Akokoľvek to dopadne, spoločne to zvládneme. Psychologička radí, ako zvládnuť prijímačky

Deti berú prijímačky na stredné školy vážne, je to prvá významná križovatka v ich živote. Školská psychologička Anna Steinerová radí rodičom, ako sprevádzať dieťa počas prípravy aj samotného dňa skúšky.

Stres počas dňa prijímačiek je podľa nej prirodzený, pomáha organizmus vybudiť na výkon. Problém je dlhodobý stres – ak ho dieťa zažíva počas prípravy, vôbec mu nepomáha. „S týmto môžeme deťom pomáhať my dospelí. Spolu s nimi nastavovať režim, učenie a psychohygienu tak, aby mali stresu čo najmenej,“ hovorí líderka podporného tímu základnej školy Narnia v Pezinku.

V rozhovore radí:

• ako pomôcť deťom organizovať si učenie na prijímačky;
• ako sa pripraviť na deň prijímačiek;
• ako zvládnuť, ak dieťa na školu neprijmú.

Sú vaši žiaci nervózni z prijímačiek na stredné školy?

Prežívajú to počas celého končiaceho ročníka, nervozita či stres prichádzajú vo viacerých vlnách, dokonca už aj na konci predošlého ročníka. Deti vedia, že je pred nimi míľnik, križovatka. Je to pre ne záťažová situácia a je prirodzené, že prežívajú stres. Otázka je, ako pracovať so stresom počas prípravy na prijímačky a ako zvládnuť stres v deň skúšok.

Pozrime sa na to najprv z pohľadu dieťaťa. Čo pre ne prijímačky znamenajú? Akú udalosť v živote predstavujú? 

Je to ich prvé vážne rozhodovanie v živote. Deti to berú veľmi vážne a úloha nás dospelých je s nimi hovoriť. Napríklad aj o tom, že svoju cestu budú môcť ešte mnohokrát meniť a ešte budú mať veľa príležitostí vybrať si povolanie. Nevieme odhadnúť, aký bude svet o 10 či 15 rokov. Áno, prijímačky sú dôležitá križovatka. Ale je úlohou dospelých ukázať, že cesta, ktorú si vyberú, nie je nemenná. Môžeme im hovoriť: je to dôležitý krok v tvojom živote, ale dôležitých krokov ešte bude viac. Akokoľvek to dopadne, nebude to definovať celý tvoj život.

Je to pre deti primeraná záťaž alebo priveľký tlak na výkon? 

Deti počas prijímačiek cítia tlak na výkon, je to dôležitá skúška, do ktorej idú. Je prirodzené, že na prijímacích skúškach je prítomný stres. Je to krátkodobý stres a je to adaptácia nášho organizmu na zvládnutie neobvyklej udalosti.

Ako stres pomôže? 

Stresová reakcia môjho organizmu mi spravidla pomôže tým, že sa mi vyplavia stresové hormóny, ktoré pripravia celý organizmus na zvládnutie náročnej situácie. Hormóny nastavia metabolizmus tak, aby dodával vyššie dávky energie do orgánov, ktoré potrebujem počas skúšky. Koncentrácia pozornosti mi stúpne, spustí sa srdcová a cievna činnosť tak, aby bol prietok krvi do mozgu a iných dôležitých orgánov vyšší. Na zvládnutie skúšky – teda neobvyklej udalosti – potrebujem vybudený organizmus, nie pokojný, ako keby som sa práve chystala do kina.

Hovoríte o krátkodobom strese počas skúšky. Ale čo dlhodobý stres počas týždňov príprav? 

