Ficovi vypršal čas na odpoveď po ostrom liste z Bruselu. Problémy tušil už vlani na utajovanej ceste

Premiér Robert Fico nastupuje s ministrom obrany Robertom Kaliňákom a ministrom spravodlivosti Borisom Suskom do vládneho špeciálu a v tichosti odlietajú do Bruselu zisťovať, či by s rušením špeciálnej prokuratúry narazili v Európskej únii.

Ich cesta z konca novembra minulého roka ukazuje, že už vtedy si uvedomovali mimoriadnosť svojich zámerov a že ich treba s Úniou konzultovať.

Po piatich mesiacoch od tejto cesty sú vzťahy medzi Európskou komisiou a vládou vyhrotené. Robert Fico a jeho koalícia presadili rýchly zánik Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) aj napriek varovaniam z Bruselu a dnes sa hrá o to, či Únia pozastaví Slovensku miliardy eur z európskych peňazí.

V ohrození je aj 3,5 miliardy z plánu obnovy, čiže obrovský balík, z ktorého by sa mali stavať nemocnice, modernizovať železnice či obnovovať rodinné domy po celom Slovensku a preplácať mnoho ďalších projektov.

Ako vysvetlia, že odstavili expertov na ekonomickú kriminalitu?

V piatok mal vláde Roberta Fica vypršať už predĺžený termín na odpoveď na netradične ostrý list z Bruselu. Európska komisia okrem iného žiadala vysvetlenie, kto po zrušení špeciálnej prokuratúry postráži, aby sa nerozkrádali peniaze z eurofondov a plánu obnovy. Tiež sa pýtala, kde skončili prokurátori ÚŠP a prečo ich odstavili od káuz.

Jedným z najvážnejších problémov je, že sa Slovensko v minulosti samo zaviazalo zachovať špeciálnu prokuratúru – ako záruku, že postráži využívanie peňazí z plánu –, napriek tomuto záväzku ju zrušilo.

Z tohtotýždňových vystúpení vicepremiéra zodpovedného za plán obnovy Petra Kmeca z Hlasu vyplýva, že sa ako hlavnú záruku chystal pred Komisiou prezentovať krajské prokuratúry. Hovoril, že po rozpustení ÚŠP sa bude ešte viac prokurátorov venovať takýmto prípadom, kde vzniknú podozrenia zo šafárenia s európskymi peniazmi.

„Na krajoch sa tomu bude venovať 64 prokurátorov krajských prokuratúr,“ vyhlásil Kmec.

Vo svojich vystúpeniach však ani slovom nespomínal, či niekedy v živote robili na prípadoch týkajúcich sa európskych peňazí. A aj to Brusel zaujíma – aké majú skúsenosti a či takéto kauzy vedia riešiť.

Toto môže byť jeden z problémových bodov odpovede slovenskej vlády Bruselu.

Krajské prokuratúry sa v skutočnosti doteraz vôbec nesústredili na kauzy spojené so zneužívaním eurofondov.

Najzávažnejším prípadom sa venovali práve na špeciálnej prokuratúre a jej prokurátorov, ktorí sa v tom vyznali, odstavili napríklad na referát väzenstva, kde im dali za úlohu vybavovať sťažnosti väzňov a ľudí vo vyšetrovacích väzbách.

Z listu Komisie vyplýva, že v Bruseli žiadajú objasniť, prečo sa to udialo.

Kým podrobne vysvetlíme, prečo má Komisia problém s koncom špeciálnej prokuratúry, pripomeňme, čo sa dialo po spomínanej návšteve Fica, Kaliňáka a Suska v Bruseli, kam v tichosti vycestovali.

Čo sa dialo po Ficovej návšteve Bruselu

Robert Fico bol opäť premiérom len mesiac a dva dni, keď sa so svojimi ministrami vydal vlani 27. novembra na rokovanie s eurokomisárom pre spravodlivosť Didierom Reyndersom do Bruselu. Verejnosť pred cestou, ale ani potom o nej neinformovali, hoci zásadné zahraničné cesty sa obvykle dopredu avizujú.

Informáciu o ich návšteve Bruselu o pár dní priniesol Denník N, keď ju potvrdila Európska komisia. V tom čase sa na Slovensku ešte len viedli dohady, čo chce Ficova koalícia urobiť s ÚŠP.

