Anton Chromík: Tu nikto nikoho nikam nevyváža

Z akej rodiny pochádzate?

Mama je zdravotná sestra, otec robotník.

Vyrástli ste na dedine?

Áno, v Haláčovciach pri Bánovciach nad Bebravou.

Aké ste mali detstvo?

Perfektné. Ťažko mohol mať niekto lepšie. Rozobrali sme jednu celú hlinenú chalupu, z tehál sme si vyrezávali sochy, hrali sme sa na smetisku, našli sme tam všelijaké staré stroje, bicykle na ručný pohon, robili sme si bunkre. Bolo úplne voľné. Bez toho, aby sme sa možno dokonale vzdelávali, ale bolo to niečo krásne.

Miništrovali ste?

Som veriaci, miništroval som.

 

Chromík: Chcel som odísť zo Slovenska, mal som iné plány (Autor: Martina Pažitková)

 

Chceli ste niekedy študovať teológiu?

Vyštudoval som ju počas práv.

Chceli ste byť kňazom?

Nie.

Prečo?

Chcel som mať rodinu. Dôležité je, že ako malý chlapec som dal sľub a ten som sa snažil splniť.

Aký sľub ste dali?

Že vyštudujem teológiu.

Komu?

Tomu, komu verím.

Bohu?

Áno.

Ako sa to udialo?

Normálne sa to udialo. Je to bežný sľub malého chlapca, ktorý treba splniť.

V akom veku ste dali takýto sľub?

Keď som mal približne 12 rokov.

Čo sa vtedy stalo?

Je to moja veľmi súkromná vec. Stalo sa niečo, pre čo som ten sľub dal, a svoje sľuby sa snažím splniť.

 

Chromik: Na Slovenský štát nemám vyhranený názor (Autor: Martina Pažitková)

 

Dali ste ešte nejaké iné sľuby?

Dal som veľa sľubov a snažím sa ich plniť. Napríklad jeden som dal svojej manželke.

Kedy ste stretli prvého homosexuála?

Na vysokej škole.

Kedy to začala byť vo vašom živote téma?

Ono to stále nie je téma. Neposudzujem ľudí podľa toho, či sú homosexuáli alebo heterosexuáli.

Organizujete referendum, ktoré sa homosexuálov dotýka.

Ono sa dotýka detí. Ich práva na otca a mamu, práva rodičov na výchovu a manželstvo, v ktorom sa rodia deti. Ostatné je balast, ktorý pridáva niekto iný.

Homosexuálov vynechávate z rodiny.

Rodina je miesto, kde sa rodia deti, a tie sa rodia medzi mužom a ženou.

Niekedy aj nerodia.

Neznamená to, že každé manželstvo bude mať deti, ale že každé dieťa bude mať mamu a otca.

Prečo ste išli na právo?

Lebo som poslušný svojej mame. Nelákalo ma to, ale mama chcela, aby som mal vysokú školu. Ja som chcel ísť skôr do zahraničia, skúsiť iný život. Som rád, že som išiel na školu. Mama mi dala celý život a keby som jej nevyhovel a nedal jej zopár rokov toho, o čom si myslím, že práve nechcem, tak by som bol sebec. Ona to nechcela zo sebeckých dôvodov, ale pre mňa.

Čo ste robili po škole?

Právnika v Euroteli.

Potom ste boli policajný vyšetrovateľ. Čo ste vyšetrovali?

Falšovanie víz a šekov, krádeže, lúpeže, poistné podvody. Robil som to asi rok. Potom som bol na ministerstve spravodlivosti.

Ako sa to stalo?

Minister hľadal ľudí, robilo sa výberové konanie.

Predtým ste sa s Danielom Lipšicom poznali?

Nie. Minister sa stretol s asi dvanástimi právnikmi a vybral si.

Mali ste už vtedy blízko ku KDH?

Nikdy som nemal blízko ku KDH.

Boli ste ich nominant.

Iba v Infre (dcéra Bratislavskej vodárenskej spoločnosti), no na prvom zasadnutí som sa funkcie vzdal, lebo to bola spolitizovaná záležitosť, a to nie je mojím cieľom – vždy som bol odborníkom.

Riešili ste na ministerstve spravodlivosti výhradu vo svedomí?

Bol som za to zodpovedný.

Ako ste prijali, keď kvôli zmluvám o výhrade vo svedomí vystúpilo KDH z vlády?

Prijal som to. Na politickom rozhodnutí som nebol účastný. Bolo na vláde, aby splnila svoje záväzky a sľuby, ktoré dala v základnej zmluve, a tie stále platia a treba ich naplniť. Nie je dobre, keď republika neplní svoje záväzky.

Boli ste aj právnikom Lekárskeho odborového združenia, kde ste rokovali proti ministrovi Uhliarikovi, ktorý bol z KDH. Nezazlievala vám to časť KDH?

Časť určite áno. Nerozhodujem sa podľa toho, kto má aké politické tričko, ale či robím dobre alebo zle. Lekári boli v práve, preto som sa ich zastal.

Tvrdíte, že „úžasný tlak“, ktorý vznikne po referende, vyviniete na to, aby sa rodina stala centrom všetkých politík. Viete povedať jeden zákon, na ktorého zmenu tento tlak použijete?

Vieme. Podľa nás treba spraviť zákon o podpore žien počas materskej dovolenky. Aby rodina nebola finančne prinútená nemať ďalšie deti kvôli hypotéke. Chceli by sme, aby politici uvažovali nad chorvátskym modelom, aby žena dostávala materskú vo výške jej platu.

Ešte aký zákon chcete zmeniť?

