Európska komisia poslala vláde netradične ostrý list. Pýta sa na odstavenie prokurátorov (+ celý list)

Európska komisia žiada o vysvetlenie, kde skončili prokurátori po zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry a prečo ich odstavili od káuz. Slovensku takisto pripomína, že sa samo zaviazalo špeciálnu prokuratúru zachovať ako záruku, že postráži, aby sa nerozkrádali peniaze z plánu obnovy.

Denník N získal list Európskej komisie z 28. marca, ktorý je adresovaný vicepremiérovi zodpovednému za plán obnovy Petrovi Kmecovi z Hlasu. (Celý list je na konci článku.)

Podľa informácií Denníka N Európska komisia už dokonca priamo pohrozila Slovensku zastavením peňazí z plánu obnovy, ktorý tvorí dohromady viac ako 6 miliárd eur, pretože vláda jasne nevie vysvetliť zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry a znižovanie trestov za ekonomickú kriminalitu.

List sa týka aj politicky citlivých káuz. Brusel sa zaujíma o záruky, že prokurátorom po zániku špeciálnej prokuratúry naozaj ostanú sľúbené prípady.

Podpredseda vlády Kmec potvrdil, že na list zatiaľ neodpovedali. Pôvodne dostal termín do 10. apríla. Kmecova hovorkyňa Loretta Pinke vraví, že lehotu na ich žiadosť predĺžili do 19. apríla. Ako dôvod uviedla aj rozsah požadovaných štatistických informácií.

Aký je vicepremiérov postoj k výhradám Bruselu, Kmec neprezradil.

Z listu vyplýva niekoľko zásadných nových informácií:

1. Slovensku hrozí, že príde o peniaze z plánu obnovy, ktoré sme doteraz nedostali – čo je spolu zhruba 3,5 miliardy eur.
2. Prvýkrát vidíme detailné výhrady k rušeniu špeciálnej prokuratúry.
3. Vidno, že doterajšia komunikácia medzi vládou a Komisiou nikam neviedla – v liste z Bruselu vymenúvajú tri rôzne odpovede zo Slovenska, ktoré sú nepostačujúce.
4. Európska komisia vysvetľuje, prečo plán obnovy spája so zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry a nižšími trestami – zaviazali sme sa totiž, že aj pomocou špeciálnej prokuratúry budeme kontrolovať, že peniaze z plánu obnovy nik nerozkradne.
5. Brusel sa zaujíma o to, prečo prokurátori špeciálnej prokuratúry už nebudú dostávať závažné prípady.

Takáto tvrdá bola Komisia len na Poľsko a Maďarsko

Denník N hovoril o tomto liste s ľuďmi, ktorí zblízka poznajú mechanizmy plánu obnovy. Vravia, že to, ako sa stupňuje komunikácia Európskej komisie s vládou Roberta Fica, nie je v Európskej únii obvyklé. Takýmto spôsobom Komisia komunikovala len s Poľskom a Maďarskom, keď podnikali kroky v rozpore s princípmi právneho štátu. Potom Komisia pristúpila k postihom, ktoré teraz hrozia Slovensku.

Situácia je vážna aj podľa toho, čo naznačuje slovenský premiér Fico. Minulý týždeň rozprával, že s Bruselom vedú „mimoriadne tvrdú diskusiu“.

Z listu Komisie vyplýva, že Brusel nepresvedčili tri predchádzajúce odpovede od vlády Roberta Fica a stále hrozí, že Slovensku siahne na európske peniaze. Najvážnejšie obavy sa týkajú toho, či Slovensko dokáže po rozpustení špeciálnej prokuratúry dostatočne garantovať, že sa európske peniaze nebudú zneužívať.

List má dátum 28. marca 2024, prišiel na Slovensko teda v čase prezidentských volieb. Denník N už písal o liste od komisára pre spravodlivosť Didiera Reyndersa z 29. februára. V mesiaci medzi týmito dvoma listami bola komunikácia medzi Bratislavou a Bruselom výrazná, Európska komisia píše o odpovediach zo Slovenska z 18., 19. a 21. marca a o tom, že boli „nepostačujúce“.

Vicepremiér Kmec v stanovisku vraví, že s Komisiou majú „otvorený priebežný dialóg“ a „pevne veria“, že peniaze pre Slovensko nie sú ohrozené.

