Najdôležitejšia česká misia: Ako sa zrodil nečakaný plán nájsť vo svete muníciu pre Ukrajinu

Prezident Petr Pavel svoje slová pôvodne neplánoval. Je pravda, že sa tak či onak chystal účastníkov tohtoročnej Mníchovskej bezpečnostnej konferencie burcovať k väčšej podpore Ukrajiny, no nakoniec svojím prejavom strhol väčšiu lavínu, než si sám dokázal predstaviť.

Teda predovšetkým jedným konkrétnym číslom: do mikrofónu nečakane oznámil, že Česko našlo v rôznych krajinách po celom svete 800-tisíc kusov delostreleckej munície, ktorú by chcelo čo najskôr s pomocou ďalších štátov odkúpiť a dodať Ukrajine.

Záujem o Česko bol razom skutočne nečakaný. Diplomatom a úradníkom sa vzápätí začali hlásiť ďalšie krajiny, ktoré sa chcú do muničnej iniciatívy zapojiť. Malí Litovčania poslali podobnú čiastku ako veľká Kanada, množstvom peňazí prekvapili aj Portugalčania, výrazne sa zapojilo Nemecko, Francúzsko zatiaľ sonduje terén.

V rozhodujúcej chvíli, keď Ukrajine zúfalo dochádza munícia a jej prezident Volodymyr Zelenskyj po prvý raz verejne hovorí o tom, že Kyjiv môže kvôli tomu vo vojne s agresorom prehrať, môže ísť o prelomovú misiu.

A aj keď pre väčšinu svetových politikov alebo českú a medzinárodnú verejnosť išlo o veľké prekvapenie, iniciatíva je v skutočnosti výsledkom dlhej práce niekoľkých konkrétnych ľudí, ktorí postupne našli spôsob, ako môže krajina s obmedzenými prostriedkami zaobstarať životne dôležité zbrane na obranu slobody. Nasledujúca rekonštrukcia prináša unikátny pohľad do zákulisia iniciatívy.

Sklady tých druhých

Obľúbený pražský rockový hostinec U suchý dásně zažil tisíce rozmanitých rozhovorov svojich štamgastov. Ten, ktorý sa tu odohral osem dní pred Vianocami v roku 2021, však možno pohne dejinami. Aj keď to jeho účastníkom vtedy nedochádzalo, pretože sem pôvodne – tak ako každý rok – išli pred blížiacimi sa sviatkami hlavne na nezáväzný pokec pri pive.

Na jednej strane stola sedel v tom čase námestník ministerky obrany Tomáš Kopečný, na druhej dvaja jeho dlhoroční priatelia zo štátnej správy. Rozprávali sa o kadečom, ako ide život, čo rodiny a deti. Pili pivo za pivom, ale pretože ich záujmom bola vždy obrana a zahraničná politika, debata sa čoskoro stočila na túto tému.

Doba bola mimoriadne pochmúrna, niekoľko kilometrov od ukrajinských hraníc už dva mesiace stálo 150-tisíc ruských vojakov pripravených na útok a nikto z prítomných mužov nepochyboval, že dôjde k najhoršiemu.

V jednej chvíli vytiahol jeden z Kopečného kamarátov telefón a ukázal na ňom čerstvý článok ruskej agentúry RIA Novosti riadenej z Kremľa. Nemusel ho prekladať, všetci pri stole rozumeli po rusky, takže si spoločne čítali, že v Česku prichádza nová vláda Petra Fialu, ktorá bude určite „vyzbrojovať ukrajinských nacistov“, a tí potom budú českými zbraňami páchať zločiny na rusky zmýšľajúcom obyvateľstve Ukrajiny. Text obsahoval konkrétny výpočet zbraní, ktoré chce Praha Kyjivu dodať, od vozidiel bojovej pechoty cez húfnice až po salvové raketomety.

„Zasmial som sa na tom, pretože som vedel, že to tak nie je,“ spomína Kopečný, muž, ktorý mal na ministerstve obrany roky na starosti priemyslovú spoluprácu, ktorej súčasťou boli aj časté cesty na Ukrajinu, komunikácia so zbrojármi a zbrojné zákazky.

