Denník N

Úspech v hádzanej si Katar kúpil. Podarí sa mu to aj na futbalových majstrovstvách?

Bertrand Roine (vpravo) hral za reprezentáciu Francúzska. Teraz sa tešil zo striebra,ktoré získal v katarských farbách. FOTO - TASR/AP
Bertrand Roine (vpravo) hral za reprezentáciu Francúzska. Teraz sa tešil zo striebra,ktoré získal v katarských farbách. FOTO – TASR/AP

Arabská krajina získala na domácich majstrovstvách sveta v hádzanej historické striebro vďaka európskym hráčom, ktorí za ňu hrali. Akú zostavu ukáže Katar počas majstrovstiev sveta vo futbale?

Stojanovič, Markovič, Šarič, Roine, Vidal či Capote. Alebo dvaja Čiernohorci, Srb, Francúz, Španiel a Kubánec.

To, čo na prvý pohľad vyzerá ako all star výber hráčov z viacerých krajín, je v skutočnosti zoznam opôr katarského národného (niektorí hovoria medzinárodného) tímu v hádzanej. Reprezentácia tejto malej arabskej krajiny skončila cez víkend na majstrovstvách sveta doma na druhom mieste. Až vo finále podľahli favorizovanému Francúzsku (22 – 25).

Druhé miesto Kataru na majstrovstvách sveta sa označuje za jednu z najväčších senzácií v dejinách hádzanej. Katar sa síce pravidelne zúčastňoval na vrcholnom podujatí (hlavne pre nízku konkurenciu ázijských tímov v kvalifikácii), no nikdy sa nedostal medzi najlepšie tímy. V roku 2013 skončil 20., predtým 23., 21. a 16.

Ešte nikdy predtým Katar neporazil na vrcholnom podujatí európske mužstvo. Tentoraz sa im to doma podarilo štyrikrát.

Žiaden fackovací panák

Keď Kataru pridelili organizovať majstrovstvá sveta v hádzanej, vyzeralo to, že domáci tím bude fackovacím panákom. Šéfovia ich zväzu sa však rozhodli, že si hráčov „zoženú“.

Hádzaná má na rozdiel od iných športov ako futbal či hokej vcelku liberálne pravidlá na „prestup“ zahraničného hráča z jednej reprezentácie do druhej. Stačí, aby mal hráč občianstvo danej krajiny a aby tri roky nereprezentoval svoju predchádzajúcu vlasť.

Katar tak začal postupne dávať občianstva kvalitným francúzskym, španielskym či ex-juhoslávskym hráčom. „Sme malý národ s obmedzenými ľudskými zdrojmi, takže musíme integrovať hráčov z iných krajín,“ povedal šéf katarskej hádzanárskej asociácie v roku 2012 podľa handball-world.com.

V Katare žijú asi 2 milióny obyvateľov, no domácich je len asi 300-tisíc z nich. Krajina je však vďaka rope podľa HDP na obyvateľa najbohatšou na svete.

Do tímu si tak mohli dovoliť kúpiť brankárske opory z Bosny a Čiernej Hory, do all-stars tímu celého turnaja sa dostal aj Čiernohorec Žarko Markovič či Kubánec Rafael Capote. Na miesto trénera najali španielskeho kouča Valera Riveru, ktorý získal v roku 2013 titul majstra sveta so Španielskom.

„Bolo to, akoby sme hrali proti výberu sveta. Nemyslím si, že toto je zmysel majstrovstiev,“ povedal pre AFP brankár rakúskej reprezentácie Thomas Bauer.

Fanúšikovia prišli vo vyššom počte až na záverečné zápasy, tvrdí Šulc. FOTO - TASR/AP
Fanúšikovia prišli vo vyššom počte až na záverečné zápasy, tvrdí Šulc. FOTO – TASR/AP

Aj Slovák v Katare

V katarskej lige momentálne hráva v klube Lekhwiya aj Slovák František Šulc (vo futbalovom mužstve tohto klubu kope Vladimír Weiss mladší). Keď sem Šulc pred rokom prišiel, Katarčania sa ho pýtali, kedy naposledy reprezentoval.

„Za slovenský tím som hral vtedy pol roka dozadu, čo nebol dostatočný čas na prípadnú naturalizáciu, tak to už viac neriešili,“ hovorí Šulc. Nad tým, či by prípadnú ponuku reprezentovať Katar prijal, sa nezamýšľal.

V katarskej lige hrá množstvo európskych hráčov. Lákajú ich financie. „Sú tu platy, ktorým sa môžu rovnať len tie najbohatšie európske kluby, ako napríklad Barcelona,“ dodáva.

Aj v minulosti podľa neho niektoré krajiny naturalizovali hráčov. Nikdy to však nebolo v takom rozsahu, ako to teraz predviedol Katar. Podľa Frankfurter Allgemeine Zeitung zo 17 hráčov boli len štyria rodení Katarčania.

„Kataru sa podarilo takto vyskladať veľmi silný tím. Hru mužstva tvorili na 95 percent európski hráči. Domáci hrali len sporadicky, väčšinou boli na striedačke. Keď som blahoželal katarským spoluhráčom v klube, hovorili mi, že nemám k čomu, keďže oni to nevyhrali,“ povedal 36-ročný Šulc.

Takto podľa neho majstrovstvá sveta vyzerať nemajú, reprezentácie by mali ukázať hráčov, ktorých sami vychovali.

„Očakávalo sa, že Katar sa dostane prinajlepšom medzi posledných 8 tímov. Hrali však na maximum, mali aj šťastie, rozhodcovia im ako domácim pripískli známych desať percent,“ povedal. Na rozhodcov sa sťažovali viacerí súperi. Poliaci po semifinálovom zápase ironicky zatlieskali rozhodcom.

