ĽSNS (ale aj Sme rodina či SNS) sa v roku 2016 dostali do parlamentu za podobnej účasti, aká bola predtým v rokoch 2010 a 2012, teda tesne pod 60 percent.
Potom už účasť rástla. Prítomnosť radikálnych a populistických názorov v hlavnej debate potom do istej miery formovala aj to, ako sa vyvíjala politika iných strán (v slovenskom prípade napríklad Smeru).
Samozrejme, nejde o jediné vysvetlenie. Volebný analytik Denníka N a zároveň politológ Masarykovej univerzity Daniel Kerekes hovorí o celom reťazci dôvodov, z ktorých vidno, ako populizmus pomáha zvyšovať volebnú účasť. „Extrémisti a populisti sú dnes už v Európe – zrejme aj za pomoci Ruska – veľmi dobre organizovaní a robia profesionálne kampane,“ hovorí Kerekes.
„Darí sa im mobilizovať voličov, ktorí boli k politike dlho apatickí a stáli niekde na okraji spoločnosti. Vyššia volebná účasť väčšinou naznačuje, že sa dobre zmobilizovali populisti a extrémisti, ale to tiahne k voľbám aj demokratických voličov. Následná normalizácia radikálnych postojov dáva extrémistom pocit emancipácie, čo ich ďalej posilňuje.“
Rast volebnej účasti v krajinách strednej Európy sa prekrýva s obdobím, keď Facebook v roku 2013 zmenil algoritmy zobrazovania príspevkov pre užívateľov tak, aby posilnil spravodajský a vlastnej aj politický obsah. Zo sociálnej siete pre rodinu a priateľov sa stal priestor, kde sa začala odohrávať spoločenská debata, politický súboj a predvolebná kampaň.
Algoritmy navyše pomáhali tým, ktorí vystupovali jasne a priamočiaro, ale aj nahlas, kontroverzne, polarizujúco a populisticky.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
