Ako Izrael zastavil stovky iránskych rakiet a dronov a prečo sa USA boja, že ich vtiahne do vojny s Teheránom

Zhruba 300 dronov a rakiet vypálil Irán v sobotu v noci na Izrael. Spôsobili však len malé škody, pretože Izrael a jeho spojenci väčšinu kamikadze dronov a striel zneškodnili.

Podľa izraelských médií poškodili len jednu vojenskú základňu.

Podľa Haarecu 12 ľudí skončilo v nemocniciach. Medzi nimi aj sedemročné dievča z Aradu, ktoré bolo vážne zranené šrapnelom. Ďalších osem ľudí sa ľahšie zranilo na ceste do úkrytov alebo po zasiahnutí šrapnelom. Troch hospitalizovali pre úzkosti.

Riziko veľkej vojny na Blízkom východe je momentálne najvyššie za posledné desaťročia.

Americký prezident Joe Biden zrušil svoj voľný víkend a situáciu sledoval v Bielom dome. Neskôr telefonoval s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom. „Povedal som mu, že Izrael preukázal pozoruhodnú schopnosť brániť sa a poraziť aj bezprecedentné útoky,” citovala ho BBC.

Rozhovor medzi Netanjahuom a Bidenom podľa denníka Guardian trval 25 minút a americký prezident ho počas neho vyzval k zdržanlivosti.

Ako napísal editor britského denníka Julian Borger, Irán zjavne dúfa v takú obmedzenú reakciu. V posolstve, ktoré Teherán doručil prostredníctvom svojej misie v OSN podľa neho Irán vyjadril nádej, že po tejto odvete by sa „záležitosť mohla považovať za uzavretú.“

Biden aj Iránci si podľa Borgera však veľmi dobre uvedomujú, že Netanjahu by najradšej situáciu využil na to, aby zničil iránske jadrové zariadenia, ktoré dlhodobo považuje za existenčnú hrozbu pre Izrael. „Zmeniť ich na trosky by bolo bez pomoci USA veľmi ťažké, ale je možné, že on a ďalší izraelskí jastrabi by sa mohli pokúsiť využiť túto príležitosť na naplnenie tejto ambície,“ napísal pre Guardian.

Spojenci stoja za Izraelom

Mnohí Izraelčania strávili noc v bezpečnostných krytoch. Prvé informácie o útokoch dronmi sa objavili ešte pred polnocou, keď sa očakávalo, že strely poletia niekoľko hodín. Potom Irán vystrelil aj rakety a oficiálne sa prihlásil k útoku.

Iránsky útok je reakciou na zbombardovanie iránskeho konzulátu v Damasku 1. apríla, pri ktorom  zahynuli dvaja iránski generáli a ďalší piati členovia iránskych revolučných gárd. Cieľom izraelského útoku bol Mohammad Rezá Zahádí, ktorý riadil iránske jednotky Kuds v Sýrii a Libanone. Tie sú zodpovedné za iránske operácie v zahraničí.

Iránski proxy spojenci od vypuknutia vojny v Gaze po teroristickom útoku Hamasu zo 7. októbra 2023 začali podnikať rôzne útoky na izraelské aj západné ciele v Jemene, Sýrii či Iraku.

O iránskom útoku na Izrael sa špekulovalo od piatka. Izraelská vláda ešte v sobotu rozhodla o zavretí škôl a okolité krajiny ako Libanon a Jordánsko uzavreli svoj vzdušný priestor.

Podľa denníka New York Times, ktorý sa odvoláva na dvoch izraelských predstaviteľov, vypustil Teherán na Izrael celkom 185 dronov a 36 striel s plochou dráhou letu, ako aj 110 balistických striel. Prvá fáza útoku sa začala s kamikadze dronmi, po ktorých sa pridali aj rakety. Niektoré z nich zostrelili americké jednotky ešte pred tým, ako sa dostali k Izraelu.

