Tomáš Čorej
Krátko po prezidentských voľbách premiér Robert Fico hovorí o ruskej vojne proti Ukrajine inak než začiatkom roka.
Líder Smeru ešte pred niekoľkými mesiacmi tvrdil, že Ukrajina nie je suverénna krajina. Vravel, že je „pod absolútnym vplyvom Spojených štátov“, čo zarezonovalo aj v ruských propagandistických médiách. Zároveň jej odkazoval, že by sa v prospech mieru mala vzdať svojho medzinárodne uznaného územia.
Po štvrtkovom stretnutí s ukrajinským premiérom Denysom Šmyhaľom v Michalovciach však podpísal dokument, ktorý tieto slová priamo rozporuje. (Celý dokument je na konci článku.)
Doslova sa v ňom píše, že Slovensko má pevný postoj „k podpore suverenity a územnej celistvosti Ukrajiny“. Ficova vláda podľa tohto textu rešpektuje, že má právo „slobodne si zvoliť vlastnú budúcnosť“.
Pozreli sme sa aj na viaceré ďalšie pasáže takzvanej cestovnej mapy spolupráce medzi Slovenskom a Ukrajinou, ktorú vo štvrtok podpísali Fico so Šmyhaľom. Vo viacerých iných témach je slovenský premiér dlhodobo konzistentný – napríklad v súlade s predvolebnými sľubmi podporuje vstup Ukrajiny do Európskej únie a neblokuje komerčné dodávky zbraní.
1. Krym a Donbas patria Ukrajine
Hneď v úvode dokumentu sa píše, že obom vládam záleží na vzájomnej spolupráci založenej aj na „rešpektovaní územnej celistvosti a zvrchovanosti Ukrajiny v jej medzinárodne uznaných hraniciach z roku 1991“.
Ďalej zdôrazňuje „potrebu pokračovať vo vykonávaní politiky neuznávania pokusu Ruskej federácie o anexiu Autonómnej republiky Krym a mesta Sevastopol“ aj ďalších okupovaných častí Ukrajiny.
Rusko momentálne okupuje vyše 17 percent ukrajinského územia. Ak by mala Ukrajina obnoviť svoje medzinárodne uznané hranice z roku 1991, znamenalo by to aj dobytie anektovaného polostrova Krym a Donbasu.
Fico pritom ešte v januári v Sobotných dialógoch tvrdil, že nie je možné, aby Rusi z týchto území odišli. „Veď to je nereálne, to pripúšťajú všetci,“ vravel pred tromi mesiacmi v RTVS.
2. Vojna je nevyprovokovaná, Rusko podkopáva medzinárodný poriadok
Na druhé výročie totálnej ruskej vojny Fico natočil video, v ktorom vyhlásil, že konflikt v našom východnom susedstve sa začal už v roku 2014 „vyčíňaním ukrajinských neonacistov“. Zároveň dodal, že NATO zavádzalo Rusko tým, že sa nebude ďalej rozširovať smerom na východ.
Predseda Smeru okrem toho dlhodobo tvrdí, že vojna na Ukrajine je v skutočnosti konfliktom medzi Ruskom a Spojenými štátmi. Viackrát zároveň hovoril o „ukrajinských fašistoch“, ktorí „začali vraždiť Rusov na Donbase“.
Dokument, ktorý spolu so Šmyhaľom podpísal vo štvrtok, sa však na inváziu pozerá inak. Píše sa v ňom, že agresia je zo strany Ruska nielen porušením medzinárodného práva, ale v prvom rade „nezákonnou, neoprávnenou a nevyprovokovanou agresívnou vojnou“.
Z toho vyplýva, že podľa premiéra konflikt nevyprovokoval Kyjiv, Washington a ani NATO, ale spustila ho jedine Moskva.
Text dokonca zdôrazňuje, že ruská vojna „podkopala základy medzinárodného poriadku založeného na pravidlách“.
