Zachovajú si Izraelčania chladnú hlavu? Analytici predpovedajú, ako zareagujú na útok Iránu

Takmer dva týždne čakal celý svet na to, ako Teherán zareaguje na izraelský útok na jeho konzulát v Sýrii. Začiatkom apríla tam zomreli traja iránski generáli a štyria ďalší členovia jeho revolučných gárd.

Odpoveď prišla v noci zo soboty na nedeľu a svojou povahou aj rozsahom bola bezprecedentná. Irán útočil na Izrael z vlastného územia stovkami dronov, balistických striel aj rakiet s plochou dráhou letu.

Izraelská protivzdušná obrana aj s výraznou pomocou americkej armády, ale aj Jordánska či Saudskej Arábie drvivú väčšinu z nich zneškodnila. Teraz však hrozí, že okrem prebiehajúcej izraelskej vojny v Pásme Gazy pribudne ešte ničivejší regionálny konflikt.

Kľúčové bude, ako zareaguje izraelská vláda, na ktorú Spojené štáty aj ďalšie krajiny tlačia, aby nezvyšovala napätie a neunáhlila sa s neuváženou reakciou.

Ako zareaguje Izrael na iránsky útok

Ako teraz zareaguje kabinet premiéra Benjamina Netanjahua? Podľa popredného izraelského novinára je najpravdepodobnejšie to, že sa rozhodne pre scenár deeskalácie. Žurnalista Jossi Melman z denníka Haarec si to myslí napriek tomu, že krajne pravicoví izraelskí politici vyzývajú k otvorenej konfrontácii s Iránom.

„Vzhľadom na snahu Spojených štátov predpokladám, že Izrael sa nateraz pokúsi upokojiť situáciu,“ vysvetľuje Melman pre Denník N.

Spojené štáty majú viaceré silné páky. Okrem toho, že v sobotu pomáhali pri zneškodnení zhruba 350 iránskych dronov a rakiet, by mali americkí kongresmani už čoskoro schvaľovať ďalšiu vojenskú pomoc Izraelu vo výške niekoľkých miliárd dolárov.

K opatrnosti vyzýva Izraelčanov aj popredný americký komentátor Thomas Friedman. Vo svojom komentári pre denník New York Times zdôrazňuje, že žiadna iná krajina za posledných tridsať rokov tak rozsiahlo nezaútočila na Izrael.

Zároveň vyzdvihuje prácu amerických tajných služieb, ktoré správne predpovedali nielen deň, ale takmer aj presnú hodinu útoku. Lenže aj Friedman si myslí, že namiesto veľkej regionálnej vojny by mali Izraelčania v záujme vlastnej bezpečnosti deeskalovať situáciu.

Denník The Guardian v tejto súvislosti pripomína rok 1991, keď iracký diktátor Saddám Husajn vypálil na Tel Aviv desiatky rakiet Scud. Izrael pod vedením premiéra Jicchaka Šamira však namiesto vojenskej odplaty zvolil strategickú trpezlivosť a zabránil tak rozpútaniu regionálnej vojny.

Ako pre Český rozhlas pripomenula analytička Irena Kalhousová, za túto „chladnú hlavu“ Američania odmenili Izrael užšou vojenskou spoluprácou a masívnymi dodávkami zbraní.

„Niečo podobné by sme mohli očakávať aj v tomto prípade, ale len pokiaľ si izraelské politické vedenie zachová chladnú hlavu,“ konštatuje Kalhousová, podľa ktorej je to však pri súčasnej izraelskej vláde otázne.

Politológ: Izrael by mohol útočiť na základne v Iráne

Opatrný je aj komentátor Českého rozhlasu Jan Fingerland. Ten si myslí, že je mimoriadne náročné prognózovať ďalší vývoj, pretože na izraelskej scéne proti sebe stoja „dva porovnateľne silné vektory“.

Na jednej strane jastrabi okolo premiéra Netanjahua a jeho krajne pravicoví spojenci, na druhej o niečo umiernenejší tábor okolo bývalého generála Bennyho Ganca, ktorý je však súčasťou vojnového kabinetu.

New York Times túto dilemu opisujú nasledovne – pokiaľ Netanjahu nezareaguje nijako, bude doma čeliť kritike, že ohrozuje Izrael. Lenže pokiaľ zareaguje príliš masívne, zvýši pravdepodobnosť veľkej regionálnej vojny.

„Ak by som mal predpovedať, potom by som povedal, že urobia niečo neskôr a úplne iného druhu,“ opisuje Fingerland pre Denník N.

Na druhej strane podľa neho Iránu uškodilo to, ako upozornil na svoj jadrový a raketový program, čím zvýšil záujem celého regiónu nejako ho zastaviť.

Slovenský politológ Ján Kapusňák, ktorý žije v Tel Avive, ide ešte ďalej – tvrdí, že Irán sa pri útoku na Izrael „v podstate strápnil“.

Vyzdvihuje, že pri zneškodňovaní jeho rakiet a dronov sa ukázala aliancia Spojených štátov, Izraela, ale aj niektorých sunnitských krajín na čele s Jordánskom a Saudskou Arábiou, ktoré takisto zostreľovali iránske projektily – a doma za to čelili veľkej kritike.

„Antiiránska koalícia funguje aj napriek tomu, že jej súčasťou je Izrael, pretože, samozrejme, ostatné členské krajiny vnímajú Irán ako veľkú hrozbu,“ konštatuje analytik.

To však podľa neho neznamená, že Izrael by nemal reagovať, ako „to bolo po raketových útokoch Hamasu“ v minulosti. „Niečo na Izrael vystrelili, my sme sa ubránili a to stačilo, lebo sme nechceli nič eskalovať. Toto myslenie by mal Izrael zmeniť,“ hovorí politológ.