Dlhodobý stres má na organizmus opačný vplyv. Ak ho dieťa zažíva počas príprav, vôbec nepomáha, pretože sa počas neho nedokážeme dobre učiť. S týmto môžeme deťom pomáhať my dospelí. Spolu s nimi nastavovať režim, učenie a psychohygienu tak, aby mali stresu čo najmenej. Je dôležité rozlišovať stres a úzkosť. Úzkosť máme na to, aby sme v nových neznámych situáciách boli opatrní. Pri učení sa na skúšku však dieťa úzkosť nepotrebuje. Úloha dospelých je pomôcť deťom pripravovať sa na skúšky bez úzkostí, zaujímať sa o ne, pýtať sa a počúvať.

Ako pomôcť nastaviť prípravu na skúšky bez zbytočného stresu a úzkostí? 

Úzkosť prichádza v situácii, keď nevieme, čo nás čaká. Preto môže pomôcť dobrá informovanosť. Čo sa odo mňa bude na prijímačkách čakať? Je dobré zistiť si, čo škola na prijímačkách očakáva. Zverejnené sú zväčša aspoň časti prijímačiek z minulých rokov. Pýtať sa na to môžem študentov, ktorí tam už chodia, alebo ich rodičov. Môžem sa skúsiť informovať aj v samotnej škole. Napríklad môžem zisťovať, či sa škola v rámci slovenčiny zameriava len na prácu s porozumením textu alebo žiada aj faktografické vedomosti. Dieťaťu zároveň pomôže, ak sa vopred cvične pripravuje na zvládnutie testovania.

Ako mu v tom má pomôcť rodič? 

Rodič si s dieťaťom môže vytvoriť plán prípravy na prijímačky počas celého 8. či 9. ročníka. Keď si spolu zistia, čo sa má dieťa učiť, môžu si naplánovať, koľko sa učením bude zaoberať počas jednotlivých dní v týždni. Kedy mám inú záťaž do školy či krúžky a kedy mám voľnejší deň a priestor na prijímačky. Dieťa si urobí plán s pomocou rodiča, dohodnú sa na ňom a potom ho treba aj dodržiavať. Treba ho vyvážiť – aby nebolo učiva málo, ale aby nebol ani preťažujúci. Zároveň netreba zabudnúť na psychohygienu.

Ako konkrétne? 

Niektoré deti vedia samy od seba pekne pracovať s prestávkami, ale veľa detí sa učí nárazovo a v kuse, čo nie je efektívne. Ak si dieťa samo od seba nerobí prestávky, pomôže mu, keď si to naplánuje spolu s rodičmi. Veď aj v škole máme 45-minútové hodiny s prestávkami a po cykle niekoľkých vyučovacích hodín prichádza väčšia prestávka. Dohodnime sa s dieťaťom, že nebude venovať čas len prijímačkám, ale do programu začlení pohyb, stretnutia, záujmy, umenie, šport či pomoc v domácnosti. Ako presne, je už individuálne. Veľmi odporúčam nezabudnúť na pohyb, stačí aj prechádzka. Nezabudnime pre prijímačky na ostatný život.

Ako to myslíte? 

Dieťa žije štrnásty alebo pätnásty rok svojho života, v ktorom sa odohráva veľmi veľa dôležitých vecí – zaujímavých aj frustrujúcich. Dieťa sa mení, zamilováva sa, má problémy s kamarátmi, objavuje nové záľuby a s inými, naopak, končí. Netreba sa prestať zaujímať o jeho ďalší život len preto, že sa chystá na skúšky.

Spomínali ste cvičné testovanie. Ako by v tom mohli rodičia deťom pomôcť? 

Pre dobré zvládnutie záťaže v deň skúšok je vhodné trénovať si doma v predstihu testovanie. Čiže nielen sa učiť z príručiek, ale nacvičovať si aj samotné vypracovanie testu v určitom čase. Najprv si prejdem celý test rýchlym čítaním a nájdem úlohy, ktoré sú pre mňa menej až stredne náročné, tým sa venujem ako prvým. Náročné úlohy si vyznačím a nechávam ich na neskôr. Najprv urobím ľahké a stredné, aby som sa nezasekla na tých ťažkých. Tento manažment si však treba natrénovať, nedá sa to naučiť večer pred skúškami.

