Prípad Kuciak stráca prokurátorov. Matúš Harkabus a Daniel Mikuláš odchádzajú z prokuratúry

Prípad vraždy Jána Kuciaka a prípravy vrážd prokurátorov prišiel o dozorových prokurátorov. Matúš Harkabus a Daniel Mikuláš sa k 30. júnu vzdali funkcie prokurátorov.

Po zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry v marci generálny prokurátor Maroš Žilinka preradil Harkabusa na medzinárodný odbor, Mikuláš začal pracovať na netrestnom úseku. Ani jeden z nich tak už nemal dostať nové trestné prípady. Obaja po zrušení špeciálnej prokuratúry žiadali o preradenie na Krajskú prokuratúru v Žiline, kde pôsobili v minulosti. Chceli sa vrátiť teda do regiónu, v ktorom bývajú.

Generálny prokurátor Maroš Žilinka ich žiadosti nevyhovel. Harkabus a Mikuláš si takto svoje pôsobenie na prokuratúre nepredstavovali. O to viac, ak mali dlhodobo za prácou dochádzať do Bratislavy. Obaja hovoria, že rozhodnutie odísť úplne z prokuratúry nebolo ľahké. Dlho zvažovali, čo spraviť, a čakali na reakciu generálneho prokurátora na ich žiadosti o návrat do Žiliny.

Ak by v prokuratúre ostali, hoci aj na krajskej, mohli dokončiť kauzu novinára zavraždeného v roku 2018. Na tom obom záležalo. Objednávateľom vraždy bol podľa nich Marian Kočner, prípad je momentálne na Najvyššom súde.

Ich odchod z prokuratúry ukázal, že zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry má dosah na konkrétne rozpojednávané kauzy, hoci vládna moc sľubovala opak.

„Pri troške dobrej vôle z vašej strany ako osoby s v podstate absolútne neobmedzenou personálnou právomocou na prokuratúre bola moja situácia riešiteľná jednoduchým dočasným pridelením,“ napísal Harkabus generálnemu prokurátorovi v liste, v ktorom oznamuje, že sa vzdáva funkcie prokurátora.

Generálny prokurátor sa najskôr k odchodu prokurátorov odmietol vyjadriť. „Personálne záležitosti a rozhodnutia prokurátorov nebude generálna prokuratúra riešiť prostredníctvom médií,“ odkázal cez hovorkyňu.

Večer predsa len reagoval cez status na Facebooku. Považoval za dôležité „jasne a jednoznačne deklarovať, že slobodné rozhodnutie ktoréhokoľvek prokurátora vzdať sa funkcie sa žiadnym negatívnym spôsobom nedotkne plnenia úloh prokuratúry SR“.

„Pôsobnosť prokuratúry vykonávajú stovky vysoko kvalifikovaných prokurátorov na všetkých stupňoch prokuratúry a ich každodenné plnenie služobných povinností je zárukou toho, že prokuratúra SR je garantom ochrany zákonnosti,“ dodal.

Harkabus píše Žilinkovi: Návrat normalizácie

Harkabus v liste píše aj o neakceptovateľnom riadení prokuratúry.

„Možno vy sám o tom neviete, pretože ľudia vo vašom okolí sa vám to boja povedať, ale medziľudská atmosféra a niečo, čo nazývame ‚kultúra organizácie‘, za vášho pôsobenia na prokuratúre sa podľa môjho – a nielen môjho – názoru nemôže azda viac podobať normalizačnej atmosfére, ako o nej vypovedajú pamätníci zo 70. rokov.“

Žilinkovi pripomenul, že sám mal ešte ako kandidát na generálneho prokurátora víziu otvorenej, transparentnej prokuratúry, o ktorej hovoril počas verejného vypočutia. Ich predstavy sa vtedy zhodovali.

Žilinka v decembri 2020 po zvolení v parlamente hovoril, že chce vybudovať z prokuratúry otvorenú a transparentnú inštitúciu. Od svojho vymenovania neposkytol médiám rozhovory a väčšinou komunikuje len prostredníctvom vyhlásení, teda bez toho, aby mu mohli novinári klásť otázky.

Vôbec sa ich nezastal

Harkabus generálnemu prokurátorovi pripomenul, že sa v podstate ani raz verejne a rázne nevymedzil voči útokom politikov a advokátov na prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry.

Verejne sa neozval ani pri návrhu na rušenie špeciálnej prokuratúry. Naopak, o narýchlo predstavenej vládnej novele povedal, že je „obsahovo komplexná a vykonateľná“.

Prokurátor si spomína na situáciu spred vyše mesiaca, keď agenda špeciálnej prokuratúry bola „v chaotickom nastavení“ za plného chodu odovzdávaná, a to v tom čase ešte nepríslušným prokuratúram. „Doslova tak, aby 20. marca 2024 o 0.01 h neostal po ÚŠP ani ‚mastný fľak‘,“ napísal.

Pred zvolením do funkcie generálneho prokurátora pritom pôsobil Žilinka práve na Úrade špeciálnej prokuratúry. Preto mnohí jeho bývalí kolegovia nerozumeli, prečo sa voči rušeniu úradu neozval.

Prispela aj personálna zmena v Žiline

Maroš Žilinka vie sedem týždňov o tom, že Harkabus aj s Mikulášom chceli po zrušení špeciálnej prokuratúry odísť do Žiliny. Najskôr žiadali o preradenie, keď napriek tomu skončili na generálnej prokuratúre, požiadali aspoň o dočasné pridelenie do tohto krajského mesta.