V ďalších minútach trojica špekulovala, čo Rusi textom sledujú, skutočný dôvod však nebolo možné od stola v hostinci zistiť. „Napadlo mi však, že by bolo skvelé, ak by to, čo sa píše v tom článku, bola naozaj pravda. Ukrajina totiž bola vo veľkom ohrození,“ opisuje Kopečný prvý záblesk inšpirácie, s ktorou ruskí autori textu určite nepočítali.

Článok nedal Kopečnému cez Vianoce spať. Hneď na začiatku januára si preto do svojej kancelárie s výhľadom na Pražský hrad zavolal dvoch kolegov, riaditeľa Agentúry pre medzivládnu obrannú spoluprácu (AMOS) Aleša Vytečku a jeho zástupcu Benjamina Žigu.

AMOS, významná zložka českého ministerstva obrany spadajúca pod vedenie úradu, má na starosti sprostredkovávanie obchodov s vojenským materiálom, a Kopečný mal pre svojich kolegov úlohu. Povedal im, že by bolo fajn, ak by malo ministerstvo v danej situácii podrobný prehľad, aké zbrane sa popri armádnych skladoch nachádzajú aj u súkromných zbrojárov. Aj tí totiž majú svoje vlastné sklady a v nich zbrane a vojenský materiál, ktoré chcú v budúcnosti predať. Ak by sa začala vojna, mohlo by sa to hodiť, vysvetľoval kolegom Kopečný.

Vytečka so Žigom teda oslovili zbrojárov s otázkou, aké zbrane majú doma k dispozícii, čo a kam predávajú do zahraničia, a tiež, čo by odtiaľ bolo možné nakúpiť. V polovici januára tak mal Kopečný v počítači jednoduchú excelovskú tabuľku so zoznamom zbraňových položiek. Na obrane ju začali časom prezývať „shopping list“, teda nákupný zoznam.

A ako Respektu hovorí vrchný veliteľ armády, prezident Petr Pavel, práve niekedy v tomto čase sa začala inštitucionálne rodiť súčasná muničná iniciatíva. „Prebieha už od začiatku ruskej agresie, keď sme si ako republika uvedomili, že nemáme možnosť toho veľa dodať z vlastných skladov. Už vtedy na ministerstve obrany začali hľadať cesty, ako vojenský materiál zohnať aj inde,“ vraví Pavel.

Sťahujeme sa na veľvyslanectvo

Súkromní zbrojári dodávali Ukrajine pomerne dosť zbraní od roku 2014, keď ju Rusko napadlo po prvý raz. Išlo však o iné zbrane a bolo ich menej, než sa písalo v spomenutom článku RIA Novosti.

Impulz k novým zbraňovým dodávkam priamo od českej armády vzišiel zo spoločného rokovania vtedajšieho veliteľa ukrajinskej armády Valerija Zalužného a zástupcu českej armády a ministerstva obrany. Zalužnyj prišiel do Prahy 1. februára 2022 a pri návrate do vlasti, nad ktorou sa vznášali temné ruské mračná, sa mohol radovať.

Nová ministerka obrany Jana Černochová totiž ešte pred vypuknutím invázie predložila vláde návrh, aby Česko Ukrajine darovalo 4006 kusov delostreleckej munície kalibru 152 milimetrov z vlastných armádnych zásob. Kyjiv granáty potreboval, dlhodobo ich mal nedostatok, s darom súhlasili všetci ministri.

Muníciu si mali z Česka odviezť sami Ukrajinci, pôvodne mala byť prepravovaná letecky, no pretože medzičasom už došlo k uzavretiu ukrajinského vzdušného priestoru a vojna bola na spadnutie, muselo ministerstvo obrany improvizovať a dopravu pre Kyjiv nakoniec zaistiť vlastnými silami.