Izraelská armáda neskôr oznámila, že Irán vyslal viac ako 300 dronov.

Izraelský minister obrany Joav Galant varoval, že konfrontácia s Iránom ešte nie je na konci. Teherán zároveň pohrozil tým, že bude reagovať na prípadnú izraelskú odpoveď.

Väčšina dronov letela priamo z iránskeho územia, aj keď niektoré vypustili z Iraku a aj z Jemenu.

K útoku Iránu na Izrael sa totiž pripojili aj jemenskí povstalci Húsíovci a libanonský Hizbaláh.

Ten v nedeľu ráno oznámil, že už druhýkrát v priebehu niekoľkých hodín bombardoval Golanské výšiny. Proiránske hnutie, ktoré už viac ako šesť mesiacov denne útočí na Izrael, uviedlo, že odpálilo „desiatky rakiet typu Kaťuša“ na tri izraelské vojenské pozície nachádzajúce sa v Golanských výšinách.

Ešte v noci iránsky útok odsúdili USA, Francúzsko a Nemecko a ďalší spojenci Izraela. Biden chce v nedeľu s partnermi zo skupiny G7 debatovať o nebezpečnej eskalácii v regióne. V ten istý deň by mala zasadnúť aj Bezpečnostná rada OSN, ktorá je však pravidelne zablokovaná.

Právo veta v nej má aj Rusko, ktorému Irán dodáva zbrane – najmä kamikadze drony – vo vojne proti Ukrajine.

V Bielom dome po nočnom iránskom útoku existujú obavy, že Izrael by v odvetnej reakcii mohol zareagovať prehnane a neuvážene.

Vojna v Pásme Gazy trvá už viac ako pol roka a nič nenasvedčuje tomu, že by ju Netanjahuova vláda chcela v blízkom čase ukončiť. Medzinárodná kritika Izraela sa pritom posledné mesiace zvyšovala pre vysoký počet obetí na palestínskej strane (vyše 30-tisíc podľa úradov ovládaných Hamasom) a kritickú humanitárnu situáciu obyvateľov, ktorí po masívnom bombardovaní Izraela prišli o svoje domovy.

Vyše milióna utečencov žije v improvizovaných podmienkach na juhu pásma v Rafahu, ktorý sa pre nich stal posledným útočiskom. No tam sa stiahli aj bojovníci Hamasu. Práve preto tam chce Netanjahu v blízkom čase podniknúť vojenskú operáciu, a to napriek tomu, že jeho americký spojenec to považuje za chybu vzhľadom na vysoké riziko obrovského počtu civilných obetí.

Ako sa Izraelu podarilo odvrátiť útok

Za vysokou úspešnosťou zneškodnenia iránskych rakiet a dronov stojí efektívny izraelský protivzdušný systém Železná kupola, ktorá posledné desaťročie chráni izraelské mestá pred raketovými útokmi z Pásma Gazy či Libanonu.

Podobný systém by pomohol Ukrajine, ktorá dennodenne čelí ruskému ostreľovaniu svojich miest.

Ako píše Wired, jedna batéria izraelského systému má najmenej desať rakiet, ktoré sa aktivujú okamžite, keď radary zachytia letiace objekty. Informácia smeruje najskôr do riadiaceho centra, ktoré zhodnotí, o nakoľko vážnu situáciu ide.

Okrem Železnej kupoly Izraelčania navyše disponujú protibalistickými raketami Arrow 3, ktoré sú veľmi efektívne proti strelám, ktorými sa Irán v noci snažil zasiahnuť izraelské vojenské objekty.

Podľa hovorcu izraelskej armády Daniela Hagariho práve systém Arrow zničil väčšinu z nich. Ďalšou metódou bolo aj manipulovanie so signálom GPS.

Podľa Hagariho bola izraelská armáda v sobotu úspešná na 99 percent. Letecká základňa Nevatim v Negevskej púšti na juhu Izraela podľa neho utrpela iba malé škody a je funkčná. „Irán si myslel, že základňu paralyzuje. Nepodarilo sa mu to,“ citoval ho New York Times.

