Tomáš Čorej
Vyjadrenia slovenského premiéra Roberta Fica sú škandalózne, oveľa dôležitejšie sú však konkrétne činy jeho vlády.
Tak sa pozerajú analytici na vzťahy medzi Bratislavou a Kyjivom krátko pred tým, ako vo štvrtok pricestuje na východ Slovenska ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ. Spoločným rokovaním v Michalovciach obe vlády nadviažu na januárovú návštevu slovenskej vlády v Užhorode.
„Nepáči sa nám, ako Fico zneužíva Ukrajinu, aby dosahoval svoje domáce ciele. Čo by sme však získali tým, keby sme ho kritizovali?“ pýta sa politológ Dmytro Tužanskyj.
Ukrajinci podľa neho akceptovali politickú realitu a snažia sa zo vzťahu so Slovenskom vyťažiť čo najviac. „Dôkazom je aj načasovanie týchto rokovaní. Asi nebude náhoda, že sa konajú krátko po vašich prezidentských voľbách,“ zdôrazňuje expert.
Náboje prúdia na Ukrajinu aj naďalej
Ak by mal politológ Alexander Duleba opísať súčasné vzťahy medzi Ukrajinou a Slovenskom jedným slovným spojením, použil by termín „nový pragmatizmus“. Tento výraz zaviedol pred niekoľkými mesiacmi sám ukrajinský premiér Šmyhaľ.
„Ukrajinci na jednej strane od Fica počúvajú, že Ukrajina je skorumpovaná a že za vojnu si môže sama. Týmto slovám úprimne nerozumejú,“ vysvetľuje analytik Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (SFPA).
Popri tom však v Kyjive vidia, že Slovensko pomáha aj naďalej. Na Ukrajine sa obávali, či nebude blokovať protiruské sankcie, ale to sa nedeje.
„Premiér vyhlásil, že červenou čiarou je preňho jadrové palivo z Ruska, za ktoré nemáme alternatívu. Akurát že so zavedením týchto sankcií by malo problém aj Česko a táto téma v skutočnosti nikdy nebola na stole,“ opisuje expert.
Slovensko popri tom – ako Fico avizoval už pred voľbami – podporuje vstup Ukrajiny do Európskej únie.
„Nový pragmatizmus je kombináciou silnej protiukrajinskej rétoriky a podpory európskej integrácie spojenou s pokračujúcou vojenskou pomocou,“ pokračuje Duleba.
Video: S Kocábom v sanitke cez celú Ukrajinu: Chce to odvahu ísť do Kyjiva, Fico ju asi nemá (autorka: Martina Koník)
Politológ hovorí, že zo Slovenska od nástupu novej vlády odišla na Ukrajinu vojenská pomoc vo výške 500 miliónov eur – ako to v prezidentskej kampani tvrdil aj neúspešný kandidát Ivan Korčok.
Vojenský analytik Vladimír Bednár toto číslo nevie nezávisle overiť, ale aj on sa domnieva, že zo Slovenska vďaka súkromným kontraktom na Ukrajinu naďalej prúdi pomoc za stovky miliónov eur.
Bednár zdôrazňuje, že ide predovšetkým o delostreleckú muníciu kalibru 155 milimetrov, ktorej výroba v zbrojovke ZVS Holding sa za posledný rok znásobila. Tá je pre Ukrajinu mimoriadne dôležitá, keďže ju v Európskej únii vyrába len malý počet krajín.
Analytik tvrdí, že výrobca delostreleckej munície v Dubnici nad Váhom dostal objednávku za 145 miliónov eur. Jeden náboj pritom môže stáť 2- až 8-tisíc eur, takže v krajnom prípade môže ísť až o vyše 70-tisíc nábojov. Podľa Bednára však nevieme presne povedať, koľko z týchto granátov smeruje na Ukrajinu a koľko ich ostáva na Slovensku.
Slovensko zároveň pokračuje aj v oprave vojenskej techniky a štátna zbrojovka Konštrukta aj vo výrobe húfnic Zuzana 2. Duleba pritom pripomína, že vojenský materiál na Ukrajinu nemôže odísť bez súhlasu vlády.