O týždeň neskôr – 6. decembra – to už bolo jasné. Ficova vláda schválila jej úplné zrušenie – novelu prvýkrát ukázali, až keď bola ministrami schválená. Vláda sa vyhla bežnému postupu ani nepripustila pripomienky odborníkov a v skrátenom konaní poslala novelu trestných kódexov do parlamentu.

Premiér chcel mať zánik špeciálnej prokuratúry vybavený do Vianoc, aby úrad zanikol k 15. januáru. Koalícia však na prelome rokov narazila na odpor opozície, proti novele sa začali rozbiehať protesty v mestách po Slovensku. Fico začínal rátať s oddialením zámeru, ale ustúpiť nemienil.

Brusel ešte pred kľúčovým hlasovaním vládnej väčšiny Smeru, Hlasu a SNS v parlamente vo februári varoval Fica a spol., že môže mať problém so zrušením špeciálnej prokuratúry, ale aj s nižšími trestami pre podvodníkov, korupčníkov a zlodejov. Spomínali sa obavy o narušenie princípov právneho štátu. Koalícia to ignorovala.

Špeciálna prokuratúra napokon skončila k 20. marcu, Fico sa s ňou lúčil slovami: „Prestalo existovať semenište porušovania ľudských práv.“ O jej prokurátoroch, ktorí robili aj na politicky citlivých kauzách Smeru, rozprával ako o „podvodníkoch a zločincoch“, hoci nikdy ani len neboli pre takéto podozrenia stíhaní.

Prokurátorov po zániku ÚŠP presunuli na generálnu prokuratúru často na odbory, kde už neprídu do styku s trestnými prípadmi.

A list Európskej komisie ukázal, že Ficova vláda teraz musí presviedčať Komisiu, že štát dokáže ochrániť európske peniaze pred rozkrádaním.

Fico už rozpráva, ako môžu o peniaze prísť ľudia, mestá či obce. Vinu hádže na opozíciu

Ak sa vláde nepodarí obhájiť svoj postup v prípade Úradu špeciálnej prokuratúry, Slovensku môžu siahnuť aj na peniaze z plánu obnovy.

„Keby Európska komisia teoreticky rozhodla o nejakom čiastočnom pozastavení čerpania, to je predovšetkým trest ľuďom. Ľudia by nemali peniaze, mestá, obce by nemali peniaze, vyššie územné celky by nemali peniaze,“ vyhlásil v pondelok premiér.

Fico nepripúšťa, že európske peniaze ohrozuje postup jeho vlády, vinu hádže na opozíciu – vlády Igora Matoviča, Eduarda Hegera a Ľudovíta Ódora obviňuje, že nepodnikali kroky, aby sa peniaze podarilo čerpať.

„Predchádzajúce vlády sa k plánu obnovy správali ako lenivé vši a nerobili nič,“ povedal premiér v pondelok. Komisia v liste pritom nerozoberá neplnenie termínov z plánu obnovy; chce počuť, ako Slovensko garantuje, že peniaze nebudú spreneverené.

Fico spolu s vicepremiérom Kmecom zároveň tvrdia, že s Bruselom vedú len „technickú konzultáciu“.

Kmec oceňoval, že opozičné KDH tento týždeň pripravilo list pre Komisiu, aby čerpanie Slovensku nezastavilo. Progresívne Slovensko a SaS vyzýval, aby prestali prezentovať Slovensko z pohľadu „prezumpcie viny, že sa tu dejú nejaké nekalé praktiky v oblasti právneho štátu alebo demokratického vládnutia“.

Ficove slová, že prokurátori ÚŠP sú zločinci, Kmec nijak nekomentoval.

SaS aj PS odmietajú, že by brojili proti Slovensku; hovoria, že im na krajine a jej prosperite záleží. Progresívne Slovensko odkázalo premiérovi, že namiesto „fňukania a hádzania viny na opozíciu“ by mal zachraňovať miliardy z plánu obnovy, o ktoré môže „Slovensko prísť pre schválenie mafiánskeho balíčka“; jeho súčasťou bolo zrušenie špeciálnej prokuratúry.

„Majú prakticky všetku moc v štáte. Vyhovárajú sa ako malé deti. Nevedia vládnuť, nevedia čerpať európske peniaze, nevedia opraviť naše školy a nemocnice, nevedia stavať diaľnice, nevedia udržiavať vzťahy s našimi zahraničnými partnermi,“ vyhlásil predseda PS Michal Šimečka.