Na otázku, či majú problém vysvetliť rušenie špeciálnej prokuratúry, Kmecov úrad odpovedá, že všetky otázky Komisie v spolupráci s generálnou prokuratúrou zodpovedajú.

Rýchle zrušenie špeciálnej prokuratúry

List Komisie z konca marca prvýkrát jasne pomenúva, že Slovensko zánikom špeciálnej prokuratúry išlo proti vlastnému záväzku, ktorý dalo v súvislosti s plánom obnovy. V ňom sľúbilo, že bude mať „osobitnú prokuratúru ako špecializovaný orgán zodpovedný za korupciu a rozsiahle podvody, ako aj za trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie“.

Premiér Robert Fico a spol. napriek tomuto záväzku narýchlo cez parlament vo februári presadili zánik špeciálnej prokuratúry k 20. marcu.

Európska komisia podľa listu považuje za problém, že doteraz nedostala jednoznačné ubezpečenie, kto bude mať na starosti prípady, keď vzniknú podozrenia z podvodov a korupcie pri eurofondoch a pláne obnovy.

„Upozorňujeme, že útvary Komisie sa domnievajú, že oba prvky (rozpustenie Úradu špeciálnej prokuratúry a zmeny slovenského trestného práva, najmä skrátené tresty a premlčacie lehoty) majú vplyv na systém vnútornej kontroly Slovenska,“ píše sa v liste, ktorý Kmecovi 28. marca adresovala Európska komisia.

Práve pre obavy, že Slovensko nedokáže zabrániť a účinne postihovať prípadné rozkrádanie európskych peňazí, hrozia ich pozastavením.

Brusel v liste upozorňuje, že Slovensko ešte aj minulý rok potvrdilo v rámci revízie plánu obnovy, že bude mať „osobitnú prokuratúru“.

Vlani na jeseň prišla k moci štvrtá vláda Roberta Fica a tá pretlačila zánik špeciálnej prokuratúry. Predseda Smeru Fico ešte pred voľbami tvrdil, že ju nezruší. Hovoril len o tom, že na jej čele skončí Daniel Lipšic. O zrušení špeciálnej prokuratúry vravel pred voľbami iba Peter Pellegrini a politici jeho Hlasu.

Brusel ešte pred kľúčovým hlasovaním vládnej väčšiny Smeru, Hlasu a SNS o trestných kódexoch v parlamente varoval Fica a spol., že so zánikom špeciálnej prokuratúry, ale aj nižšími trestami pre podvodníkov, korupčníkov a zlodejov môže naraziť. Koalícia to ignorovala.

Prečo a kam ste presúvali prokurátorov?

Z listu vyplýva, že Komisii nepostačujú odpovede slovenských predstaviteľov, či „upravený systém vnútornej kontroly je v súlade s požiadavkami dohody o financovaní“.

Vicepremiérovi Petrovi Kmecovi zodpovednému za plán obnovy preto Komisia kladie konkrétne otázky, ktoré sa týkajú aj odstavenia prokurátorov, ktorí pôsobili na špeciálnej prokuratúre.

„Ak je to relevantné, vysvetlite, prečo prokurátori z Úradu špeciálnej prokuratúry neboli presunutí na oddelenia, ktoré sa zaoberajú trestnými činmi v oblasti ochrany finančných záujmov a závažnými trestnými činmi vo všeobecnosti?“ znie jedna z otázok.

O tom, kde po zániku úradu skončia podriadení špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica, rozhodoval generálny prokurátor Maroš Žilinka. Napríklad Lipšica odstavil na oddelenie legislatívy na generálnej prokuratúre.

Lipšicových kolegov Michala Šúreka, ktorý napríklad dosiahol odsúdenie bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika za korupciu, Ondreja Repu, ktorý sa venoval aj karuselovým podvodom, a Ladislava Masára, ktorý mal pod sebou aj prípad expolicajta Jána Kaľavského z vojny v polícii, dal Žilinka na referát väzenstva. To znamená, že už nebudú vôbec pracovať na nových kauzách.

Žilinka tvrdil, že rozhodoval podľa odbornosti. Keď to mal vysvetliť, na tlačovej besede pred pár dňami zareagoval slovami: „Nemyslím si, že treba vysvetľovať, prečo dnes vyšlo slnko. Ak je raz prokurátor odborníkom, tak je odborníkom celkom jasným a nespochybniteľným. Neviem to vysvetliť.“

Európsku komisiu rovnako zaujíma, či niekto zo špeciálnej prokuratúry požiadal o preradenie na regionálne prokuratúry a či sa im to umožnilo.