3. Ukrajina rozhoduje o svojom členstve v NATO
Fico už v lete 2022 napísal, že Ukrajina je „pod absolútnou kontrolou USA“, čo zopakoval aj v januári tohto roku. Premiér vtedy vyhlásil, že Ukrajina nie je „samostatnou suverénnou krajinou“.
Lenže vo štvrtkovom dokumente sa píše, že Slovensko rešpektuje právo Ukrajiny „slobodne si zvoliť vlastnú budúcnosť, vrátane toho, že bude plnohodnotnou súčasťou európskeho a euroatlantického spoločenstva“.
Inými slovami, samotní Ukrajinci podľa Fica rozhodujú o tom, kam chcú patriť – a teda aj do Európskej únie a do NATO. Podpora týchto organizácií je pritom na Ukrajine mimoriadne vysoká.
Slovenský predseda vlády už pred minuloročnými voľbami tvrdil, že podporuje členstvo Ukrajiny v Európskej únii. Zaväzuje sa k tomu aj štvrtkovým dokumentom, podľa ktorého Slovensko podporí „rýchle prijatie rokovacieho rámca EÚ pre Ukrajinu“.
Mimochodom – tej istej EÚ, ktorej krajiny podľa Ficových nedávnych výrokov „podporujú vraždenie Slovanov“.
4. Slovensko podporuje Zelenského plán
Slovensko podľa textu vyjadruje podporu mierovému plánu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Blížiaci sa samit vo Švajčiarsku, na ktorom sa má o ňom 15. a 16. júna rokovať, označuje za „skvelú príležitosť na posúdenie všetkých bodov“ tohto plánu.
Slovensko sa chce podieľať na implementácii niektorých bodov – a to najmä v oblasti jadrovej a environmentálnej bezpečnosti.
Zelenského plán má dokopy desať bodov a jeho súčasťou je aj požiadavka, aby sa Rusko stiahlo z celého medzinárodne uznaného územia Ukrajiny. Platí teda, že ak ho Slovensko podporuje, opäť sa zároveň hlási k tomu, že ruské vojská musia opustiť Krym aj Donbas.
Plán dokonca volá po zriadení špeciálneho tribunálu, ktorý by vyšetril ruské zločiny na Ukrajine – a takisto po kompenzačnom mechanizme, ktorým by ich Rusko odškodnilo.
5. Rusko ostreľuje civilnú ukrajinskú infraštruktúru
V dokumente, ktorý premiér podpísal tento štvrtok, sa otvorene píše, že Rusko ostreľuje civilnú a kritickú ukrajinskú infraštruktúru. Aj preto slovenská vláda uznáva, že je „potrebné stimulovať hospodársky rast v oboch krajinách“.
Zaväzuje sa zabezpečiť účasť slovenských podnikateľov na júnovej konferencii v Berlíne. Takisto chce na jeseň zorganizovať podnikateľské fórum, aby preskúmalo, ako by slovenské firmy mohli pomôcť s obnovou Ukrajiny.
6. Na Ukrajinu darujeme odmínovacie systémy
Keďže – ako píše dokument – „Ruská federácia porušuje medzinárodné právo týkajúce sa nedotknuteľnosti ukrajinských hraníc a územnej celistvosti“, Slovensko chce zintenzívniť aj humanitárnu pomoc.
Okrem iného aj darovať odmínovacie systémy a ženijnú techniku.
Slovenská vláda trvá na tom, že na Ukrajinu už nedodáva zbrane zo svojich štátnych zásob. Lenže ako pre Denník N povedal vojenský analytik Vladimír Bednár, zo Slovenska vďaka súkromným kontraktom na Ukrajinu naďalej prúdi vojenská pomoc za stovky miliónov eur. Ide predovšetkým o delostreleckú muníciu či húfnice.
Fico už pred voľbami prízvukoval, že s komerčnými dodávkami nebude mať problém.
7. Chceme znížiť závislosť od Ruska
Dokument venuje veľkú pozornosť aj energetickej bezpečnosti. Slovensko chce podľa neho spolu s Ukrajinou spustiť „energetické projekty s cieľom diverzifikovať energetické zdroje a znížiť závislosť od ruských energetických zdrojov všade tam, kde je možné“.
