Danko by mohol byť predseda parlamentu, povedal Fico. Hlas to tak nevidí

Predsedom parlamentu by sa podľa predsedu vlády Roberta Fica (Smer) mal stať predseda Slovenskej národnej strany Andrej Danko. Premiér to povedal v relácii RTVS Sobotné dialógy.

„Bola by to trojička, ktorá by bola pre Slovensko najlepšia,“ povedal Fico s tým, že každá z koaličných strán by po zvolení Petra Pellegriniho za prezidenta obsadila po jednom z troch najvyšších ústavných postov.

Predseda Smeru však po vyslovení podpory Dankovi povedal, že rešpektuje, že aj po odchode Pellegriniho do Prezidentského paláca patrí post predsedu parlamentu strane Hlas. Tvrdí, že na novom predsedovi Národnej rady ešte musí prebehnúť dohoda v koalícii. „Bez nej je to, čo som povedal, iba sen,“ dodal Fico s tým, že riešenie obsadenia je otázkou týždňov a mesiacov.

Strana Hlas už krátko po odvysielaní rozhovoru reagovala, že premiérov názor nezdieľa. Podľa nej sa prezidentskými voľbami na koaličnej zmluve nič nezmenilo. Zo strany Hlasu by bolo prepustenie postu veľkým politickým ústupkom voči najmenšej vládnej strane. O tom, že by sa Andrej Danko mal stať znovu predsedom Národnej rady, predseda SNS doteraz nehovoril.

V sobotnej politickej relácii premiér znova použil vulgárne útoky, o opozícii hovoril ako o potkanoch a lenivých všiach. Kritizoval, že sa opozícia nevie zmieriť s výsledkami volieb, to, že by aj on svojimi vyhláseniami prispieval k polarizácii spoločnosti, nevníma. „Ja nemám ostrejšiu rétoriku, ja mám iný názor,“ povedal.

Hlas to tak nevidí

Fico posunutie Andreja Danka na post predsedu parlamentu vysvetľoval tým, že pomohol Petrovi Pellegrinimu vyhrať prezidentské voľby. Podľa premiéra bolo v kampani rozhodujúcim momentom stretnutie troch koaličných lídrov v stredu pred druhým kolom volieb, na ktorom podporili Pellegriniho kandidatúru. Ocenil, že toto stretnutie zorganizoval v centrále SNS práve Andrej Danko.

Podľa Fica by bolo najlepšie, ak by boli traja najvyšší ústavní činitelia spojení ako „tri Svätoplukove prúty“. Teda, aby bol predseda vlády zo Smeru, prezident z Hlasu a predseda parlamentu z SNS.

Strana Hlas však krátko nato reagovala, že takýto názor nemá. Pripomína, že v koaličnej zmluve sa na základe výsledku parlamentných volieb funkcie v štáte už rozdelili. „Vládna koalícia sa riadi platnou koaličnou zmluvou, ktorá stanovuje rozdelenie zodpovednosti vládnych strán vrátane pozície premiéra,“ reaguje hovorkyňa strany Karolína Ducká.

„Tieto pomery sa po prezidentských voľbách nijakým spôsobom nezmenili a voľba prezidenta nebola súčasťou koaličnej zmluvy,“ dodala.

Danko už pred prezidentskou kampaňou aj počas nej pravidelne na Petra Pellegriniho útočil a sám aj proti nemu vo voľbách kandidoval. Tesne pred prvým kolom z volieb odstúpil, podporu však nevyjadril koaličnému partnerovi a vyzval svojich podporovateľov, aby volili Štefana Harabina.

O Pellegrinim tvrdil, že je rovnako liberálny či proamerický ako Korčok. „Pellegrini nemá mentálne na to, aby nášho voliča chytil, nedokáže Korčoka poraziť,“ tvrdil.

Útočil aj na súkromie predsedu Hlasu. „Ak idete za prezidenta, novinári vás doslova vyzlečú. Budú sa pozerať, kto je prvá dáma,“ vravel. „Ja si myslím, že päťdesiatročný chlap by mal mať aj iných miláčikov než len psíka Geriho,“ povedal v rozhovore pre Startitup. Danko sa aj otvorene sťažoval, že Hlas si povyberal ministerstvá a im „doslova hodili omrvinky, ohlodané kosti“.