Prokurátori Matúš Harkabus a Daniel Mikuláš, ktorí majú na starosti prípad vraždy Jána Kuciaka, prejavili záujem ísť na žilinskú krajskú prokuratúru. Žilinka im však nevyhovel.

Čo bude s politicky citlivými prípadmi?

Brusel od Kmeca očakáva odpoveď aj na otázku, prečo si Lipšicovi podriadení nemohli nechať aj prípady, v ktorých ešte nie je skončené vyšetrovanie. Tie museli odovzdať krajským prokuratúram.

Komisiu zaujíma aj to, aké sú záruky, že sa už v kauzách nebudú meniť prokurátori, ktorí ich majú na starosti.

Táto otázka naráža aj na politicky citlivé prípady, keďže iba od Žilinku závisí, či týmto prokurátorom ponechá kauzy. Napríklad prokurátor Šúrek, ktorého odstavili na referát väzenstva, má kauzu Očistec, ktorá je jednou z najcitlivejších pre Smer. Týka sa podozrení zo zneužívania polície za éry Smeru, súdiť v nej majú poslanca Smeru, bývalého policajného prezidenta Tibora Gašpara aj Ficovho kamaráta, oligarchu Norberta Bödöra.

Vicepremiér Kmec má objasniť aj to, ako vláda plánuje „zabezpečiť nezávislosť trestného stíhania a účinného vyšetrovania“ v konkrétnych prípadoch po zániku špeciálnej prokuratúry.

Minister Susko: Vyriešili sme to, nie je dôvod brať nám peniaze

Viacero otázok v liste sa týka toho, ako sa bude vyšetrovať korupcia a poškodzovanie finančných záujmov EÚ, kto sa prípadmi bude zaoberať a či sú na to školení na krajských prokuratúrach.

Brusel chce vedieť, podľa čoho sa bude rozhodovať, či takéto prípady pôjdu na krajskú prokuratúru alebo novovytvorenému oddeleniu závažnej kriminality na generálnej prokuratúre. A aký vplyv má zrušenie špeciálnej prokuratúry na spoluprácu medzi slovenskými orgánmi a európskou prokuratúrou.

Minister spravodlivosti Boris Susko zo Smeru v stanovisku k listu tvrdí, že rokovania pokračujú a Komisia odpovede akceptuje.

„Výhrady Európskej komisie sme v legislatívnom procese zapracovali v rámci pozmeňujúcich návrhov,“ tvrdí Suskov tlačový odbor.

Je pravdou, že poslanec Smeru Tibor Gašpar ešte pred hlasovaním v priebehu februára prišiel s viacerými zmenami vládnej novely Trestného zákona a tie potom aj poslanci prijali – už vtedy ako dôvod v Smere uvádzali aj výhrady Európskej komisie.

Listy od Európskej komisie však chodia aj po tom, ako už vládna koalícia schválila zmeny v Trestnom zákone a Trestnom poriadku – a odpoveď ministra Suska, že zmeny už zapracovali, teda nesedí.

Rovnako ako vicepremiér Kmec aj minister spravodlivosti Susko hovorí, že dôvody na zastavenie európskych peňazí neexistujú. „Sme presvedčení, že dôvody na zastavenie čerpania peňazí z Plánu obnovy a odolnosti SR nie sú, aj keď treba povedať, že niektoré míľniky nastavené bývalou vládou boli zadefinované nereálne (napríklad rekonštrukcia súdnych budov alebo IT projekty),“ odkázal Susko.

Európska komisia pritom v tomto liste nehovorí nič o tom, že by Slovensko nestíhalo plniť sľúbené termíny. Zamerala sa najmä na otázky o rušení špeciálnej prokuratúry a o zmene trestných kódexov.

Fico hovorí o treste za zvolenie Pellegriniho. List prišiel pred jeho víťazstvom

Premiér Robert Fico o problémoch s Komisiou komunikuje po svojom a upozorňuje ľudí, že môžeme prísť o peniaze Bruselu. Hovoril o tom viackrát počas marca a opakoval to aj po výhre Petra Pellegriniho v prezidentských voľbách.

Nehovorí o tom, že Komisia ako problém vníma zrušenie špeciálnej prokuratúry a že Slovensko nevie vysvetliť zabezpečenie vnútornej kontroly čerpania európskych peňazí.

