Na Rusku sa s Ficom nedá vyhrať. Skôr na chlebe

Autor je bývalý poradca predsedu vlády

Klamstvo je pre Roberta Fica rutinná záležitosť. „Musíme rátať aj s trestom Západu za to, že sme zvolili Petra Pellegriniho a nie Ivana Korčoka. Vôbec by som sa preto nečudoval, keby nám teraz z čisto politických dôvodov a výsledku prezidentských volieb Európska komisia skočila na fondy,“ zaklamal.

Pravda je, pravdaže, iná a pozná ju drvivá väčšina tých, ktorí na eurofondy čakajú s plánmi na výstavbu či rekonštrukciu nemocníc, ciest, chodníkov, mostov, železníc, na zakúpenie zariadení pre vedu a výskum. Príčinou nebude voľba Pellegriniho a prehra Korčoka, ale mafiánsky štát pod vedením Fica. Ten totiž ohrozuje aj finančné záujmy Európskej únie a Európska komisia zodpovedá členským štátom a ich daňovým poplatníkom za to, že sa eurofondy – teda ich dane – beztrestne nerozkradnú. Ficovo klamstvo však naznačuje, že problém so stratou dôvery je vážny a stopka eurofondov je možno už na spadnutie. V takom prípade možno očakávať, že šíky odporcov tejto vlády posilnia mnohí rozhorčení starostovia a primátori.

Strata eurofondov (ak by k nej došlo) bude v závislosti od jej veľkosti sťahovať ekonomiku nadol. Ďalším závažím bude konsolidácia verejných financií. Premiérom oznámené vyššie zdanenie tabaku a nápojov, ktoré má štátu v budúcom roku priniesť navyše 100 miliónov eur, je však len bagateľ. Konsolidačná potreba sa odhaduje na približne 1,4 miliardy eur. S takouto kúrou Fico a jeho populisti nemajú žiadnu „technickú“ skúsenosť. Ale chýba im to hlavné: mentálne nastavenie. Oni sú nastavení na 13. dôchodky, na rozdávanie, dotovanie, rozkrádanie, rúbanie lesov, streľbu vlkov a medveďov…

Pobyt v kliešťach

Vraj tretina úradníkov by mohla prísť o prácu, povedal predseda vlády, ktorý si zvýšil plat na 11-tisíc mesačne. Znižovanie armády úradníkov tu však nikdy nikomu nešlo. Navyše v politickom kontexte znamená rozmnožovanie oponentov režimu. Tak či onak, ako už naznačuje avizované zdraženie tabaku a malinoviek, je absolútne vylúčené, aby sa konsolidácia v sume 1,4 miliardy eur bolestivo nedotkla voličov tejto koalície vrátane početnej skupiny ľudí, ktorí mávajú politiku zväčša na háku. To by zároveň mohol byť dobrý dôvod na pochybnosť, či k presvedčivej konsolidácii vôbec dôjde. Nuž ale ak nedôjde, Slovensko i s jeho populistickou vládou tvrdo potrestajú zahraniční veritelia. V tom je tá „krása“, že pred rozpočtovými úsporami sa už nedá ujsť.

Keď hovoríme o sociálno-ekonomických kliešťach, v ktorých sa ocitá štvrtá Ficova vláda, treba spomenúť ďalší výrazný element. V slovenskom zdravotníctve chýbajú tisíce zdravotných sestier a stovky lekárov. Inými slovami, tisíckam občanov sa zhoršuje dostupnosť zdravotnej starostlivosti a jej kvalita. Opäť: toto sa bezprostredne týka aj voličov tejto koalície vrátane onej staršej dámy, ktorá tak vehementne počas volieb do kamery tvrdila, že Ivan Korčok by poslal bojovať slovenských chlapcov na Ukrajinu (čím sa stala s touto hlúposťou virálnou). Nízka úroveň slovenského vzdelávacieho systému a s ním súvisiace odchody študentov do zahraničia voličov vládnej koalície netrápia, ale nefunkčné zdravotníctvo, čo nevie liečiť a uľaviť od bolesti, určite áno.