Predseda SNS otvorene podporil Petra Pellegriniho až tri dni pred druhým kolom volieb. Aj počas volebnej noci zverejnil fotografiu, ako volí, až tesne pred zatvorením volebných miestností a nevyužil tak možnosť presvedčiť svojich voličov, aby išli podporiť vládneho kandidáta.

Post predsedu parlamentu by mala najmenšia strana v koalícii

SNS je najmenšou stranou v parlamente, v Národnej rade má desať poslancov a vo voľbách získala 5,6 percenta. Oproti tomu má Hlas 27 poslancov a získal 14,7 percenta.

Danko je v súčasnosti podpredsedom parlamentu, po jeho odchode by sa muselo riešiť aj to, ktorej strane by pripadol tento post. Hlas by však v prípade, že by Dankovi ustúpil, ako strana mohol mocensky len stratiť na úkor najmenšej vládnej strany.

Po odchode Petra Pellegriniho z parlamentu sa hovorí aj o novom prerozdelení ministerstiev. Napríklad o tom, že súčasný minister životného prostredia Tomáš Taraba má záujem o ministerstvo hospodárstva. To v súčasnosti vedie Denisa Saková z Hlasu.

Denníku N ešte v januári viacerí poslanci zo Smeru a z Hlasu povedali, že Andrej Danko je nešťastný z výsledku parlamentných volieb. Má pocit, že SNS nedostalo dostatočne dôležité funkcie pri prerozdeľovaní moci po voľbách.

Koaličná zmluva a Danko

To, že Danko vie nespokojnosť s postavením v koalícii dať jasne najavo, už predviedol  v lete 2017, keď nečakane vypovedal koaličnú dohodu. Spravil to po asi roku a pol fungovania vlády Smeru, SNS a Mosta-Híd. Danko to koaličným partnerom oznámil listom a jeho krok ich zaskočil. SNS bola vtedy druhou najsilnejšou stranou v koalícii a Danko bol vďaka tomu predsedom Národnej rady.

Ako dôvod vypovedania zmluvy vtedy Danko spomenul „absolútnu nevyhnutnosť prenastavenia pravidiel v koalícii, novú úpravu pomerov a vzťahov a stanovenie absolútne nových priorít, ktoré sa budú premietať v rámci procesu zostavenia nového rozpočtu s cieľom obnovy dôvery medzi koaličnými partnermi, ako aj dôvery verejnosti ku koalícii“.

Celé sa to skončilo prijatím dodatku ku koaličnej zmluve o niekoľko týždňov neskôr a SNS vo vláde zostala až do konca funkčného obdobia. Dodatok zaviedol pravidelné rokovania koaličnej rady a nové mechanizmy riešenia prípadných sporov v koalícii.

Premiér Fico list od Európskej komisie zľahčoval

Robert Fico v Sobotných dialógoch reagoval aj na list Európskej komisie, v ktorom Únia žiada vysvetlenie týkajúce sa zrušenia Úradu špeciálnej prokuratúry. Slovensku hrozí, že by mohlo prísť o 3,5 miliardy eur z plánu obnovy.

Fico obsah listu zľahčoval s tým, že je tam iba „všeobecná veta“ o tom, že Európska únia má právo použiť dostupné prostriedky, ak má podozrenie, že sa krajina neriadi európskymi právnymi princípmi.

Realita je taká, že EÚ sa zaujíma o to, kde skončili špeciálni prokurátori po zrušení úradu a prečo už nebudú dostávať závažné prípady. Svoj záujem vysvetľuje tým, že aj pomocou špeciálnej prokuratúry sme sa zaviazali kontrolovať, aby bol dostatočný dohľad na využívanie európskych peňazí, ktoré dostáva Slovensko.

Premiér v Slovenskom rozhlase pripomienky Komisie zarámcoval tak, že v liste „vidí rétoriku opozície“. Označil ich za potkanov a považuje to za blúznenie opozície. „Ja sa nenechám zastrašovať úradníkmi Európskej komisie,“ povedal tiež Robert Fico, ktorý sa posťažoval aj na to, ako ignorovali v Bruseli podnety Smeru v čase, keď bol v opozícii.