A, samozrejme, trénovať si aj čítanie zadaní s porozumením. Nepreletieť zadanie, dávať si pozor na chyby z nepozornosti. Ak mám tendenciu v zadaniach niečo prehliadnuť, nacvičujem si, ako sa tomu vyhnúť. Cesta je opakovane prečítať ťažké zadania, kde záleží na každom slovíčku. Pomáha podčiarknuť si, či hľadám pravdu alebo nepravdu a podobne. Môže to byť kľúčové – stačí jedna prehliadnutá predpona alebo zápor a dieťa rieši úplne inú úlohu.

Ako sa počas prípravy venovať psychohygiene? 

Odporúčam prejsť si s dieťaťom spôsoby, ako uvoľniť stres či úzkosť, ktorá naň prichádza. Dajú sa vyhľadať a vyskúšať dychové cvičenia, ktorých základom je hlboké dýchanie. Nádych je kratší a výdych je dlhý. Ak si to trénujem, organizmus sa sčasti uvoľní už len na základe spomaleného rytmu dýchania. Ale znova – tieto veci si nenacvičíme večer pred skúškou. Venujme sa im už teraz a hľadajme také spôsoby uvoľnenia, ktoré budú dieťaťu vyhovovať.

Napríklad aké? 

Je pekná technika na stresovú situáciu, keď sa potrebujem sústrediť na cieľ a ukotviť sa, byť tu a teraz. Volá sa 5, 4, 3, 2, 1. Najprv si pre seba vymenujem päť vecí, ktoré práve vidím. Potom štyri veci, ktorých sa práve dotýkam alebo môžem dotýkať. Tri zvuky, ktoré počujem. Dve vône a jedna chuť, ktorú cítim na jazyku. Nádych, výdych – som tu.

Toto môže urobiť dieťa aj počas testu na prijímačkách, napríklad vtedy, keď zamrzne alebo dostane z tej úzkosti okno? 

Áno, ale treba si tieto techniky trénovať a vyskúšať, či mi to vôbec dáva zmysel a viem sa na ne zamerať. Existujú rôzne techniky relaxačného dýchania a uvoľnenia – použiteľné aj v situácii, ako sú príjímačky, napríklad nádych na štyri doby, výdych na osem dôb, medzitým pauza.

Ako sa pripraviť na samotný deň prijímačiek? 

Pripravme si dopredu, nie posledný večer, všetky potrebné informácie. O koľkej a kde mám byť, akým spôsobom sa tam dopravím, s kým tam pôjdem. Podľa toho si naplánujem ráno, o koľkej musím vstávať. Zistím si, na ako dlho tam budem. Niektoré školy urobia prijímačky rýchlo, dieťa prichádza na ôsmu a o pol jedenástej už končia. Iné školy, najmä talentové, dávajú niekoľko testov, medzi ktorými sú prestávky a môžu trvať aj do poobedných hodín.

Prečo je to dôležité? 

Na to, aby si dieťa vedelo rozvrhnúť manažment nielen času, ale aj svojej energie. Je zároveň dôležité si zistiť, čo presne budem potrebovať. Zistím si napríklad, akú kalkulačku mám mať. Aby sa nestalo, že prídem na prijímačky s vedeckou kalkulačkou, ktorú nebudem môcť použiť.

Naplánujem si stravu a pitie. Malo by to byť nie ťažké jedlo, ale niečo, čo mám rád. Odporúča sa napríklad horká čokoláda ako zdroj energie. Neodporúčam – na skúškach ani počas prípravy – energetické nápoje. Deti po tom často siahajú, ale energetické nápoje nám nepomôžu, pomôžu prestávky a psychohygiena.

Na čo ešte nezabudnúť? 