Boli to dramatické dni plné napätia a nervozity. „Moja krajina čelí existenčnému riziku, pre jej záchranu urobím čokoľvek,“ povedal krátko po vypuknutí vojny za múrmi ukrajinského veľvyslanectva v Prahe vtedajší veľvyslanec Jevhen Perebyjnis svojim ľuďom a prítomným zástupcom českého ministerstva obrany, ktorí si tu s jeho súhlasom zriadili prechodné kancelárie.

Perebyjnis okamžite prikývol na nápad českých úradníkov, že priamo veľvyslanectvo bude namiesto ukrajinského ministerstva obrany v Kyjive vydávať špeciálne povolenia na dovoz zbraní, čím sa celý proces výrazne urýchlil. Česi mu s tým na mieste pomáhali. Niektorí z nich tu po boku Ukrajincov pracovali osemnásť hodín denne.

„Raketomety, rakety Grad, protitankové granátomety sme dodali štyri dni po začiatku ruského útoku,“ pripomína Respektu ministerka obrany Jana Černochová, čo na začiatku vojny smerovalo na Ukrajinu. „Následne sme schválili druhý balík financií a zaň sme obratom nakúpili húfnice, delostreleckú a mínometnú muníciu, ďalšie raketomety, obrnené vozidlá, tanky, protitankové granátomety, vyslobodzovacie vozidlá,“ dodáva ministerka.

Ukrajinskí vojenskí predstavitelia, s ktorými Respekt opakovane hovoril, sa väčšinou zhodujú, že vojenská technika z Česka dodaná vo februári a marci 2022 bola skutočne kľúčovým faktorom, ktorý posilnil obranyschopnosť Kyjiva. Naň sa v prvých týždňoch bojov sústredil najväčší tlak zo strany ruskej armády, ktorej cieľom bolo dobyť hlavné mesto, zavraždiť alebo zajať prezidenta Zelenského a dosadiť Moskve podriadený bábkový režim. Kyjiv sa udržal, Rusi však postupovali inde alebo si držali novodobyté územia.

Dodávky zbraní boli logisticky náročné, na Slovensku ich brzdili byrokratické procedúry, hľadali sa nové cesty. Poliaci, cez ktorých územie začal masívny tranzit, zase chceli, aby bola väčšia technika balená do plachiet, pretože sa báli útokov diverzantov. Zásoby z tunajších armádnych skladov sa navyše pomerne rýchlo začali stenčovať a ministerka Černochová nechcela, aby sa úplne vyprázdnili, pretože by to ohrozilo obranyschopnosť Česka.

Ukrajina si však žiadala ďalšie zbrane, a tak začal stále väčšiu rolu hrať už spomenutý „shopping list“, české zbrojárske firmy, ich domáce zásoby a hlavne ich znalosti o tom, kde všade inde po svete by sa dali zbrane pre Ukrajinu zohnať. Práve v tomto bode mali české zbrojárske firmy veľký informačný náskok v porovnaní s mnohými západnými krajinami a ich vládami.

Hlboké historické kontakty mali napríklad na mnohých afrických a ázijských trhoch. Domáce zbrojovky tam pôsobili už v osemdesiatych rokoch minulého storočia, často išlo o neprehľadný a bezohľadný biznis so štátmi spolupracujúcimi s vtedajším komunistickým totalitným blokom, ktorého bolo Československo súčasťou.

Obchody potom pokračovali aj po páde železnej opony a vďaka tomu zbrojári prostredie solídne poznali. V okamihu, keď ich Fialova vláda požiadala o pomoc, vedeli, kam sa obrátiť alebo koho sa kde pýtať.

Škatule, hýbte sa

Námestník Kopečný o existencii prvého „shopping listu“ hovoril ešte počas januára 2022 s bezpečnostným poradcom premiéra Petra Fialu Tomášom Pojarom, ktorý s ním hneď oboznámil premiéra. Fialovi sa možnosť mať pripravený zoznam páčila.