Nepovedal jasne, aká bude odpoveď štátu a ako zabezpečí, aby Slovensko neprišlo o 3,5 miliardy eur z plánu obnovy. List je adresovaný vicepremiérovi zodpovednému za plán obnovy Petrovi Kmecovi z Hlasu. Denník N detailne opísal, čo presne Komisia žiada.

Fico o Pellegrinim: Žiadny vzťah nadradenosti ani podradenosti tu nie je

Premiér reagoval aj na konsolidáciu verejných financií, nepredstavil však žiadne opatrenia. Štát chce šetriť na úrovni 1,4 miliardy eur, ide o 1 percento HDP. Tento týždeň spolu s ministrom financií Ladislavom Kamenickým (Smer) oznámili zdvihnutie dane z tabakových výrobkov a zo sladených nápojov, tie však prinesú úsporu iba na úrovni stovky miliónov eur.

Fico v sobotu len zopakoval, že škrty chce robiť v štátnej správe, kde vidí obrovskú prezamestnanosť. Hovoril o tom, že zvažuje dať pokyn na zníženie počtu zamestnancov úradu vlády o 30 percent ľudí. „Všade je priestor na to, aby sme znižovali počet úradníkov ústrednej štátnej správy,“ povedal Fico.

Zopakoval, že vláda nebude znižovať sociálne dávky ľuďom a nedotknuté zostanú aj rodinné prídavky zvýšené Matovičovým rodinným balíčkom.

Za stav financií kritizoval predošlú vládu Igora Matoviča, Eduarda Hegera aj úradnícku vládu Ľudovíta Ódora. „Nerobili nič, ležali tam ako lenivé vši,“ povedal o predošlej vláde aj o úradníckej vláde v súvislosti s tým, ako podľa neho spravovali verejné financie.

Premiér Fico povedal, že očakáva normálnu spoluprácu s novým prezidentom Petrom Pellegrinim. „Nie je tu žiadny vzťah nadradenosti ani podradenosti,“ povedal.

Hovoril aj o tom, že „v žiadnom prípade“ nebude tlačiť na prezidenta Pellegriniho, aby vzal späť podanie na Ústavný súd o zmenách v Trestnom zákone. Podľa premiéra by Ústavný súd mal povedať, čo presne mu prekáža na zmenách, ktoré schválil parlament.

Ocenil aj Pavla Gašpara, ktorý je námestníkom SIS a ktorého vláda navrhla za jej riaditeľa. „Veľmi ma milo prekvapil, v akom krátkom čase sa dostal do problematiky a ako kvalitne riadi túto inštitúciu,“ povedal. Podľa neho je na budúcom prezidentovi, ako sa vyrovná s jeho vymenovaním.

Fico sa vrátil aj k vzťahu k Ukrajine po štvrtkovom rokovaní slovenskej a ukrajinskej vlády v Michalovciach. Povedal, že chce mať dobré vzťahy s Ukrajinou, ale aj Ruskom. „Jasne vyhlasujem, že hneď ako sa skončí vojna, máme záujem na štandardizácii vzťahu s Ruskom,“ povedal Robert Fico. Zopakoval opäť, že Západu vyhovuje táto vojna a „fedruje ju.“

Prípadný vstup Ukrajiny do NATO však bude ako predseda vlády vetovať. Zopakoval aj to, že podľa neho nie je reálne, že by Rusi odišli z Donbasu a Krymu.

Nič z toho sa mu však nezdá v rozpore s dokumentom, ktorý vo štvrtok podpísal spoločne s ukrajinským premiérom. Premiér v ňom uznal, že Krym a Donbas patria Ukrajine a Slovensko má pevný postoj „k podpore suverenity a územnej celistvosti Ukrajiny“.

Robert Fico povedal v sobotu aj to, že vojna je agresiou zo strany Ruska, a to „nezákonnou, neoprávnenou a nevyprovokovanou agresívnou vojnou“.