Namiesto toho Fico prišiel s teóriou, že je to trest za výhru Pellegriniho v prezidentských voľbách. „Musíme rátať aj s trestom Západu za to, že sme zvolili Petra Pellegriniho a nie Ivana Korčoka. Vôbec by som sa preto nečudoval, keby nám teraz z čisto politických dôvodov a výsledku prezidentských volieb Európska komisia skočila na fondy,“ povedal Fico v nedeľu po druhom kole.

O prezidentských voľbách pritom Európska komisia v oficiálnych listoch nič nepíše – prišiel ešte pred druhým kolom volieb.

O čo môžeme prísť: ohrozené sú nemocnice a aj projekt obnov dom

V súvislosti s plánom obnovy je dôležité, že Slovensko v minulosti získalo takzvaný rating A pre opatrenia na predchádzanie korupcie, podvodom a konfliktom záujmov. Ak by sme o tento rating prišli, peniaze z plánu obnovy by na Slovensko neprúdili.

Otázne by boli aj ďalšie peniaze, ktoré na Slovensko chodia z eurofondov.

Ak by nám Európska únia zastavila čerpanie plánu obnovy, ohrozilo by to veľké investičné projekty. Ide napríklad o stavbu nových nemocníc v Banskej Bystrici či Martine, ale aj menšie investície, ako je projekt obnov dom – z ktorého si ľudia platia aj rekonštrukcie či zatepľovanie svojich domovov.

Slovensko zatiaľ z plánu obnovy dostalo tri platby, všetky ešte za predchádzajúcej vlády. Celkovo išlo o dve miliardy eur.

Slovensko požiadalo aj o takzvanú štvrtú platbu, Európska komisia však pozastavila jej hodnotenie. Stalo sa to ešte začiatkom februára tohto roka, odvtedy žiadne peniaze na Slovensko neprišli. V štvrtej platbe žiadalo Slovensko 924 miliónov eur.

O ďalších päť platieb v celkovej sume zhruba 3,5 miliardy Slovensko ešte ani nestihlo požiadať. Proces čerpania ukazuje semafor plánu obnovy.

Odkaz Ficovej vláde od eurokomisára pre spravodlivosť

Práve vo štvrtok sa situáciou na Slovensku zaoberal Európsky parlament, ktorý rokoval o stave právneho štátu.

To, že máte v parlamente väčšinu, vás nezbavuje povinnosti rešpektovať právny štát, odkázal Ficovej vláde eurokomisár pre spravodlivosť Didier Reynders. Zdôraznil, že Komisia pozorne sleduje vývoj na Slovensku a je pripravená reagovať.

Vládni europoslanci Ficove kroky počas diskusie obhajovali, podľa nich sa premiér stal obeťou démonizácie. Opozícia reagovala, že premiér ženie Slovensko do náruče Ruska.

Eurokomisár Reynders spomínal, že došlo k „viacerým vážnym znepokojivým krokom“. „Komisia vzala na vedomie, že slovenská vláda sa rozhodla zrušiť špeciálnu prokuratúru napriek tomu, že tak nemala urobiť v skrátenom konaní,“ podotkol Reynders.

„Naša vláda sympatizuje s ukrajinskou vládou. Nie sme vláda vojny, sme vláda mieru, nie je to hanba, vy podporujete vojnu, my chceme mier,“ odbíjala kritiku europoslankyňa Monika Beňová (Smer).

Opozičný europoslanec Vladimír Bilčík (Demokrati) vravel o tom, ako sa situácia s právnym štátom a slobodou médií na Slovensku každým dňom zhoršuje.

„Predstavitelia vládnej koalície tvrdo útočia na novinárov a opozíciu, dávajú priestor dezinformačným webom, ohlásili zámer zoštátniť verejnoprávnu televíziu, zrušili Úrad špeciálnej prokuratúry a po tom, ako sa im nepodarilo pretlačiť amnestiu pre korupčníkov, sa premiér začal vyhrážať sudcom. Toto je neakceptovateľné,“ povedal Bilčík, ktorý debatu o Slovensku na pôde EÚ inicioval.

„Sme znepokojení tým, čo sa deje na Slovensku, proruskou politikou, odmietaním podpory Ukrajine, to je neprijateľné. Nechoďte Orbánovou cestou,“ reagoval europoslanec Lukasz Kohut z poľskej skupiny socialistov v EP.

List Európskej komisie na Slovensko