Keď vojna skutočne vypukla, českí úradníci začali tabuľku pravidelne aktualizovať a veľmi rýchlo ju aj dali k dispozícii Ukrajincom – najskôr generálovi Zalužnému, ktorého existencia zoznamu údajne veľmi zaujímala. Neskôr ho obdržala aj prezidentská kancelária Volodymyra Zelenského. Požiadavky ukrajinskej armády a prezidentskej kancelárie pritom boli občas v rozpore, odovzdávanie informácií uprostred vojnového chaosu viazlo a minimálne raz došlo k úniku informácií Rusom.

Dodávky zbraní zo shopping listu prostredníctvom zbrojárskych firiem boli popri štátnom rozpočte do značnej miery financované zo súkromných zbierok, predovšetkým z tej vyhlásenej ukrajinským veľvyslanectvom (Česi len na ňu prispeli viac než miliardou korún, čo je približne 40 miliónov eur). V ďalšej zbierke podporenej taktiež veľvyslanectvom a miliardárom Daliborom Dědkom sa verejnosť skladala na nákup tanku s prezývkou Tomáš.

Českej vláde každopádne začalo čoraz viac dochádzať, že ak chce skutočne vo veľkom Ukrajine dodávať zbrane aj prostredníctvom súkromných firiem, jej vlastné finančné prostriedky ani verejné zbierky na to nebudú stačiť. Lenže kde brať?

Akcia s tankom Tomášom (vyzbieralo sa vyše 1,5 milióna eur) ani ďalšie zbierky s výrazne vyššími sumami neunikli na jeseň 2022 pozornosti Holandska, ktorého politikov a diplomatov zaujalo, aký veľký počet Čechov je ochotný ukrajinský boj opakovane podporiť.

Z následných rozhovorov s domácimi politikmi a úradníkmi vyplynulo, že aj Holandsko by chcelo Ukrajine pomôcť s tankami, ale nemá ich k dispozícii. Aj Haag mal v tej chvíli pokope veľkú sumu peňazí uvoľnených na takzvanú kodanskú iniciatívu.

Tú koordinovali Briti s cieľom vytvoriť v priebehu roka 2022 koalíciu krajín ochotných dodávať Ukrajine viac potrebných zbraní. Táto iniciatíva však z mnohých technických a praktických dôvodov príliš nefungovala, dohoda bola zdĺhavá. Holanďania preto hľadali ďalšie cesty a Česi sa im so svojimi zbierkami a dodávkami zbraní na Ukrajinu začali javiť ako akcieschopní organizátori.

Z rozhovorov s domácimi úradníkmi vyplynulo, že jedna z tunajších veľkých zbrojárskych firiem o niekoľko rokov skôr uzavrela kontrakt na dodávky väčšieho množstva starších tankov do jednej severoafrickej krajiny. Tá v novej situácii súhlasila s tým, že čerstvo pripravené tanky neprevezme a tie tak budú môcť putovať na Ukrajinu (dostala za ne inú vojenskú techniku). Dodávky českým zbrojárom zaplatili práve Holanďania. Išlo o 45 strojov a rovnaké množstvo potom ešte zaplatili Američania.

„Dodávky sponzorované Holandskom a USA boli prvou formou významnej trilaterálnej spolupráce Česka. Holandsko si jasne uvedomovalo limity svojich skladových zásob a to, že ich malý zbrojársky priemysel nedokáže reagovať na urgentné potreby Ukrajiny,“ hovorí jeden z vládnych vyjednávačov.

Pán Sympatický

Holanďania boli pre svoju rýchlu pomoc Kyjivu nepochybne motivovaní aj vlastnou skúsenosťou po tom, čo Rusko v roku 2014 zostrelilo nad Donbasom civilný let MH17 mieriaci z amsterdamského letiska Schiphol do malajzijského Kuala Lumpuru. Pri tragédii vtedy zahynulo všetkých 298 ľudí na palube vrátane mnohých Holanďanov.

Krátko po Holandsku začali zbrojné nákupy prostredníctvom českých firiem spolufinancovať aj Dáni. Tí konali na základe dobrých referencií z Haagu, podľa vyjednávačov oboch strán však veľmi pomohli aj osobné sympatie k premiérovi Petrovi Fialovi.

