Štyri zmeny ukryté v trestnej novele: Silnejší paragraf 363 aj „poistka“, ktorá oddiali súdy

Amfiteáter Právnickej fakulty Univerzity Komenského je už úplne plný, vyše dvesto študentov v pondelok popoludní čaká na prednášku „o relevantných zmenách Trestného poriadku“, ktoré presadila vláda Roberta Fica a už platia, keďže ich Ústavný súd nezabrzdil.

Dovnútra stále prichádzajú ďalší študenti, už si nemajú ani kam sadnúť, v laviciach sedia aj známe mená.

Spomeňme aspoň pár: štátna tajomníčka ministerstva vnútra za Hlas Lucia Kurilovská, sudca Peter Šamko, prezident Združenia sudcov Slovenska František Mozner, Rastislav Remeta z bratislavskej krajskej prokuratúry, bývalý minister spravodlivosti a dnes expert KDH Viliam Karas či prokurátor Ján Šanta, ktorý donedávna pôsobil na špeciálnej prokuratúre a po jej zániku prešiel na generálnu prokuratúru.

Novelu analyzoval vedúci Katedry trestného práva, kriminológie a kriminalistiky Jozef Čentéš, ktorý na prednáške poukázal aj na veci, o ktorých sa doposiaľ verejne nehovorilo.

Novela bola súčasťou balíčka zmien v trestných kódexoch, v rámci ktorého Ficova vláda presadila zrušenie špeciálnej prokuratúry, ale aj nižšie tresty pre korupčníkov, zlodejov a podvodníkov či skrátenie premlčacích lehôt, čím by získali beztrestnosť aj oligarchovia blízki koalícii vrátane premiérovho priateľa Miroslava Výboha.

Časť zmien – nižšie tresty aj premlčacie lehoty – vo februári zabrzdil Ústavný súd, keď pozastavil ich účinnosť, kým definitívne neposúdi, či sú v súlade s ústavou alebo nie. Profesor Čentéš vo svojej prednáške upozornil na viaceré dôležité pasáže novely Trestného poriadku, ktoré už sú účinné od 15. marca.

1. Na súd nesmie ísť obžaloba, kým sa nerozhodne o paragrafe 363

Koalícii sa podarilo nenápadne posilniť paragraf 363. Ak trestne stíhaný požiada o zrušenie obvinenia pomocou tohto kontroverzného paragrafu, prokurátor musí počkať, kým sa o tomto podaní rozhodne.

Už sa nemôže stať, že prípad posunie súdu, kým nebude o podaní podľa paragrafu 363 rozhodnuté. Nemôže to spraviť, hoci bude skončené vyšetrovanie a on bude presvedčený, že sa získalo dostatok dôkazov na odsúdenie stíhaného.

Tento paragraf pritom umožňuje zasiahnuť do prípadu – trestne stíhaného zbaviť obvinenia napriek tomu, že prokurátor, ktorý má kauzu na starosti, bude mať iný názor.

Dva najznámejšie prípady, keď sa obžaloba na súd dostala skôr, než na generálnej prokuratúre použili paragraf 363, boli korupčné kauzy bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika a niekdajšieho riaditeľa Slovenskej informačnej služby Vladimíra Pčolinského. Terajší premiér Robert Fico to v opozícii viackrát kritizoval.

Keď generálna prokuratúra pod vedením Maroša Žilinku v minulosti rušila obvinenia prominentom na základe paragrafu 363, kritici upozorňovali, že rozhodnutia sú konečné a nik nemá právomoc ich preskúmať.

2. Oslabenie postavenia prokurátora a policajta

Prvýkrát v histórii samostatného Slovenska sa prelomilo pravidlo, že počas vyšetrovania prípadu je prokurátor „rozhodujúci pán sporu“. Od 15. marca sa to udialo takým spôsobom, že to skomplikuje prácu pri odhaľovaní páchateľov trestnej činnosti a kriminálnikom umožní oddialiť, aby sa čo najskôr dostali pred súdy a spoznali svoje tresty.

Ak sa v prípravnom konaní bude podozrivý sťažovať, že došlo k porušeniu uplatnenia jeho práv počas vypočúvania, už neposúdia jeho sťažnosť na prokuratúre, ale musí rozhodnúť sudca pre prípravné konanie. Samotní sudcovia nechápu, prečo by to mali robiť.

O podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, ľudovo nazývaného kajúcnika, po novom už nerozhoduje prokurátor, ale sudca pre prípravné konanie.

Sťaženú prácu majú aj policajti. Ak by mali napríklad podozrenie, že vo Vyšnom Komárniku sú v sklade nelegálne cigarety, polícia tam nemôže hneď nabehnúť po získaní súhlasu prokurátora. Po novom musia policajti o takéto prehliadky v iných priestoroch požiadať prokurátora a ten musí dať návrh schváliť sudcovi pre prípravné konanie.