Fico je vo svojom postoji konzistentný: dlhodobo tvrdí, že odmieta dodávky zbraní a munície zo zásob slovenskej armády, ale nebude v nich brániť našim podnikom.
Rétorika horšia ako u Orbána
Politológ Tužanskyj pred spoločným rokovaním oboch vlád zdôrazňuje, že ukrajinský kabinet bude zastupovať premiér Šmyhaľ. Nie je to typické – so zahraničnými partnermi zvyčajne komunikuje prezident Volodymyr Zelenskyj alebo minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba.
„Slovensko sa stalo v podstate jedinou zahraničnou Šmyhaľovou agendou. Nie je najvyššie postavený vládny činiteľ, ale jeho postavenie je stále veľmi významné,“ konštatuje expert.
Tužanskyj tvrdí, že ukrajinská vláda sa v prípade Slovenska poučila z prípadu Maďarska. Od Fica pôvodne nemala veľké očakávania a o to viac ju prekvapilo, keď bezprostredne po nástupe k moci na samite EÚ podporil finančnú pomoc pre Ukrajinu vo výške 50 miliárd eur.
Urobil to aj napriek tomu, že vojna v slovenskom susedstve sa podľa jeho vyjadrení začala „vyčíňaním ukrajinských neonacistov“ – a aj napriek výroku, že „v Kyjive nie je vojna“.
„Na Ukrajine sme si zvykli, že domácemu publiku hovorí často horšie veci ako maďarský premiér Orbán. Sústreďujeme sa len na to, čo robí na medzinárodnej úrovni – a tam zatiaľ dodržiava slovo a je predvídateľný,“ pokračuje Tužanskyj.
Analytik oceňuje, že Fico je vôbec pripravený rokovať, čo napríklad maďarská vláda nerobí. „Orbán z Ukrajiny urobil svojho rukojemníka na medzinárodnej úrovni. To nie je prípad Slovenska – pre Fica je Ukrajina skôr nástrojom na robenie domácej politiky,“ vysvetľuje.
Dodáva, že Ukrajinci sa rozhodli „neriešiť, čo hovorí doma“, pretože by tým nič nezískali a ešte by tým aj riskovali prípadné slovenské veto v Európskej únii.
Budú riešiť aj ukrajinský mierový plán
Na Tužanského nadväzuje ďalší ukrajinský politológ Stanislav Želichovskyj, ktorý aj vyše dvoch rokov po začiatku totálnej ruskej vojny ďakuje Slovensku za pomoc. „Predovšetkým v úvodnej fáze vojny pre nás urobilo veľmi veľa vo vojenskej aj v humanitárnej oblasti,“ tvrdí.
Všíma si však, že politika na Slovensku sa nástupom Fica a teraz aj zvolením Petra Pellegriniho za prezidenta výrazne zmenila.
Želichovskyj pripomína, že Fico koncom januára v Užhorode nevylúčil ani podporu ukrajinského mierového plánu, ktorý vznikol na popud prezidenta Zelenského. Pre Ukrajincov podľa neho ide o zásadnú vec, o ktorej sa budú chcieť rozprávať aj tento týždeň.
Podľa politológa Šmyhaľova vláda chce získať čo najširšiu podporu pred blížiacim sa júnovým mierovým samitom vo Švajčiarsku, na ktorý chce pozvať zástupcov desiatok štátov.
Problémom však je, že súčasťou Zelenského plánu je plné obnovenie medzinárodne uznaných hraníc Ukrajiny – a to je v rozpore s Ficovými tvrdeniami, že Ukrajinci by sa v záujme mieru mali vzdať území na Donbase a na Kryme.
Ukrajinci teraz podľa Želichovského nechcú mierové rokovania, ako o nich hovorí Fico, pretože by de facto znamenali ich kapituláciu.
„Aj od nového prezidenta Pellegriniho sme počuli návrhy, že by sa malo v Bratislave rokovať o mieri. Akurát že to v tejto situácii, keď Rusko okupuje pätinu nášho územia, nie je možné,“ vysvetľuje.