Spraviť si plán, čo budem robiť počas prestojov na prijímačkách. Je rozdiel prestávku stráviť tým, že si pustím hudbu, vediem nezáväzný rozhovor, prechádzam sa, alebo ju strávim s iným účastníkom skúšok, s ktorým sa vystresujem rozhovorom o tom, ako som možno zle vyplnil test. Ak je možnosť tráviť prestávky na čerstvom vzduchu, treba ho okamžite využiť. Neodporúčam ani ísť na moderné technológie.

Prečo? Myslím, že mobil a sociálne siete bude to, po čom budú siahať najčastejšie. 

Lebo tam na mňa môžu vyskočiť správy, ktoré ma rozrušia. Nikdy neviem, k akej informácii sa tam dopracujem. A navyše – ak si na mobile idem zahrať hry, aby som sa upokojil, zamestnávam tú istú časť mozgu, ktorú budem potrebovať na testovaní.

Takže si v skutočnosti neoddýchnem? 

Mozog si neoddýchne. Síce z aplikácií a hier dostanem dopamín, ale zapájam znova tie isté časti mozgu, ktoré ešte budem potrebovať. Časť rodičov si chce medzi testami s deťmi volať, ale treba sa zariadiť podľa dieťaťa. Ak to chce, tak môže rodičovi zavolať. Možno mu rozhovor pomôže, rodič ho bude vedieť posilniť, ale to by už malo dokázať zhodnotiť a rozhodnúť dieťa.

Takže ak ho mama cez telefón dokáže ešte viac vystresovať, tak radšej nech mu netelefonuje? 

Bolo by fajn nechať to na dieťa, či rozhovor chce alebo nie. Môže mu možno viac pomôcť byť osamote, pozerať si priestory školy alebo sa pozerať z okna, kde si môže urobiť akoby meditáciu. Pozerám sa cez okno, pozorujem, čo vidím. Predstavujem si, čo sa na tých miestach asi odohráva, a takto si zamestnávam mozog. Ale treba si najprv vyskúšať, či je to niečo, čo mi sedí a pri čom sa viem upokojiť.

Prečo neodporúčate ani počas prijímačiek energetické nápoje? Samozrejme, nie sú pre deti zdravé, ale nie sú aspoň jednorazovým zdrojom energie v deň skúšok? 

Pre dospelého človeka je maximálna denná dávka kofeínu 5 až 6 espresso káv v priebehu jedného dňa. Niektoré energetické nápoje majú túto dávku v jednej fľaši. Dieťa ju vypije jednorazovo. Áno, nabudí to koncentráciu a pozornosť na krátky čas, ale dlho to nevydrží. Pozornosť organizmu po istom čase prirodzene padá, predstavme si to ako sínusoidu. Keď si však dáme prestávku alebo sa nabudíme pohybom, schopnosť sústredenia sa mi prirodzene zvýši a potom sa prirodzene znižuje, ale nie až tak nízko, ako keď ju stimulujem zvonka.

Pri energetickom nápoji je sínusoida ostrejšia? 

Ak si pozornosť nabudíme chemicky, vrchol energie je silnejší, ale padá skôr a výraznejšie než pri prirodzenom striedaní učenia sa a oddychu. Organizmus dlho nevydrží túto energetickú hladinu. Ak si to spravím v deň skúšky, síce nabudzujem vysoko svoj organizmus, ale pozor – ten je sám od seba už nabudený, oveľa viac ako bežný deň. Keď si k tomu pridám chemickú energiu, môžem to ľahko prepáliť.

Tínedžeri majú často problém večer zaspať. Ako sa dobre vyspať pred prijímačkami? 

Treba na to myslieť už niekoľko dní predtým. Je to ťažké, najmä ak sa chcú učiť do večera, ale odporúčam rodičom naplánovať si s deťmi aj režim oddychu. Porozprávať sa, aké dôležité je dobre sa vyspať, a naozaj ísť spať v stanovenom čase. Aspoň teda nech ide do postele a nesedí pri knihách, v posteli oddychuje a potom zaspí. Dôležité je mať dostatok pohybu posledné dni, aby to nebolo celý deň iba o učení. Odporúčam ísť do prírody a prepájať prechádzku so vzťahmi, využiť to na rozhovor s dieťaťom.