Ako Kmec a Fico zavádzajú o Ústavnom súde

Kmec aj Fico hovoria, že zrušenie špeciálnej prokuratúry nie je problém, pretože „to už potvrdil Ústavný súd“.

To však nie je pravda. Ústavný súd ešte len bude rozhodovať o tom, či je zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry v súlade s ústavou. Fico a Kmec takto prezentujú iba čiastkové rozhodnutie ústavných sudcov – tí na začiatku marca pozastavili účinnosť časti novely Trestného zákona a Trestného poriadku, ale nepozastavili takto aj účinnosť zmeny pri rušení ÚŠP. Neexistuje však výrok ústavných sudcov, že rušenie ÚŠP nie je problém.

Vicepremiér Kmec ešte hovorí, že generálna prokuratúra pod vedením Maroša Žilinku má „všetky schopnosti – odborné aj kapacitné“, aby po zániku špeciálnej prokuratúry „bez problémov“ zvládla ochranu finančných záujmov EÚ, o ktorú má Komisia obavy.

„Upozorňujeme, že útvary Komisie sa domnievajú, že oba prvky (rozpustenie Úradu špeciálnej prokuratúry a zmeny slovenského trestného práva, najmä skrátené tresty a premlčacie lehoty) majú vplyv na systém vnútornej kontroly Slovenska,“ píše sa v liste, ktorý Kmecovi 28. marca adresovala Európska komisia a vicepremiér má naň odpovedať tento piatok.

Európska komisia podľa listu považuje za problém, že doteraz nedostala jednoznačné ubezpečenie, kto bude mať na starosti prípady, keď vzniknú podozrenia z podvodov a korupcie pri eurofondoch a pláne obnovy. Práve pre obavy, že Slovensko nedokáže zabrániť a účinne postihovať prípadné rozkrádanie európskych peňazí, hrozia ich pozastavením.

Kto je „strážca“ európskych peňazí po zániku špeciálnej prokuratúry?

Práve špeciálna prokuratúra, ktorá vznikla v roku 2004, riešila prípady týkajúce sa eurofondov. Do jej pôsobnosti spadali trestné činy poškodzovania finančných záujmov EÚ.

Ako presne vláda Bruselu vysvetľuje situáciu, zatiaľ nie je jasné. Kmec ešte aj vo štvrtok popoludní počas Hodiny otázok v parlamente vravel, že sa na odpovedi pre Komisiu stále pracuje.

Úrad vicepremiéra Kmeca cez týždeň neprezradil, ako je to s týmito prípadmi po zániku ÚŠP. Len stručne zareagoval, že na odpovedi pracujú s generálnou prokuratúrou.

Žilinkova hovorkyňa Zuzana Drobová odpísala, že prípady týkajúce sa finančných záujmov EÚ má na starosti európska prokuratúra, bývalí prokurátori ÚŠP a prokurátori krajských prokuratúr.

Z listu Komisie však vyplýva, že sa nepýtajú na prípady, ktoré dokáže riešiť európska prokuratúra, ale trvajú na vysvetleniach, ako má Slovensko zabezpečenú „vnútornú kontrolu“ čerpania európskych peňazí, teda svojimi orgánmi.

Pokiaľ ide o bývalých prokurátorov ÚŠP, nové prípady podľa stanoviska generálnej prokuratúry už nedostanú. Majú dotiahnuť len tie, ktoré sú už na súdoch, a také, v ktorých sa ukončilo vyšetrovanie a rozhoduje sa, či pôjde obžaloba na súd.

Prípady, ktoré sa ďalej vyšetrujú, museli postúpiť krajským prokuratúram.

Zo stanoviska generálnej prokuratúry vyplýva, že práve na krajských prokuratúrach majú riešiť takéto nové prípady.

Otázne je, či v Bruseli budú považovať takýto presun prípadov za dostačujúci. V liste vláde sa totiž Európska komisia pýtala, či ich majú šancu zvládnuť, či sú na takúto agendu školení. Vláda o ich školeniach doteraz verejne nič nehovorila.

Po podvodoch dal Žilinka prokurátorom vybavovať sťažnosti väzňov

Naopak, prokurátorov, ktorí sa na špeciálnej prokuratúre venovali aj eurofondom, odstavili od káuz, skončili napríklad na referáte väzenstva.