Premiér Respektu potvrdil, že o programe opakovane rokoval s holandským premiérom Markom Ruttem a potom aj s dánskou premiérkou Mette Frederiksenovou. K výraznému posunu s Dánmi potom došlo po stretnutí prezidenta Pavla s dánskou premiérkou v Kodani vlani v máji.

„Hovoril som jej, že vnímame to, že všetci máme nejako obmedzené kapacity. A že naša vôľa pomáhať presahuje naše individuálne možnosti. My môžeme ponúknuť know-how, máme kontakty a vieme ich využiť. A sú tu štáty, ktoré také kontakty nemajú, no sú ochotné investovať finančné prostriedky a politickú vôľu. Tak by sme sa mohli pozrieť, či si vzájomne vyhovujeme, a pokiaľ áno, tak či týmto spoločným úsilím môžeme prispieť Ukrajine,“ opisuje rokovanie s Frederiksenovou prezident Pavel.

Českým príspevkom bolo teda predovšetkým ono know-how (Praha však uvoľnila na nákupy aj vyše stovky miliónov korún), ktoré vyplývalo z viac než štyridsiatich rokov obchodovania zbrojárov v Afrike a Ázii. Navyše československý obranný priemysel bol v Európe od prvej republiky historicky jeden z najrozvinutejších. Aj vďaka tomu došlo časom k vybudovaniu vzťahov a väzieb, ktoré iné krajiny nemali alebo ich zložito tvorili.

Prezident si spätne vybavuje, že premiérka reagovala „jednoznačne pozitívne“.

„Mimoriadne uvítala snahu uskutočňovať konkrétne praktické kroky na rozdiel od prísľubov. A ocenila to, že hľadáme cesty, ako materiál nakúpiť aj mimo Európy. Prekvapila ma aj tým, že ani na chvíľu nezapochybovala, keď som ju požiadal o meno konkrétnej styčnej osoby, ktorá by s nami o tom z dánskej strany komunikovala. Povedala, že ho hneď dodajú. A to sa aj stalo,“ hovorí Pavel.

Zbrojné požiadavky Ukrajincov sa logicky časom menili podľa vývoja situácie na bojisku, z Kyjiva však stále častejšie už v roku 2022 a ešte viac v tom nasledujúcom zaznievalo volanie predovšetkým po delostreleckej munícii. Popri dronoch, ktoré umožnili obom stranám vidieť v reálnom čase všetko, čo sa deje, a zastavovať možné prieniky, išlo o zásadnú zbraň tejto vojny.

Rusi delostrelectvom ničia celé ukrajinské mestá, menia ich na ruiny a zaisťujú tak postup svojim jednotkám. Na bojisku je ukrajinská armáda podľa expertov schopná „odpovedať“ na desať ruských delostreleckých rán iba dvoma – tak veľmi musia ukrajinskí vojaci šetriť muníciou.

Keď bol Respekt vlani v apríli s prezidentom Pavlom na Ukrajine, munícia sa spomínala počas najrôznejších rokovaní zo všetkých strán. Keď sa potom prezident vrátil, v Prahe pri výstupe z vládneho špeciálu sľúbil, že Česko bude v tomto smere aktívne.

„Budeme naďalej hľadať cesty, ako nielen navýšiť dodávky munície z našich zdrojov, ale budeme aj kreatívne hľadať cesty v spolupráci s našimi spojencami, prípadne ďalšími krajinami, ako dostať na Ukrajinu v krátkom čase to, čo bude potrebovať,“ vyhlásil.

Pri otázke Respektu, ako presne budú tie cesty vyzerať, Pavel dodal, že potrebná munícia už sa podľa neho v Česku často nevyrába, ale je dostupná v niektorých iných štátoch. „Jej zásoby sú často v krajinách, ktoré tradične odoberali sovietsku techniku,“ vysvetlil s tým, že je možné ju odtiaľ pre Ukrajinu získať – a to je aktuálne úloha pre Česko a jeho spojencov.