Zdôrazňuje však, že by to nemalo znamenať žiadnu „šialenú reakciu“. Kapusňák si vie predstaviť, že Izrael by mohol ešte v apríli zaútočiť cielene na základne Iránskych revolučných gárd.

Problém by s tým nemali mať ani Spojené štáty. „Tlačia na Izrael, aby v podstate nereagoval, ale v zákulisí sa s týmto plánom počíta,“ konštatuje.

Irán nechce veľkú vojnu

New York Times opisujú, že po iránskych útokoch sa eskalácie mimoriadne obávajú predovšetkým arabské krajiny. Mnohé z nich na čele so Spojenými arabskými emirátmi, Ománom, Jordánskom či Egyptom sa v posledných mesiacoch snažili upokojiť situáciu.

Joost Hiltermann z Medzinárodnej krízovej skupiny pre NYT povedal, že kľúčovou protiváhou k tomu, aby na Blízkom východe nevznikol širší konflikt, je nevôľa Spojených štátov a aj Iránu.

Hiltermann je presvedčený, že v Teheráne napriek masívnemu útoku nechcú skutočný konflikt, a aj preto v posledných dňoch cez Švajčiarsko a Omán komunikovali s Američanmi. Tvrdí, že Irán dal jasne najavo, že zaútočí, ale urobí to obmedzeným spôsobom.

Aj iránske ministerstvo zahraničných vecí ohlásilo, že neplánuje ďalšie útočné operácie, a zdôraznilo, že neútočilo na civilistov, ale na izraelské základne. Dvanásť ľudí však skončilo v nemocniciach – medzi nimi aj sedemročné dievča z beduínskeho mesta Arad, ktoré zranil šrapnel.

Útoky zo soboty na nedeľu prišli po tom, čo Izraelčania 1. apríla zbombardovali iránsky konzulát v Damasku, čím podľa časti expertov porušili medzinárodné právo. Izraelčania argumentovali, že pri útoku nezomrel žiadny civilista, iba poprední členovia iránskych revolučných gárd.

Iránsky najvyšší duchovný líder ajatolláh Alí Chameneí vtedy vyhlásil, že „potrestajú zločinný sionistický režim“, ako v Teheráne hovoria Izraelu.

Ako píše The Guardian, tureckí, jordánski a irackí zástupcovia poznamenali, že Irán o útoku hovoril vopred, ale Američania zdôraznili, že Teherán ich vopred neinformoval o rozsahu svojho útoku.

Analytička Mona Yacoubian z Amerického inštitútu pre mier pre agentúru AP však povedala, že Iránu sa podarilo nájsť rovnováhu medzi tým, aby odpovedal na útok v Damasku a zároveň – aspoň zatiaľ – nevyprovokoval väčšiu vojnu.

Rovnako Irán, ako aj Izrael podľa expertky teraz majú šancu vyhlásiť sa za „víťaza“ a upokojiť situáciu, a to aj preto, lebo pri útokoch vďaka protivzdušnej obrane nezomrel žiadny izraelský civilista.

Aj Yacoubian však tvrdí, že kľúčová teraz bude pozícia Spojených štátov, ktoré už rokovali s partnermi zo zoskupenia G7. Lídri G7 pritom odsúdili iránske útoky, ale aj štáty ako Nemecko, Francúzsko a Kanada vyzývajú k zdržanlivosti.

V stredu do Izraela príde britský minister zahraničných vecí David Cameron.

Čo s Gazou?

Otvorené ostáva aj to, ako napätie medzi Izraelom a Iránom ovplyvní situáciu v Pásme Gazy. Izrael tam už šesť mesiacov bojuje proti teroristom z Hamasu, ktorých Irán financuje. Pri masakroch Hamasu zo 7. októbra 2023 v Izraeli zomrelo zhruba 1 200 ľudí.

Izrael pri odvetnej invázii už usmrtil podľa palestínskych úradov vyše 30-tisíc Palestínčanov. Nie je jasné, koľkí z nich boli teroristi, dve tretiny z obetí však tvoria ženy a deti.

Za spôsob, akým vedie túto vojnu, už preto čelí kritike aj medzi najbližšími spojencami. Aj americký prezident Joe Biden, ktorý samého seba označuje za silne proizraelského, vyhlásil, že už je to „cez čiaru“. Dokonca naznačoval, že voči Izraelu bude musieť zmeniť politiku – lenže to sa po útoku Iránu mení.

Ako píše denník Washington Post, podľa izraelských zástupcov teraz Izraelčania dúfajú, že si opäť získajú sympatie na medzinárodnej scéne, hoci nič nenasvedčuje tomu, že by pokročili rokovania o prímerí v Gaze.

Izraelčania pod silným americkým tlakom súhlasili, že do Gazy vpustia viac pomoci, ale ani tá podľa humanitárnych pracovníkov nebude dostatočná. Americká zástupkyňa Samantha Power vyhlásila, že dôveruje správam, podľa ktorých v Gaze hrozí do konca leta hladomor až miliónu Palestínčanov.

Ako veľmi sa v Gaze zhorší humanitárna situácia, závisí aj od toho, či tam Izrael rozpúta operáciu v husto obývanom meste Rafah. Niektorí analytici si pritom myslia, že ak by Izrael vojensky zareagoval proti Iránu, musel by z kapacitných dôvodov odložiť aj svoje plány na inváziu do Rafahu.

Lenže experti, s ktorými sa rozprávali americké médiá, sú presvedčení, že konflikt s Iránom nebude mať na Gazu žiadny dosah.