Koaliční poslanci pri kultúrnych zákonoch cúvli, ale kľúčové rozhodnutie o FPU ešte len príde

Štvrtkový parlamentný výbor pre médiá a kultúru mal rokovať o dvoch dôležitých bodoch. Predseda výboru Roman Michelko (SNS) chcel jedným pozmeňovacím návrhom upraviť navrhovanú novelizáciu zákona o múzeách a galériách, druhým chcel presadiť zásadné zmeny vo fungovaní Fondu na podporu umenia (FPU).

Napokon sa rokovalo iba o múzeách a galériách. Michelko bod programu o Fonde na podporu umenia stiahol. Zdôvodnil to tým, že po dohode s viacerými poslancami ešte potrebuje „doladiť nejaké veci“.

Pozmeňovací návrh, na ktorý upozornila podpredsedníčka výboru Zora Jaurová z Progresívneho Slovenska, znepokojil umeleckú scénu aj vedenia umeleckých fondov. Namiesto odborníkov a odborníčok by o rozdeľovaní dotácií rozhodovali zástupcovia ministerstva kultúry.

Šéf FPU: Je to nerealizovateľné

„Zaskočilo ma to, nikto o zmene v programe vopred neinformoval,“ hovorí Róbert Špoták, riaditeľ Fondu na podporu umenia, ktorý sa na zasadnutí výboru zúčastnil. Členom a členkám výboru chcel predostrieť argumenty, prečo pozmeňovací návrh poslanca Michelka považuje za nerealizovateľný. „Priniesol by zásadný vplyv na činnosť fondu, ktorý by ho mohol paralyzovať,“ upozorňuje riaditeľ.

Jednou z jeho hlavných výhrad je, že namiesto odborných komisií, ktoré v súčasnosti posudzujú žiadosti o dotácie, by rozhodovala iba Rada fondu a v tej by po novom malo výraznú prevahu ministerstvo kultúry. Ako by 13-členná rada dokázala posúdiť približne 5-tisíc projektov ročne, keby mala byť úloha komisií iba „poradná“, nie je vôbec jasné.

Rovnako podľa Špotáka nie je jasné, na základe akých kritérií by rada rozhodovala. „Dnes rozhodujú komisie na základe zásad hodnotenia, teda vnútorného predpisu fondu. Ten presne určuje, ako sa zostavujú komisie, ako rokujú, čo sú kritériá hodnotenia a ako to celé prebieha. Tento bod poslanec Michelko vo svojom návrhu vypustil a nič ho nenahradilo.“

Keďže bod programu o FPU z rokovania vypadol, riaditeľ fondu sa dostal k slovu až po oficiálnom skončení rokovania. „Musel som reagovať na niektoré slová pána poslanca Michelka, ale fakt je, že dnes nevieme, ako sa jeho návrh zmení do ďalšej schôdze Národnej rady, takže by nemalo zmysel predkladať argumentáciu,“ hovorí Špoták.

Na parlamentný výbor prišiel z vlastnej iniciatívy, nikto ho na diskusiu o budúcnosti inštitúcie, ktorú vedie, neprizval. „Akoby o odbornú diskusiu nebol žiaden záujem, odborná verejnosť nemala žiadnu šancu vyjadriť sa k tomuto návrhu,“ hovorí znepokojene. Michelkov návrh je neverejný, fond však spísal hlavné zmeny, ktoré navrhuje, a zverejnil ich na sociálnych sieťach.

Poslanec Michelko podľa Špotáka hovoril iba o „drobnostiach, technických záležitostiach“, ktoré chce v návrhu „doladiť“. Nedokáže preto vyhodnotiť, čo presne to bude znamenať. „Isté je len to, že ak by ten návrh prešiel v súčasnej alebo približne takej podobe, akú má dnes, ide o zásadnú zmenu v tom, ako sú dnes rozdelené právomoci orgánov fondu,“ hovorí Špoták.

Viacerí členovia odborných komisií mu už avizovali, že ak by návrh prešiel a ich kompetencie by sa zmenili, nechceli by sa ďalej na fungovaní fondu zúčastňovať. „Rad ľudí, ktorí to budú vnímať rovnako, môže veľmi rýchlo rásť,“ dodáva Špoták.

Prečo návrh oddialili a čo to môže znamenať

Predseda mediálno-kultúrneho výboru Roman Michelko avizoval, že k „doladenému“ návrhu o FPU bude zvolané samostatné rokovanie a tam bude aj priestor na dlhšiu diskusiu. „Mám pripravenú argumentačnú muníciu a verím, že si zmeny obhájim a presvedčím aj poslancov,“ povedal.

Najbližšia schôdza výboru je naplánovaná na utorok 16. apríla; či sa už na nej bude hovoriť aj o fungovaní FPU, nie je jasné.