Slovensko dokonca plánuje diverzifikovať aj dodávateľov jadrového paliva, čo je pre Bratislavu citlivou témou. Fico už dlhšie opakuje, že by nepodporil sankcie na ruské jadrové palivo – hoci táto téma ani nie je na stole.
Slovenská vláda chce s tou ukrajinskou zriadiť spoločnú pracovnú skupinu, ktorá „preskúma skúsenosti Ukrajiny s využívaním alternatívneho jadrového paliva v jadrových elektrárňach“.
Fico sa zároveň hlási k projektu, na ktorom sa obe strany dohodli už počas januárového stretnutia v Užhorode – na rekonštrukcii elektronického prepojenia Mukačevo – Veľké Kapušany.
Ide o jedno z najstarších cezhraničných spojení, ktoré však spôsobuje problémy pre svoj úzky profil.
Fico po spoločnom rokovaní vlád povedal, že energetická infraštruktúra je „najčastejším terčom útokov počas tohto vojnového konfliktu“. „Preto chápeme potreby Ukrajiny z hľadiska dostatku elektrickej energie. Už aj pred týmto stretnutím sme Ukrajine s dodávkami pomáhali,“ tvrdil.
8. Vlakové spojenie z Košíc do Kyjiva
Veľkým projektom, ku ktorému sa obe strany zaväzujú, je spustenie železničného spojenia medzi Kyjivom a Košicami s využitím šikorozchodnej trate. Obe vlády majú konkrétny zoznam úloh, ktoré v nasledujúcich mesiacoch musia splniť, aby sa to podarilo.
Slovenská vláda predovšetkým musí vybudovať nástupište na konečnom bode trasy pri Košiciach aj dobudovať infraštruktúru na slovenskej hranici na vykonávanie colných kontrol.
Ďalším plánovaným projektom je modernizácia hraničného priechodu medzi Užhorodom a Vyšným Nemeckým na oboch stranách hranice.
9. Pozitívna dynamika vzťahov
V dokumente sa píše, že ukrajinsko-slovenské vzťahy majú „pozitívnu dynamiku rozvoja“. Ukrajinský premiér Šmyhaľ pritom ešte pred niekoľkými mesiacmi tvrdil, že obe krajiny vstúpili do obdobia „nového pragmatizmu“.
Politológ Alexander Duleba to pre Denník N vysvetlil slovami, že z Ficovej strany ide o „kombináciu silnej protiukrajinskej rétoriky a podpory európskej integrácie s pokračujúcou vojenskou pomocou“.
Ukrajinský politológ Dmytro Tužanskyj dodal, že na Ukrajine si zvykli na Ficove tvrdé slová, ktoré sú „často horšie“ ako od maďarského premiéra Viktora Orbána.
„Sústreďujeme sa len na to, čo robí na medzinárodnej úrovni – a tam zatiaľ dodržiava slovo a je predvídateľný,“ povedal analytik o Ficovi.
10. Slováci si podľa Fica neuvedomujú, ako Ukrajinci trpia
Okrem dokumentu Fico na štvrtkovom zasadnutí vlád vystúpil s krátkym prejavom, v ktorom povedal, že Slováci si možno „ani neuvedomujú rozsah a rozmer tragédie“, ktorej čelia Ukrajinci.
Slovenský premiér pritom ešte v druhej polovici januára upútal pozornosť výrokom, že „v Kyjive nie je vojna“, hoci v ten istý deň ruská raketa zasiahla ukrajinské hlavné mesto a zranila tam 22 ľudí.
„Veľmi si vážim, milý Denys, že na našom rokovaní v blízkosti Užhorodu sme sa počúvali s veľkým rešpektom a porozumením, pretože každá krajina má svoje záujmy. No určite nad týmito záujmami je mier a solidarita, a to by mali byť aj dva styčné momenty, ktorým sa dnes budeme venovať,“ hovoril už tento týždeň Fico.
Cestovna Mapa SK – UA – Neoficialny Preklad Final.docx by projektnsk on Scribd
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