Samotní Katarčania podľa neho hádzanú neriešia. „Na naše zápasy chodí tak sto divákov, často sú to hráči, ktorí hrajú nasledujúci zápas,“ hovorí. Liga sa hráva v jednej hale, neexistujú zápasy doma – vonku.

Usporiadatelia podľa neho občas zaplatia ľuďom (najmä zahraničným robotníkom) desať eur, aby sledovali zápas, dajú im klubové šály či tričká. Podobné správy o kupovaných fanúšikoch sa objavili aj počas majstrovstiev sveta.

„Na zápasy chodilo málo divákov, tak 500 až 700. Až na semifinále a finále prišlo viac ľudí, aj preto, že Katarčania sa dostali ďaleko,“ dodal Šulc.

Práv usporiadať majstrovstvá sveta vo futbale 2022 získal Katar v roku 2010. FOTO - TASR/AP
Práva usporiadať majstrovstvá sveta vo futbale 2022 získal Katar v roku 2010. FOTO – TASR/AP

Futbalové mužstvo

Katar po majstrovstvách sveta v hádzanej bude v roku 2022 organizovať aj oveľa sledovanejšie podujatie – majstrovstvá sveta vo futbale. Aj preto sa mnohí začali pýtať, či nepôjde podobnou cestou ako jeho hádzanársky tím.

Ako usporiadateľ má účasť na majstrovstvách istú. Ešte nikdy doteraz Katar na šampionáte nehral, na majstrovstvách Ázie skončili najlepšie vo štvrťfinále. V súčasnom rebríčku FIFA je krajina na 93. mieste, na úrovni Litvy, Lotyšska či Cypru.

Medzinárodná futbalová federácia FIFA má oveľa prísnejšie pravidlá pre naturalizovanie hráča. Podľa pravidiel, ktoré sprísnili v roku 2004, nemôže hrať hráč za novú krajinu, ak už odohral čo len zápas za svoju predchádzajúcu vlasť v oficiálnom zápase v akejkoľvek vekovej kategórii.

Navyše by mal splniť ďalšiu podmienku. On, jeho rodičia alebo starí rodičia sa museli narodiť v novej krajine, prípadne tam musí žiť najmenej päť rokov po dovŕšení 18. narodenín.

Katar sa nikdy nehanbil naturalizovať športovcov. V roku 2004 práve ich snaha, aby traja Brazílčania hrali za ich reprezentáciu, prinútila FIFA, aby sprísnila pravidlá.

Katar už nemôže tak ľahko „získať“ cudzích futbalistov. Podľa kritikov však na to ide inak – cez bezprecedentný program futbalových akadémií vo svete.

Volá sa to akadémia Aspire a hľadá futbalové talenty v chudobných krajinách sveta, najmä v Afrike. Vznikla pred siedmimi rokmi a za ten čas si podľa amerického denníka New York Times ich armáda skautov (asi 40-tisíc ľudí) prezrela 3,5 milióna talentovaných chlapcov v mestách a dedinách Afriky, Latinskej Ameriky aj Ázie. Pôsobí v 17 krajinách a tie najväčšie talenty posielajú do akadémie v Senegale a v Katare.

Katar hovorí, že ide aj o humanitárnu misiu. Pomáhajú deťom z chudobných častí sveta dostať sa vyššie. Dieťa odchádza dobrovoľne, dostane zadarmo vzdelanie, vreckové, a aj rodičom zaplatia do 5-tisíc dolárov. Niektoré tímy akadémie Aspire patria medzi najlepšie mládežnícke kluby na svete a bežne porážajú aj talenty Manchestru United či iných svetových tímov.

V júni 2012 kúpila akadémia belgický druholigový klub K. A. S. Eupen. Práve ten má slúžiť na to, aby v ňom dostali príležitosť chlapci z akadémie zoznámiť sa s európskym futbalom. Momentálne má tím podľa klubovej stránky na súpiske hráčov zo Senegalu, z Nigérie, Kamerunu, Ghany, ale aj z Kataru. Z 29 hráčov je sedem Belgičanov.

Navyše, Katar sa aj v iných smeroch snaží o „kolonizáciu“ futbalového sveta. V roku 2011 sa stal vlastníkom francúzskeho tímu Paríž St. Germain, urobil z neho momentálne jeden z najbohatších klubov na svete. Qatar Foundation (súkromná nezisková nadácia bývalého katarského šejka) sa dohodla s FC Barcelonou v roku 2011 na päťročnom sponzorskom kontrakte za 150 miliónov eur.

Použijú hráčov?

Viacerí kritici hovoria, že akadémia je spôsob, ako nájsť a neskôr naturalizovať najlepších afrických hráčov a zvýšiť tým silu katarského reprezentačného mužstva. Hráči by však museli päť rokov žiť v Katare.

„Ak naturalizujeme niektorých hráčov, čo sa stane? Každý by nás zabil, každý by to uvidel. Nie sme hlúpi,“ povedal pre New York Times riaditeľ programu Nemec Andreas Bleicher. Hovorí, že katarským hráčom pomáha, keď môžu trénovať a hrať s talentmi z celého sveta.

Zároveň však dodal, že možnosť naturalizovania niektorých hráčov tu je. „Možno niektorí hráči budú cítiť, že chcú reprezentovať Katar, pretože im Katar pomohol, kým ich domáce krajiny nie,“ dodal pre denník.

Katarská futbalová reprezentácia sa tak nemusí o sedem rokov podobať na ich hádzanársku. No nie je vylúčené, že niektoré opory pôvodom z Afriky v ich základnej jedenástke nájdeme.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Šport a pohyb, Svet

Teraz najčítanejšie