Potreba ekonomicky presvedčivej konsolidácie problematizuje nielen mágiu 13. dôchodkov, ale aj plošné dotovanie cien energií, na ktorom sa priživujú populisti všetkých odnoží. Na selektívne dotovanie sociálne odkázaných však chýbajú dáta, ale aj s dátami by to bol problém, pretože treba politickým rozhodnutím určiť hranicu, kedy ešte áno a kedy už nie. Pre populistu veľmi nevďačná úloha. Obdobne je to aj s cenami potravín, ktoré neklesajú tak, ako by si národ a jeho vládna sľubotechna želali. Príčinou je slabá konkurencia na trhu a relatívna chudoba, keď veľkú časť nákupných košíkov domácností tvoria stále potraviny. Vláda môže okolo nich predvádzať rituálne tančeky, vyhrážať sa obchodníkom cenovou reguláciou (prípadne na ňu aj nabrať odvahu), ale toto všetko tu už bolo a nefunguje. Navyše na zvýšenie DPH, ktoré je pre Fica „smrť“, tlačí konsolidácia.

Stará dobrá chlebová estetika

Vládni politici, pravdaže, cítia tlak sociálno-ekonomických klieští. To je pre nich impulz, aby ako bíreši vulgarizovali verejnú debatu a jej ťažisko presúvali od fundamentálnych sociálno-ekonomických problémov na témy ako dobré Rusko verzus zlá Amerika, zlá Európska komisia verzus pronárodná slovenská vláda, ktorú z Bruselu nespravodlivo trestajú za Pellegriniho… Slovom, klamstvá a extrémy, ktoré poburujú a polarizujú, ale zároveň kamuflujú fakt, že v takto spravovanej krajine bude prosperovať len úzka skupina privilegovaných osôb vrátane provládnych akože celebrít. V logike takejto moci namiesto riešení je prioritou umlčanie televízií a zvlášť dnešnej RTVS. Tá po znormalizovaní súkromných TV ich vlastníkmi-oligarchami zostane jedinou štrbinou, cez ktorú sa k ich voličom môže dostávať kritická žurnalistika.

Možno sa niekde v bohatých západných krajinách politický zápas odkláňa od sociálno-ekonomických tém k smerom ku „kultúrnym vojnám“, ale Slovensko takéto bohaté ešte nie je. Ešte sa stále treba dívať na to, koľko tu máme lekárov a zdravotných sestier, koľko platíme za potraviny, aké sú premlčacie lehoty pre násilníkov a zlodejov, koľko je výtlkov na cestách a chodníkoch. Prečíslenie, ku ktorému došlo v prezidentských voľbách, je zrejme dôsledkom aj toho, že sa na tieto fundamenty až tak sústredne nehľadelo. Jednoducho: na šík podporovateľov Petra Pellegriniho a na tých občanov a občianky, ktorí voliť vôbec nešli (a spravidla ani nechodia), treba ísť chlebovými témami. Obrazne povedané, na odpore k Rusku či podpore LGBTI sa to nedá vyhrať, hoci by to bolo krásne.

A možno potom nastane aj synergia, s ktorou Slovensko už má bohaté skúsenosti: hŕstke koaličných poslancov a poslankýň z asociálneho vládnutia prasknú raz nervy a budú sa porúčať. Len si spomeňme napríklad na jedného zo zakladateľov HZDS Františka Gauliedera. Najprv slúžil Mečiarovi, a keď mu z toho prišlo zle, odišiel. Hodili mu do záhrady na výstrahu granát, no ani tak ho nezlomili. Koalícia má 79 hlasov. To na nezastaviteľný úpadok, geopolitický krach a autokraciu v štáte so státisícmi slobodomyseľných ľudí nestačí. Je to však dôvod z nej odísť. Taký je morálny imperatív.