Odpoveďou bolo, že v Žiline nie sú voľné systematizované miesta. Harkabus oponuje, že zo žiadneho predpisu to nevyplýva, a pripomína, že na Krajskú prokuratúru v Žiline aktuálne dočasne pridelili jedného prokurátora z Okresnej prokuratúry Martin. Argumentácia s voľným systematizovaným miestom teda nesedí.

Po zrušení špeciálnej prokuratúry pritom prešlo ťažisko jej agendy práve na krajské prokuratúry. Harkabus by preto očakával, že „pri normálne manažérsky spravovanej organizácii“ by najvyšší manažment bol vďačný za „každú ruku a nohu“, ktorú je možné využiť pri presunutej agende.

Prokurátor v liste Žilinkovi priznáva, že za jeho odchodom je aktuálna personálna zmena na Krajskej prokuratúre v Žiline. Námestníkom krajského prokurátora sa tam stal Martin Kováč, s ktorým má Harkabus skúsenosť z pôsobenia na Okresnej prokuratúre v Martine.

Prokurátor priznáva, že jeho pohľady na spôsob pôsobenia a poslanie prokuratúry sa s Kováčom rozchádzajú. Nevie si preto predstaviť, že by bol jeho podriadeným. „Bolo by to utrpením pre nás oboch,“ skonštatoval Harkabus. Kováč sa stal námestníkom krajského prokurátora v pondelok 15. apríla na základe návrhu krajského prokurátora Tomáša Balogha. Dovtedy pôsobil ako prokurátor Okresnej prokuratúry v Martine.

Keď mal v roku 2021 prísť na Krajskú prokuratúru v Žiline, tamojší prokurátori napísali vtedajšej krajskej prokurátorke Ingrid Šamajovej list. Vyčítali mu kontakty z minulosti a to, že médiá pri ňom upozornili na viaceré sporné rozhodnutia. Šamajovej sa takýto protest voči kolegovi nepozdával a obrátila sa preto na etickú komisiu prokurátorov. Tá vyhlásila, že podriadený má právo kritizovať nadriadeného.

Do Žiliny vtedy Kováč nakoniec nenastúpil. Žilinka ho preložil na Krajskú prokuratúru v Bratislave. „K osobe pána Martina Kováča je nutné uviesť, že neboli zistené žiadne skutočnosti spochybňujúce jeho morálny a etický profil,“ vysvetľoval na jeseň 2021 hovorca prokuratúry.

Ako prokurátor bratislavskej prokuratúry navrhoval Kováč väzbu pre obvineného bývalého riaditeľa daňových kriminalistov Ľudovíta Makóa a bývalého zástupcu riaditeľa SIS Borisa Beňu. Stíhaní boli z krivej výpovede, podozrievali ich, že si vymysleli svedectvo o úplatku pre niekdajšieho Beňovho nadriadeného, šéfa tajnej služby Vladimíra Pčolinského.

Kováč vtedy s väzbou neuspel. Bratislavské súdy ponechali Makóa a Beňu na slobode a skonštatovali, že ich stíhanie je predčasné a nezákonné. Prípad následne prevzala košická krajská prokuratúra a prokurátor Gabriel Huszár trestné stíhanie u oboch zastavil, lebo bolo podľa neho nepochybné, že skutok, pre ktorý sa viedlo trestné stíhanie, sa nestal.

Sú to pritom dlhoročné skúsenosti vrátane pôsobenia na bratislavskej prokuratúre, ktoré teraz rozhodli o Kováčovom povýšení.

Prípad Kuciak to môže skomplikovať

Odchod Harkabusa s Mikulášom môže ovplyvniť aj ďalší vývoj v kauze vraždy Jána Kuciaka a prípravy vrážd prokurátorov. Medzi poškodenými je od roku 2021 aj Žilinka, bývalý špeciálny prokurátor Daniel Lipšic a prokurátor Peter Šufliarsky.

Pôvodne prípad Kuciak dozorovali na špeciálnej prokuratúre Juraj Novocký a Vladimír Turan. Keď Novocký odišiel na európsku prokuratúru a Turan do dôchodku, dostal prípad Michal Šúrek a po ňom Harkabus. Keď na súde spojili prípad vraždy novinára s prípravou vrážd prokurátorov, kauzu začali dozorovať spolu s Mikulášom.

Kauza je aktuálne na Najvyššom súde. Vlani v máji Špecializovaný trestný súd uznal vinnú z objednávky len Alenu Zsuzsovú a Mariana Kočnera oslobodil. Harkabus s Mikulášom na vyše sto stranách zrhnuli, prečo s týmto verdiktom nesúhlasia.

Teraz si musí ich argumenty, ale aj tisíce strán spisu naštudovať iný prokurátor.

Harkabus v oznámení o vzdaní sa funkcie prokurátora ubezpečil Žilinku, že akokoľvek sú ich postoje na riadenie prokuratúry rozdielne, ako dozorový prokurátor urobil všetko preto, aby pravda o objednávateľovi či objednávateľoch vraždy novinára vyšla najavo.

„Dovoľte mi vysloviť úctu za vykonanú prácu na ÚŠP, aj vďaka ktorej ste sa dostali do ohrozenia života“, napísal Harkabus s tým, že sa mu po dvadsiatich rokoch neodchádza z prokuratúry ľahko.

Myslí si však, že spolu s kolegom Mikulášom „pripravili dobrú pôdu v našej záverečnej reči a podanom odvolaní pre spravodlivé rozhodnutie odvolacieho súdu, nech už bude jeho rozhodnutie akékoľvek, a pre prípadný efektívny postup obžaloby v ďalšom konaní“.

„So všetkou zodpovednosťou k predmetnej trestnej veci, k osobám pozostalých, k osobám poškodených však v tejto situácii nevidím inú možnosť, ako svoj služobný pomer prokurátora ukončiť“, napísal Harkabus.