Šesť odhodlaných

Popri zbrojároch hľadali zbrane pre Ukrajinu v cudzine aj ministerskí úradníci. Ministerstvo obrany zriadilo malý tím, ktorého členovia sa vybrali pátrať po vojenskom materiáli pre Ukrajinu do mnohých krajín sveta. Prvá cesta prebehla na jeseň a smerovala do Afriky.

Hlavná pozornosť Prahy sa postupne skutočne preorientovala na muníciu, najmä jej dva typy – sovietske granáty do diel kalibru 122 milimetrov, ale aj náboje do diel s dlhším dostrelom kalibru 155 milimetrov, ktoré sa používajú do zbraní krajín NATO. Kyjiv ich mohol využiť v spojení s už dodanými a veľmi výkonnými západnými húfnicami, ako sú britské AS-90 a PzH 2000, francúzsky Caesar, poľský Krab alebo slovenská Zuzana.

Bolo totiž jasné, že aj keď sa Európska únia vlani v marci zaviazala počas nasledujúcich dvanástich mesiacov dodať Ukrajine milión kusov delostreleckej munície, nebude schopná svoj záväzok naplniť.

Európanom chýbali potrebné výrobné kapacity a nikto ani nebol v hľadaní rôznych zbraní vo svete vrátane munície tak ďaleko ako Česi. Na ich strane iniciatívu popri zbrojároch poháňalo vpred šesť konkrétnych osôb: traja úradníci a traja politici (na ktorých boli a sú naviazané desiatky ďalších).

Absolvent bezpečnostných štúdií so zameraním na Afriku Kopečný poznal africké trhy, jeho dlhoročný kolega zo štátnej služby iberoamerikanista Vytečka s ním v tomto držal krok. Aj on sa pomerne dlho zameriaval na obranný priemysel, pôsobil v Etiópii a Thajsku a získal detailné znalosti v udeľovaní zbrojných licencií.

Kopečný si ho v minulosti priviedol na ministerstvo obrany, kde podľa vzoru podobných agentúr v USA alebo Izraeli zriadili Agentúru pre medzivládnu obrannú spoluprácu, ktorá pomáhala českým zbrojárom s biznisom.

Obaja boli v intenzívnom kontakte nielen so zbrojármi, ale následne aj s krajinami, ktoré sa k českej iniciatíve začali pripájať. Kopečný mal koordinačnú rolu, Vytečka dohadoval podrobnosti a riešil administratívu. Kontakty na najvyššej úrovni, na premiérov alebo ich najbližšie okolie, mal na starosti bezpečnostný poradca premiéra Tomáš Pojar.

Tým, že pre Petra Fialu fungoval aj ako európsky vyjednávač a chodil s ním na zasadnutia Európskej rady, poznal nielen európskych premiérov a premiérky, ale hlavne ich blízkych spolupracovníkov, s ktorými na tému muničnej iniciatívy často hovoril.

Pojar mal kontakty aj na zbrojárov, bol pri stretnutiach a telefonátoch Fialu s prezidentom Zelenským a vďaka svojim transatlantickým väzbám bol priamou linkou na Američanov (dohadoval s nimi financovanie niektorých nákupov).

„Český tím Tomáša Pojara, Tomáša Kopečného a Aleša Vytečku je najlepší tím, ktorý robí veľa pre moju krajinu a aj pre spoločnú výrobu zbraní a streliva,“ hovorí pre Respekt o českých úradníkoch minister strategického priemyslu Ukrajiny Oleksandr Kamyšin.

Neúnavným politickým ťahúňom vojenskej pomoci bola od začiatku ministerka Černochová. Nikdy sa netajila tým, že je to pre ňu životná misia. „Boli asi dve úvahy, ktoré výrazne ovplyvnili a ovplyvňujú môj prístup,“ hovorí ministerka.