Jedným z nich je Ondrej Repa, ktorý rozhodnutie Maroša Žilinku presunúť ho na väzenstvo komentoval slovami: „Nechcem dehonestovať prácu žiadneho prokurátora, ale takmer 10 rokov som robil závažnú ekonomickú trestnú činnosť, rôzne karuselové podvody a nakoniec budem rozhodovať o tom, či má niekto dostať citrón k čaju.“

Na referát väzenstva odsunul Žilinka aj prokurátora Ladislava Masára, ktorý tento týždeň dosiahol na Špecializovanom trestnom súde, že zatiaľ neprávoplatne odsúdili bývalú okresnú predsedníčku Smeru v Michalovciach Ľubicu Roškovú za podvody s agrodotáciami vo výške 152-tisíc eur. Išlo o peniaze zo štátneho rozpočtu, ale aj z EÚ.

Európska komisia žiada od vlády objasniť, prečo tí, čo sa zaoberali podvodmi s eurofondmi – štát by mohol ďalej využívať ich odbornosť, nemôžu v tom pokračovať, ale dostali agendu, ktorej sa doposiaľ nevenovali.

Vicepremiér Kmec tento týždeň presviedčal, že presuny prokurátorov obhája, a upozorňoval práve na spomínané navýšenie počtu prokurátorov, ktorí sa budú venovať prípadom týkajúcim podozrení zo zneužívania európskych peňazí, než tomu bolo za éry špeciálnej prokuratúry. Na nej pôsobila tridsiatka prokurátorov, z toho len zlomok riešil závažnú ekonomickú kriminalitu. Teraz to má byť 64 prokurátorov na krajských prokuratúrach.

Žilinkov status

Maroš Žilinka v piatok na Facebooku zverejnil status, že sa vrátil z viacdňovej pracovnej porady s krajskými prokurátormi. „Zásadným bodom programu bolo aj vystúpenie európskej delegovanej prokurátorky, ktoré by malo významným spôsobom prispieť k efektívnej a účinnej ochrane finančných záujmov Európskej únie,“ napísal.

Ako presne to chce zabezpečiť, Žilinka nezverejnil.

Generálny prokurátor dodnes podrobne nevysvetlil, na základe čoho rozhodoval, kam zaradí prokurátorov po zrušení ÚŠP. Iba oznámil, že rozhodujúca bola ich odbornosť. „Nemyslím si, že treba vysvetľovať, prečo dnes vyšlo slnko. Ak je raz prokurátor odborníkom, tak je odborníkom celkom jasným a nespochybniteľným. Neviem to vysvetliť,“ vyhlásil 27. marca Žilinka.

Európska komisia čaká aj na vysvetlenie, či niekto zo špeciálnej prokuratúry požiadal o preradenie na regionálne prokuratúry a či sa im to umožnilo.

Tento týždeň sa ukázalo, že z prokuratúry onedlho úplne odídu Daniel Mikuláš a Matúš Harkabus, ktorí mali pod sebou prípad vraždy Jána Kuciaka. Odísť sa rozhodli, lebo im Žilinka nedovolil ísť na žilinskú krajskú prokuratúru. Chceli sa tam presunúť preto, že tam bývajú. Harkabus v minulosti podával napríklad aj návrh na väzobné stíhanie Roberta Fica v kauze Súmrak.

Opozícia vraví, že Žilinka sa zapojil do Ficovej pomsty voči špeciálnej prokuratúre. Predseda Smeru ju začal spochybňovať až po voľbách v roku 2020, keď začala stíhať jemu blízkych ľudí. Dovtedy ju predseda Smeru obhajoval a nemal problém s jej existenciou.

Pokiaľ ide o európsku prokuratúru, tá má na Slovensku obmedzené možnosti. Už vo výročných správach ÚŠP sa opakovane objavovalo, že väčšinu prípadov týkajúcich sa eurofondov zastrešovala špeciálna prokuratúra, pretože trestné činy poškodzovania finančných záujmov EÚ sa často dejú v súbehu so subvenčným podvodom, a keďže v tomto prípade hrozia prísnejšie tresty, tak to musel prevziať slovenský orgán.

Na tento problém reagovala novela Trestného zákona, no Ústavný súd v tejto časti pozastavil jej účinnosť. Aj keby súd rozhodol, že zníženie trestov za podvody je v súlade s ústavou, európska prokuratúra stále bude limitovaná. Brusel aj preto požaduje od Ficovej vlády odpovede, kto bude teraz garantovať, že Slovensko nedovolí beztrestne zneužívať európske peniaze.