Aby sme zaviedli pomoc manželom cez poradne, aby sa mali kde obrátiť v problémoch.

Na to treba zákon?

Vyzerá, že treba. Musí za to niesť zodpovednosť štát.

Ešte nejaký iný zákon?

Určite. Nerád by som však teraz dopredu hovoril všetko.

Na zmenu zákona o vyplácaní dávky počas materskej bolo treba referendum?

Je veľmi dôležitý základ, ktorý si položíte. Ak si ako základ položíte, že veľmi dôležitý je otec a mama, viete urobiť všetko pre to, aby ste to deťom dopriali.

Čo si myslíte o vojnovom Slovenskom štáte?

Nemám vyhranený názor. Nie je to témou toho, čo by aliancia chcela presadzovať.

Aký máte na Slovenský štát názor?

Môžem povedať, že považujem povstanie za dobrú vec a že počas Slovenského štátu sa urobilo viacero chýb.

Viacero chýb?

Určite áno. Pokiaľ chcete hodnotiť Slovenský štát, tak hodnotíte koho? Ľudí v ňom? Obdobie? Nie som odborník, historik, aby som všetko zhodnotil. Môžem mať len svoju predstavu o niektorých veciach. SNP bolo podľa mňa potrebné.

Myslíte si, že sa cirkev dostatočne vysporiadala s tým, ako sa jej predstavitelia zachovali počas Slovenského štátu k Židom?

Na toto vám neviem odpovedať, to je otázka na nich, nie na mňa.

Pochybujete o tom, že sa nezachovala cirkev správne, keď jej predstavitelia stáli za deportáciami slovenských občanov židovského pôvodu?

To je vaše presvedčenie, váš názor. Ja k tejto téme neviem nič povedať. Musíte sa spýtať ich, či sa vysporiadali.

Viete, čo sa stalo. Ako to hodnotíte?

Neviem. Mnohé veci neviem zhodnotiť, nie som historik. Sú veľké konferencie o zhodnocovaní, čo sa udialo dobrého a čo zlého. Treba odsúdiť všetko, čo sa stalo zle.

Čo zlé sa stalo?

Zničenie celej židovskej komunity, ktorá tu bola a mohla tu fungovať, je niečo, čo treba považovať za hrozivé. Ktorá osoba mala aký podiel na jednotlivých veciach, to neviem. Myslím, že Nemcom sa bolo treba postaviť, a myslím, že rovnako, ako bol komunizmus hrozivý režim, tak ním bol aj fašizmus.

Vidíte paralelu v tom, ako sa počas Slovenského štátu útočilo na židovskú menšinu a tiež boli v pozadí cirkevní hodnostári, a v tom, ako sa teraz útočí na homosexuálnu menšinu?

Ten, kto v tom vidí paralelu, by si mal uvedomiť, čo hovorí. Ak niekto vyťahuje takúto vec ako nejaké spojivo, tak to vnímam ako veľkú urážku. Tu nikto nikoho nikam nevyváža a neponižuje. Keď hovoríte, že pre deti je najlepšie oco a mama, to je nenávisť? Alebo je nenávisť, ak hovoríte, že rodičia potrebujú odovzdávať reálne hodnoty svojim deťom a že škola by ich za to nemala zatvárať? Alebo je nenávisť, že manželstvo patrí mužovi a žene? Zrazu ste označený za nacistu? Ja by som povedal opak. Tí, ktorí to hovoria, by si mali uvedomiť, ako pristupujú k normálnym ľuďom. To je hnusné.

Základ je v tom, že chcete zobrať práva menšine.

Komu sa berie aké právo?

Chcete, aby menšina nemala právo vychovávať deti.

Prečo hovoríte o nejakom práve, keď nie je? Sú to požiadavky dospelých, nie sú to práva. Jediný, komu sa niečo bude brať, je malé dieťa, ktorému sa berie právo na otca a mamu.

Je vám sympatické, ako sa k homosexuálom správa Putinovo Rusko?

Každý človek má mať slobodu, slobodu rozhodnúť sa vybrať si štýl, možno aj riskantný štýl.

Štýl?

Áno, čo je to?

Hovoríte, ako keby mali na výber.

Každý z nás má na výber, čo bude alebo nebude robiť. V tom je jeho sloboda.

Myslíte si, že ste mali na výber, či ste heterosexuál? Jednoducho ste sa tak narodili.

Neviem, či som mal na výber, v každom prípade mám na výber si vybrať svoj životný štýl. Ja si slobodu na súkromie vážim a rešpektujem ju. Je to na nich, ako žijú. Iné je, ak požiadavky dospelých majú zasiahnuť do práv na otca a mamu.

Máte päť detí. Čo by ste urobili, ak by vám jedno z nich povedalo, že je gej alebo lesba?

Povedal by som, že chápem ho, budem ho vždy milovať, budem ho vždy prijímať, ale veľmi ho prosím, aby si takým životným štýlom neubližoval, pokiaľ by ho chcel viesť, lebo je veľmi zdravotne riskantný a ja chcem, aby tu bol, aby tu žil a aby bol spokojný a šťastný. A určite viem, že týmto spôsobom nebude. Gens Hellquist, predstaviteľ LGBTI hnutia v Kanade, povedal, že v tejto komunite viac ľudí zomiera na samovraždy ako na HIV, na predávkovanie drogami viac ako na HIV, že oveľa viac trpia depresiami. A to majú v Kanade právo na manželstvo dlhé roky. Všetko zdravotne veľmi riskantné veci, o ktorých hovorí aj predstaviteľ ich komunity. Žiť aktívne takýto životný štýl je veľmi nebezpečné pre jeho vlastné zdravie.