Ak sa stíhaný bude sťažovať na zaujatosť policajta, už nesmie rozhodovať jeho bezprostredne nadriadený, ale prokurátor.

3. Viac možností na vracanie obžalôb zo súdov

Do novely sa dostala aj zmena týkajúca sa obžalôb a ani dlhoroční odborníci z praxe nerozumejú, prečo sa tam objavila. Vládna koalícia Smeru, Hlasu a SNS schválila, že sudca môže vrátiť prokurátorovi obžalobu, ak zistí, že „nepredložil úplné spisy vrátane všetkých dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní“. Súdy však dostávajú vyšetrovacie spisy, každá jedna listina je v nich „zažurnalizovaná“, to znamená, že má svoje číslo.

Čentéš počas svojej prednášky upozorňoval, že sa „zo spisu nedá nič vytrhnúť“. Trestnému právu sa venuje od roku 1991 a nevidí dôvod na takéto ustanovenie.

Sudcovia ďalej získali možnosť vracať obžaloby prokurátorom do vyšetrovacej fázy, ak zistia, že spolupracujúcim obvineným boli poskytnuté „nezákonné benefity“.

Keď sudca po doručení obžaloby zistí, že je v poriadku, a nariadi hlavné pojednávanie, ešte stále nebude isté, že sa súd s trestne stíhaným začne.

Ten totiž po novom získal možnosť podať sťažnosť proti rozhodnutiu o prijatí obžaloby, o ktorej musí rozhodnúť nadriadený súd. Po paragrafe 363 tak dostali ďalšiu „poistku“ na odvrátenie hrozby, že sa postavia pred súd.

Ak dokáže sudcu z nadriadeného súdu presvedčiť, ten môže pôvodné uznesenie prvého sudcu zrušiť a vrátiť obžalobu do prípravného konania. Prípad sa tak vráti do vyšetrovacej fázy a súd sa nebude môcť začať zaoberať nazhromaždenými dôkazmi, ktoré by mohli viesť k odsúdeniu páchateľa.

4. „Skutok sa nestal“ má novú podobu

Počas doterajších vlád Roberta Fica sa mnohé kauzy zastavovali už legendárnou vetou „Skutok sa nestal“. Novela rozširuje možnosti zastavenia trestného stíhania. Na prvý pohľad sa môže zdať, že ide len o nepatrnú zmenu slov, lenže tie môžu zabezpečiť ľahšie zametanie prípadov pod koberec.

V novele koalícia odstránila slová „je nepochybné“ a nahradila ich slovami „je dostatočne odôvodnený záver“. Už neplatí, že sa trestné stíhanie dá zastaviť až v momente, keď „je nepochybné“, že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie. Na zastavenie už postačuje „dostatočne odôvodnený záver“, že sa skutok nestal.

Bonusový bod: Výhoda pre horalkových zlodejov

Kým predchádzajúce štyri body sa už musia dodržiavať, odborník na trestné právo Čentéš spomenul vo svojej prednáške takzvaný „horalkový paragraf“, ktorého účinnosť Ústavný súd zatiaľ pozastavil. Práve na jeho príklade poukazoval, aký zmätok môže v praxi nastať.

Podstatou „horalkového paragrafu“ je, aby tí, čo sa dopustia opakovane drobnej krádeže, neskončili vo väzení. Do vládnej novely ho v parlamente navrhol doplniť na poslednú chvíľu poslanec Smeru, bývalý policajný prezident Tibor Gašpar, keď opozičné KDH kritizovalo koalíciu, ako absurdne tresty nastavuje. Ako príklad kresťanskí demokrati uvádzali, že „za opakovanú krádež vína má byť väzenie, no za krádež drahého auta len podmienka“.

Koalíciou schválené prechodné ustanovenia novely sú tak zmätočne formulované, že sa horalkoví zlodeji môžu dostať do výhody.

Vysvetlime si to na príklade dvoch mužov odsúdených za lúpež, ktorú spáchali spoločne a išli za to do väzenia. Druhý muž sa dopustí aj „horalkovej krádeže“. Ak sa jeho prípad otvorí po zániku trestnosti tohto skutku, novela je tak zmätočne napísaná, že si nakoniec prvý muž bude musieť za lúpež odsedieť osem rokov a druhý muž vyviazne s podmienkou, hoci prvú lúpež spáchal tiež .

Teraz závisí od Ústavného súdu, ako tento paragraf vyhodnotí, či ho umožní uplatňovať, alebo ho označí za protiústavný.

Nepresné formulácie sa pritom dokážu „vychytať“ z návrhov noviel, pokiaľ prechádzajú cez riadne pripomienkové konanie. Pri trestných novelách to Ficova vláda odmietla a pretlačila ich cez parlament pomocou skráteného konania, čím znemožnila odborníkom dávať k návrhom pripomienky a upozorňovať na nedostatky.