„Prvá je spomienka na vznik Izraela a na to, čo preň naši predkovia urobili. Z dnešného pohľadu tá pomoc vznikajúcemu bojujúcemu štátu vyzerá ako samozrejmosť, ale nebolo to nič automatické, vyžadovalo si to určitú dávku odvahy. A po druhé je kľúčová naša historická skúsenosť so Sovietskym zväzom, respektíve s Ruskom. Akonáhle sa rozhodne expandovať, sme v ohrození.“

Ministerka v tejto súvislosti dodáva, že „cítila, že síce my či Poliaci to takto vnímame, ale že je nevyhnutné, aby sme o tom presvedčili Západ, ktorý takú intímnu a negatívnu skúsenosť nemá; a aby sme ho presvedčili, že musíme ísť príkladom a pomáhať, inšpirovať“.

Čo si Černochová myslí o Vladimirovi Putinovi, musí každej jej návšteve napadnúť najneskôr vo chvíli, keď v jej kancelárii narazí na rohožku s odretou tvárou ruského prezidenta, do ktorej si prichádzajúci utierajú topánky. Ministerka hovorí, že vždy mala oporu v premiérovi aj prezidentovi.

Boli to práve oni, kto z českej iniciatívy nakoniec pomohli urobiť európsku. Informácie o tom, že sa úradníkom a zbrojárskym firmám podarilo vo svete nájsť státisíce kusov delostreleckej munície, mali tunajšie politické špičky už vlani – bez toho, aby o tom mala verejnosť tušenie.

Veľmi to podporujeme

„My sme si vyskúšali, že celý systém dobre funguje, a zvykli sme si aj na spoluprácu s Holandskom a Dánskom,“ odpovedá premiér Fiala Respektu na otázku, prečo sa rozhodol tento rok vo februári na mimoriadnej Európskej rade v Bruseli vtiahnuť do nákupu ďalšie európske krajiny.

„Vystúpil som s tým, že máme túto iniciatívu, a vyzval som kolegov, aby sa pripojili. Mohli by sme tak naplniť sľub, ktorý Európa dala, ale nedokázala ho dodržať, pretože nebola schopná navýšiť výrobné kapacity delostreleckej munície skôr než v druhej polovici budúceho roka.“

Premiér ešte hovorí, že ho príliš nepotešilo, keď informácie o jeho návrhu niekto z Európskej rady zjavne v dobrom úmysle prezradil portálu Politico. To sa jednoducho nerobí. Ale dodáva, že to malo aj svoj benefit: k téme to pritiahlo väčšiu pozornosť.

Fiala chcel však pôvodne o veci s ďalšími premiérmi rokovať mimo záujmu médií. Obával sa, že v prípade vyzradenia začnú Rusi zisťovať, odkiaľ by sme chceli muníciu nakupovať, a pokúsia sa druhú stranu preplatiť alebo ju nejako vydierať, aby Ukrajine nepomáhala.

Politico konkrétne písalo o tom, že „Praha frustrovaná nedostatkom munície tlačí na krajiny EÚ, aby financovali nákup 450-tisíc kusov“. Česi to nekomentovali, verejné mlčanie prelomil prezident Pavel až na spomenutej Mníchovskej bezpečnostnej konferencii.

Lenže predtým, než tam prehovoril, sa s ním na Pražskom hrade stretli Tomáš Pojar a Tomáš Kopečný, ktorý medzičasom prešiel z pozície námestníka do roly vládneho splnomocnenca pre rekonštrukciu Ukrajiny. Rokovali v zabezpečenej miestnosti.

Pavel vo vnútri dostal podklady, koľko rôzneho vojenského materiálu sa podarilo v rôznych krajinách doteraz zohnať. Písalo sa v nich, že je to 300-tisíc kusov munície kalibru 122 milimetrov a 500-tisíc kalibru 155 milimetrov.

Prezidenta popchla k neplánovanej otvorenosti atmosféra v mníchovskej sále. Po prvý raz tu zaznela správa, že v ruskom väzení zavraždili čelného predstaviteľa ruskej opozície Alexeja Navaľného. V miestnosti, kde bol prítomný aj Pavel, o tom prehovorila jeho žena Julia. Tá len ťažko hľadala slová.