Prečo? 

Rodič je ten, kto má za sebou veľa skúseností, niekoľko záťažových skúšok. Niektoré zvládol, pri niektorých urobil chyby a to môže byť priestor na zdieľanie skúseností s dieťaťom. Môžeme sa porozprávať, že od výsledkov prijímačiek nezávisí to, či budem v živote šťastný a spokojný, alebo nie. Čokoľvek príde, vždy vieme nájsť cestu von.

Ako má rodič nájsť tú vyváženú reakciu na to, keď dieťa panikári? Má to banalizovať a hovoriť dieťaťu, nech si z toho nič nerobí? Alebo naopak hovoriť, že je to dôležitý krok? 

Ako rodič môžem povedať svoj príbeh, ktoré vysnívané rozhodnutia mi nevyšli, alebo použijem príbehy iných ľudí. Na svete je množstvo ľudí, z ktorých nie všetci sú a boli presne v tej škole, ktorú si niekedy vybrali. Naše životy nie sú definované tým, či sa v 15 rokoch dostaneme presne na tú školu, ktorú sme si vybrali. Ak mu iná škola nebude sedieť, ako rodič ho môžem uistiť, že spolu budeme hľadať cestu. Uistím dieťa, že v tom nie je samo.

Do akej miery by mal rodič mal nezavadzať dieťaťu pri príprave na prijímačky, ale zároveň nenechať ho v tom samého a sprevádzať ho? 

Je to individuálne. V spoločnom rozhovore by mali prísť na to, ako prípravu nastaviť. Rodič môže navrhnúť spôsob, pomoc, má sa pýtať a počúvať odpovede. Ak sa dieťa rozhodne ísť svojou cestou a organizuje si prípravu samo, máme sa ho priebežne pýtať, ako sa mu učenie darí. Ak sa mu to nedarí, tak mu ponúknime pomoc bez toho, aby sme zdôrazňovali zlyhanie. Poďme to prebrať znova, spolu zistíme, čo urobíme inak. Rodič musí myslieť na to, že jeho syn či dcéra už nie je malé dieťa, ale ešte nie je ani dospelý či dospelá. Potrebuje pomocnú ruku, sprevádzanie a pomoc pri chybách. A na druhej strane mu máme dať dôveru – nerobiť s ním a za neho úplne všetko.

Čo ak sa rodič učí spolu s dieťaťom a vidí, že stále robí v testoch chyby a ešte toho veľa nevie? Ako s tým pracovať? Do akej miery ho iba kritizovať a poukazovať na chyby a do akej miery povzbudzovať a chváliť? 

Pri opakovaných chybách si pozrime spolu, ako sa dopracoval k výsledku, kde robí chyby, a rozprávajme sa o tom, čo by dieťaťu pomohlo. Ak sa aj my s ním boríme so zložitými príkladmi a zadaniami, môže sa dieťa sa poradiť s učiteľmi. Áno, kritizovanie nám nepomôže, ale ani nepravdivú pochvalu nám dieťa neuverí. Je dôležité pracovať s chybou a nebrať ju ako zlyhanie, ale ako informáciu, ktorá nás posúva dopredu. Posledné dni pred skúškou hovorme s dieťaťom o tom, že sa pripravilo najlepšie, ako sa vedelo. Akokoľvek skúšky dopadnú, dal – dala si do toho úsilie a svoju prácu. Keď budeme mať výsledok, spoločne ho zvládneme a pôjdeme ďalej.

A to napríklad aj vtedy, ak má dieťa za sebou obdobie, keď sa málo alebo vôbec neučilo. Nemá zmysel si to tesne pred skúškami vyčítať, ale pravdivo si to zreflektovať a naplánovať si, čo vieme teraz urobiť.

A ako dieťa chváliť, povzbudiť? 