„Stretneme sa v priebehu zajtrajška-pozajtrajška, aby sme si isté veci vyhodnotili, vykonzultovali a potom sa môžeme baviť konkrétne,“ odpovedal poslanec Dušan Jarjabek (Smer) na otázku, či sa k FPU dostanú už v utorok.

Hlavný dôvod, prečo podľa neho došlo k oddialeniu rokovania o Michelkovom návrhu, má byť ten, že ráta aj s finančnou požiadavkou 200-tisíc eur a to zatiaľ nebolo prerokované s ministerstvom financií. „Máme takýto úzus a z toho dôvodu sme to odročili,“ hovorí Jarjabek.

Na otázku, či je medzi koaličnými poslancami zhoda na pozmeňovacom návrhu Michelka a či s ním súhlasí aj on, neodpovedal priamo. „Uvidíme, necháme si to ešte prejsť, nebudem hovoriť konkrétne veci,“ povedal Jarjabek.

On by chcel do pozmeňovacieho návrhu pridať ešte bod, ktorý by verejnoprávne fondy zaviazal k verejnému odpočtu činnosti pred členmi výboru. „Niekto môže povedať – veď všetko je na webe, áno, ale zasadania výboru sú verejné. Tu by bola možnosť aj pre tých, ktorí žiadali o financie na svoje projekty a neboli uspokojení a majú pochybnosti, aby sa to nešírilo kade-tade, ale aby mohli prísť a priamo sa pýtať vedenia fondov. Bolo by to lepšie kvôli prehľadnosti a korektnosti,“ nazdáva sa Jarjabek.

Výrazné zmeny oproti pôvodnému plánu

Podpredsedníčka mediálno-kultúrneho výboru Zora Jaurová (PS) nebola rozhodnutím o posunutí kritizovaného návrhu o FPU úplne prekvapená. „Myslím si, že na tom nebola zhoda v koalícii,“ hovorí.

Roman Michelko (SNS), Dušan Jarjabek (Smer), Ľubica Laššáková (Hlas), Karol Farkašovský (SNS) a ďalší poslanci koalície chceli pôvodne v FPU urobiť iba malú zmenu.

Návrh novely zverejnenej v januári hovoril iba o zvýšení počtu členov dozornej komisie. Už vtedy síce bolo zrejmé, že v druhom čítaní sa poslanci budú snažiť presadiť zásadnejšie zmeny, no tento Michelkov pozmeňovací návrh v podstate kompletne mení fungovanie FPU. Z verejnoprávnej inštitúcie robí inštitúciu pod priamym vplyvom ministerstva kultúry.

„Samozrejme, že môžeme hovoriť napríklad o tom, či neposilniť súčasné kompetencie rady fondu, ale na to netreba prepisovať celý zákon a rozsekať ho na kusy,“ upozorňuje Jaurová. Podľa nej by tento návrh ochromil fungovanie fondu a absolútne znefunkčnil posudzovanie projektov na základe odborných kritérií.

Odvolať riaditeľov nemôžu bez dôvodu, ale zato kedykoľvek

Koaliční poslanci napokon „ubrali“ aj v prípade novely zákona o múzeách a galériách, hoci len čiastočne. Pôvodne v ňom navrhovali možnosť prepustenia riaditeľov a riaditeliek bez udania dôvodu a úplné zrušenie povinnosti vyberať nových štatutárov prostredníctvom výberových konaní.

Návrh, ktorý vo štvrtok na výbore prešiel, ráta s výberovými konaniami, no ruší povinnosť robiť verejné vypočutia. Podľa Michelka to príliš zaťažovalo najmä malé obce, ktoré museli z výberových konaní robiť online vysielanie. Odvolával sa na „mnohé podnety zo samospráv“. „Som si istý, že na úrovni žúp a ministerstva takéto verejné konania budú, ale pre obce je to zbytočná administratívna záťaž,“ hovoril Michelko.

Člen výboru Tomáš Szalay (SaS) argumentoval, nech teda obce vynechajú, ale župám a ministerstvu dajú povinnosť verejných výberových konaní; Michelko jeho výzvy odmietal. „Normálny manažér a politik urobí všetko pre to, aby bol ten proces transparentný a dostal sa tam čo najkvalifikovanejší človek – nikto tam nebude dávať niekoho, kto zlyhá a je neodborný,“ obhajoval to Michelko.

Z návrhu novely zákona koaliční poslanci vypustili možnosť odvolať riaditeľov „bez uvedenia dôvodu“. Pozmeňovací návrh to vysvetľuje „nadbytočnosťou“ takejto formulácie, keďže v zákone nie sú „ustanovené dôvody odvolania“.

V praxi to však veľa nezmení. Poslanci totiž zároveň schválili zrušenie päťročného funkčného obdobia štatutárov, takže keď novela zákona prejde v parlamente, riaditeľov a riaditeľky budú môcť zriaďovatelia odvolať kedykoľvek.