Pre mnohých vrátane českého prezidenta išlo o šokujúcu správu. A tá sa miešala s opakovaným upozorňovaním zo strany Ukrajincov, že ich krajina je v kritickej situácii, pokiaľ ide o zbrane a muníciu. Petr Pavel dnes tvrdí, že chcel v tejto krehkej situácii ostatných strhnúť k aktívnejšej pomoci: ideálne tu a teraz v nádeji, že to skráti ďalšie zdĺhavé zákulisné rokovania.

A presne to sa aj stalo. Keď povedal, že Česi vo svete identifikovali 800-tisíc kusov munície a že je priestor, aby bola odkúpená, strhlo to búrku záujmu. Českým vyjednávačom začali okamžite vyzváňať telefóny, téma sa stala predmetom Pavlových rozhovorov so spojencami ešte v Mníchove – prezident o tom diskutoval so Švédmi a s Američanmi.

Vzápätí viedol podobné vyjednávania aj premiér Fiala na takzvanom vojnovom samite v Paríži. Na českú muničnú iniciatívu najrýchlejšie reagovali po Holandsku a Dánsku Portugalsko, Belgicko, Litva a Lotyšsko. A ústretová bola aj Kanada.

„Veľmi to podporujeme,“ povedal k českým nákupom munície vo svete v rozhovore s Respektom lotyšský prezident Edgars Rinkēvičs. „Pokiaľ bude mať Rusko pocit, že by Ukrajinu porazilo, samozrejme bude mať chuť otestovať NATO. Pobaltské štáty alebo Poľsko by potom boli prvé na rade.“

A pridali sa aj ďalšie štáty: Nemecko, Poľsko, Estónsko, Fínsko, Švédsko, Nórsko, Luxembursko, Island a Slovinsko. Svoje príspevky postupne zverejňujú, zatiaľ sú vo výške 35 miliárd korún.

Aby Praha zmiatla Rusov, vyjednávači opakovane vypúšťajú do médií informačné balóniky, v akých krajinách budú nákupy prebiehať. Všeličo z toho nie je pravda. Väčšina munície tiež nemusí fyzicky putovať cez Česko, štáty z „koalície ochotných“ za ňu budú platiť tunajším zbrojárskym firmám a s nimi budú riešiť aj dopravu cez ďalšie krajiny.

Dôležitá je v celej akcii firma Czechoslovak Group (CSG), vojensko-priemyslový gigant majiteľa Michala Strnada, ktorý má dlhoročné kontakty v krajinách, kde Česko muníciu zháňa a nemá tam napríklad ani diplomatické zastúpenie. Podstatní sú aj zbrojári z STV Group, v súčasnosti jediného výrobcu veľkokalibrovej munície v Česku.

„Muničná iniciatíva je bezprecedentná akcia, na ktorú ako občania môžeme byť právom hrdí. Zapojenie STV však nebudeme komentovať,“ hovorí riaditeľ špeciálnych projektov STV Pavel Beran. „CSG sa na muničnej iniciatíve pre Ukrajinu podieľa v rámci firiem obranného priemyslu, ale rozhodujúca je rola vlády,“ vraví hovorca CSG Andrej Čírtek. Jednou z veľkých výziev pre štát bude ustrážiť, aby všetky obchody prebiehali transparentne a za korektné ceny.

„Funguje to, Pánboh zaplať,“ hovorí o muničnej iniciatíve premiér Fiala.

„Vďaka historickej skúsenosti a zhode šťastných okolností sme prišli s riešením problému, ktorý by sa inak momentálne vyriešiť nedal. Ukazuje sa, že sme krajina, ktorá je aktívna a rešpektovaná ostatnými. Preto to však nerobíme. Predovšetkým chceme zabrániť úspechu Rusov na Ukrajine, ten by bol nebezpečný pre celú Európu.“

Prezident Pavel začiatkom apríla po stretnutí s ukrajinským prezidentom Zelenským počas spoločnej návštevy Litvy povedal, že Česko vo svete identifikovalo už viac než milión kusov delostreleckej munície. Prvá dodávka by mala odísť na Ukrajinu v júni.