Plyn z Ruska cez Ukrajinu, širokorozchodná trať a súmestie Košice-Prešov
Analytik Tužanskyj pripomína, že jednou z tém počas rokovaní v Užhorode bol tranzit ruského plynu. Ten podľa súčasnej dohody prúdi do EÚ cez Ukrajinu do konca tohto roka – Ficova vláda by však chcela túto zmluvu predĺžiť. Slovenský premiér dokonca v januári hovoril, že rozumie, keď Ukrajinci nechcú podpisovať novú zmluvu s Gazpromom, Slovensko by však mohlo. Ficovou motiváciou je nepochybne to, že nechce, aby nás plyn z Ruska obišiel cez iné krajiny EÚ.
Ukrajina poprela, že by rokovala o predĺžení zmluvy o tranzite ruského plynu, ale podľa expertov môže byť aj to predmetom diskusií v Michalovciach.
Záverom zasadnutia v Užhorode bola dohoda na troch projektoch spolupráce – a to na modernizácii hraničného priechodu Vyšné Nemecké, elektrickom prepojení medzi Mukačevom a Veľkými Kapušanmi a železničnom prepojení medzi Kyjivom a Košicami.
Ambasádor Zakarpatskej oblasti na Slovensku Eduard Buraš vysvetľuje, že modernizácia hraničného priechodu vo Vyšnom Nemeckom je namieste, ale tvrdí, že by mala byť ambicióznejšia. „Aktuálne znamená rozšírenie hraničného terminálu o jeden, dva pruhy a napojenie chodníka pre chodcov. A čo ďalej? Kde sú nejaké služby?“ pýta sa a upozorňuje, že aj technické vybavenie je na hraničných priechodoch v zlom stave.
Druhým bodom je práca na elektrickom prepojení medzi Veľkými Kapušanmi a Mukačevom – ako pritom pripomína politológ Duleba, pre Ukrajincov je práve energetika v čase intenzívnych ruských útokov na kritickú infraštruktúru kľúčovou témou.
Posledným projektom je železničné prepojenie medzi Kyjivom a Košicami. Slovenská vláda ho chce do konca roka zaviesť s využitím širokorozchodnej trate, ale otázkou je, koľko tento projekt bude stáť a aký bude efektívny.
Problémom je podľa dopravného analytika Ondreja Mateja predovšetkým úsek medzi Haniskou pri Košiciach a Maťovciach na slovensko-ukrajinskej hranici, ktorý má zhruba 90 kilometrov a ktorý by bolo treba prebudovať.
Táto debata o železničnej trati nezahŕňa debaty o diaľniciach. Už roky totiž existuje plán na dobudovanie diaľnice D1 z Košíc až po Užhorod – čo stále nevyzerá veľmi reálne.
Ondrej Matej upozorňuje, že Slovensko v tomto ohľade nebude schopné konkurovať Poľsku, ktoré už má vybudované kvalitné spojenie medzi Rzeszówom a Kyjivom. Efektívnejšie ako iné dopravné spojenia by podľa neho bolo dobudovať rýchlostnú cestu R4 od Prešova až do Poľska a napojiť sa na poľský koridor.
Ondrej Matej tiež hovorí, že by sme mali využiť súmestie Košice a Prešov a budovať tam „zázemie pre manažérov, zástupcov a firmy, ktoré budú v budúcnosti obnovovať Ukrajinu“.
Aj viacerí ďalší analytici si myslia, že budúca obnova Ukrajiny bude pre Slovensko a jeho firmy veľkou príležitosťou. Zároveň však vyjadrujú obavu, či mu reputačne neuškodí aktuálna Ficova protiukrajinská rétorika.
„Je dosť možné, že na Ukrajine si to zapamätajú. Neviem, do akej miery sa bude dať Ficova rétorika pre domáce účely kompenzovať pragmatickou spoluprácou, ale imidž Slovenska je na Ukrajine naozaj veľmi zlý,“ uzatvára Duleba.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