Pravdivo a autenticky. Keď s dieťaťom trávim čas, viem oceniť jeho úsilie v učení a iné veci, ktoré voči svojmu okoliu robí. Vzťah a pravdivosť je to najdôležitejšie, čo si v tomto období môžeme dávať. Ak vidím, že sa dieťa podhodnocuje, zdôrazním úsilie, ktoré do toho vkladá. Pracuješ toľko a toľko, toto všetko si už dosiahol. Je to veľmi fajn. Robil si, čo si vládal, a je to skvelé. Robil si menej, ako by si chcel? Dobre, aspoň to teraz vieš a môžeš s tým nabudúce niečo urobiť. Ja ti s tým rada pomôžem.

Aj rodič je určite vynervovaný. Ako má zvládnuť ten svoj strach? Nádych, výdych pred vstupom do izby? 

Všetky dýchacie a uvoľňujúce cvičenia môžu skúsiť aj rodičia. Pomôže uvedomiť si, že že pri dieťati budem stáť, akokoľvek to dopadne, lebo som to tak predsa vždy robil – robila aj doteraz. No úloha rodičov je najmä poznať dôležité informácie a pripraviť sa, že možno budem s dieťaťom hľadať aj plán B. Možno sa budem musieť zorientovať v podávaní odvolania alebo hľadania inej školy v druhom kole – zvládli do iní, zvládnem to aj ja.

Je dobré pripravovať už teraz dieťa na to, že sa to môže nepodariť? Alebo skôr mu predtým stopercentne veriť? 

Rozprávajme sa spoločne aj o tom, ako dieťa seba v možnosti prijatia aj neprijatia vidí. Je dôležité byť v tom pravdivý. Ako to máš? Ako vidíš tú cestu? Ja to vidím takto, toto sú šance a takéto rôzne možnosti máme. Rodič nemusí hovoriť, že sa prijímačky nepodaria. Ale pýtať sa dieťaťa, ako tieto svoje možnosti v budúcnosti vidí. Ubezpečiť ho, že ak bude treba v budúcnosti hľadať ďalšie informácie a možnosti, budete to robiť s ním.

Dieťa na vytúženú školu neprijali. Čo robiť? 

Uverím dieťaťu, že prežíva ťažkú emóciu, a sprevádzam ho ňou. Dám mu najavo, že je teraz prirodzené, že je z výsledku smutné a sklamané alebo sa hnevá. Je dôležité nepotláčať túto reakciu, nezhadzovať to, čo sa v ňom deje. Byť s ním. Keď príde silná reakcia sklamania, nemôžeme od dieťaťa hneď chcieť, aby z nej odišlo. Smútok aj hnev má svoje miesto. Vtedy nebude fungovať veta: Nič si z toho nerob alebo Veď to nie je až také dôležité. Treba byť spolu a rozprávať sa. Teraz si z smutný a to je úplne v poriadku. Ja ti viem sľúbiť a garantovať, že to postupne prejde, a budeme hľadať cesty, ako to zvládneme. Dôležité je aj prostredie, v ktorom sa deti dozvedia výsledky prijímačiek.

Prečo? 

Je ideálne, ak je to v bezpečnom prostredí s blízkymi ľuďmi a nie v kolektíve, v triede. My sme v škole radi, keď sa deti dozvedajú svoje výsledky skôr doma popoludní a nie počas dopoludnia v škole. A to aj v prípade, ak je to pozitívny výsledok. Vplýva to totiž aj na spolužiakov, ktorí možno ešte nedostali odpoveď a sú v napätí alebo už vedia, že sú neprijatí. Správa o prijatí aj neprijatí do školy vyvolá v dieťati silnú reakciu. Pri neprijatí dieťa potrebuje skôr pokoj, podporu rodiča, nie byť na očiach veľa ľudí. Na to, aby v ďalších dňoch zvládalo adaptovať sa na novú situáciu, potrebuje najprv pokoj a podporu doma.