Izraelčanom výrazne pomohla aj americká armáda, ktorá podľa CNN zastavila viac ako 70 kamikadze dronov a najmenej tri balistické rakety. Zneškodnili ich jednotky s protivzdušným systémom z vojnových lodí v Stredozemnom mori. Irán vystrelil na Izrael viac ako sto balistických rakiet.

Vojnový stratég a vyslúžilý austrálsky generál Mick Ryan načrtol štyri možnosti, ako môže Izrael reagovať na iránsky útok.

Podľa tej prvej nebude priamo reagovať a deeskaluje tak situáciu. Riskuje tým však to, že strategické prostredie Blízkeho východu sa nastaví na situáciu, že Irán môže útočiť na Izrael bez väčších odvetných opatrení.

Podľa druhej možnosti odpovie Izrael primeraným útokom na iránske vojenské ciele. Ryan pripomína, že Izrael v minulosti nacvičoval útoky proti Iránu a pravdepodobne je na to pripravený. Podľa austrálskeho generála je to jedna z možností, o ktorej izraelský kabinet určite uvažuje. Túto odvetu by sprevádzali kybernetické útoky, informačná vojna a možno ďalšie izraelské sabotáže proti iránskemu režimu.

Tretia možnosť počíta so sériou útokov proti iránskym cieľom v celom regióne nielen v rámci samotného Iránu.

A štvrtý variant počíta s priamym masívnym útokom Izraela, ktorého súčasťou by mohol byť napríklad útok na iránsky program jadrových zbraní, vojenské a politické ciele v Iráne, čo by spôsobilo výraznú eskaláciu iránsko-izraelského konfliktu.

Obavy z reakcie Izraela

Západný svet útok Iránu jednoznačne odsúdil. „Týmto nezodpovedným a neospravedlniteľným útokom Irán riskuje regionálny požiar. Nemecko stojí tesne po boku Izraela,“ povedal napríklad hovorca nemeckého kancelára Olafa Scholza.

Nemecko je jednou z krajín, ktorá poskytuje vojenskú pomoc Izraelu a nezastavila ho ani kritika izraelskej ofenzívy v Pásme Gazy. Spolu s ním pomáha Izraelu aj Veľká Británia a najmä USA.

Washington sa teraz chce sústrediť na deeskalovanie konfliktu. Ako napísala BBC, pre Spojené štáty a ich spojencov by pokračovanie konfliktu medzi Izraelom a Iránom v štýle oko za oko znamenalo ten najhorší scenár, ktorý by mohol prepuknúť v širšiu regionálnu vojnu.

Podľa americkej televízie NBC sa vo Washingtone obávajú, že Netanjahu sa pokúsi využiť iránsky útok na to, aby vtiahol USA do konfliktu s Iránom, a to neuváženou reakciou bez ohľadu na dôsledky.

Izraelský premiér je doma po najväčšom bezpečnostnom fiasku v modernej histórii Izraela nepopulárny a v predčasných voľbách by podľa prieskumov verejnej mienky prehral.

Izraelský vládny predstaviteľ pre NBC povedal, že si nemyslia, že by Izrael mal premyslenú stratégiu, a momentálne nemá práve najlepšie strategické rozhodnutia. „Napriek tomu však veria, že Izrael nemá záujem o väčšiu alebo priamu vojnu s Iránom, hoci si nie sú istí,“ citovala americká televízia zdroj z Pentagónu.

Izraelský predstaviteľ však pod podmienkou anonymity pre New York Times povedal, že Izrael bude svoju odpoveď koordinovať so svojimi spojencami.

O väčšiu eskaláciu údajne nemá záujem ani Teherán, ktorý podľa amerických médií informoval Washington, že jeho odpoveď na zničenie konzulátu v Damasku bude „kalibrovaná“.