Dušan Mikušovič
Premiér Robert Fico (Smer) a aj ďalší vládni politici začali po prezidentských voľbách prejavovať náhly záujem o opozičné Kresťanskodemokratické hnutie (KDH). Striedavo ho pozývajú na spoluprácu, aby mu následne hrozili „vykostením“, alebo ho posielajú na „smetisko dejín“, kde vraj už v minulosti aj tak bolo.
Najnovšie sa Fico prihovoril politikom KDH s témou, o ktorej sa živo debatovalo krátko po voľbách: ústavným zákazom adopcií detí homosexuálnymi pármi. Na stredajšom rannom rokovaní parlamentného výboru pre európske záležitosti nečakane vyzval poslancov hnutia, aby spolu s koalíciou takýto návrh schválili.
Rokovania eurovýboru sa okrem poslancov národného parlamentu zúčastnila aj europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann. Fica sa spýtala, ako bude Slovensko reagovať na údajný trend v Európskej únii ísť proti zásade subsidiarity, teda princípu, že sa opatrenia na úrovni EÚ prijímajú iba vtedy, ak sú účinnejšie než opatrenia prijímané členskými štátmi.
Lexmann narážala na uznesie Európskeho parlamentu o začlenení práva na umelé prerušenie tehotenstva do Charty základných práv EÚ. KDH tento krok kritizuje a navrhovalo, aby ho poslanci slovenského parlamentu odsúdili.
Premiér odpovedal, že existujúci právny stav v otázke potratov považuje za kompromis pre všetkých. Situáciu však politicky využil. „Ja vám ponúkam – poďme sa rozprávať o zákaze adopcií detí homosexuálnymi pármi, poďme sa rozprávať o superpotratoch. Nemám s tým žiadny problém. Dostávame sa do obrovských extrémov,“ rečnil.
„Progresívny svet potlačil hodnotové a kultúrno-etické otázky do sveta, ktorý je neakceptovateľný. Už je to mimo akejkoľvek reality. Ja ako ľavičiar musím uznať stabilizujúcu rolu cirkvi na Slovensku. Cirkvi stačí byť normálna, stačí, keď bude hovoriť normálne veci. Môžete sa na tom zabávať, koľko chcete, ale tie tri záchody, to je realita.“
Náhly záujem o KDH
Koaliční politici sa intenzívne začali zaoberať KDH po druhom kole prezidentských volieb, v ktorých vyhral Peter Pellegrini a prehral Ivan Korčok. KDH už pred prvým kolom podporovalo Korčoka, jeho lídri chodili na jeho mítingy, i keď ho časť konzervatívnych a ultrakonzervatívnych politikov kritizovalo.
Príkladom za všetky môže byť vyhlásenie zverejnené 3. apríla 2024, teda tri dni pred druhým kolom volieb, ktoré viaceré médiá citovali ako „list zakladateľov KDH“, ktorí odmietajú Korčoka za prezidenta.
Text, kde sa písalo, že súčasné KDH údajne „zastupuje iba liberálnych kresťanov“, ktorým „vyhovuje spolupráca s neomarxistickou stranou Progresívne Slovensko“, podpísal prvý predseda KDH Ján Čarnogurský, ktorý z hnutia vystúpil ešte v roku 2013, a ďalej napríklad Ján Klepáč, Viliam Oberhauser, Anton Andráš či Jozef Kuzma.
Títo politici nemajú s KDH nič spoločné už 30 rokov: Klepáč a Oberhauser viedli krídlo, ktoré z hnutia odišlo ešte v roku 1992, založili vlastné „Slovenské kresťansko-demokratické hnutie“, ktoré neskôr ako „Kresťanská sociálna únia“ vplynulo do Slovenskej národnej strany (SNS) – v čase, keď ju už viedol Ján Slota.
Už deň po druhom kole prezidentských volieb sa do KDH pustil premiér Fico, ktorý vo svojom pravidelnom formáte „Čo sa nezmestilo na tlačovku“ 7. apríla vyhlásil, že sa treba pozrieť na to, ako hnutie politicky „vykostiť“. A dodal, že to asi „ani nebude veľmi náročná úloha“.
Pokračoval aj tento víkend, keď v Sobotných dialógoch RTVS 13. apríla hovoril o „domotanom KDH“. Nasledovali ho ďalší vládni politici. Vicepremiér Tomáš Taraba (nom. SNS) v nedeľnej relácii V politike na TA3 vyzýval KDH k sebareflexii. Ako povedal, čuduje sa, že „s takýmito progresívnymi liberálmi (teda stranou Progresívne Slovensko, pozn. redakcie), ktorí nevedia, koľko je rodov, vytvárajú nejakú akciu“.
A vlastnou politologickou analýzou prispel aj podpredseda parlamentu Ľuboš Blaha v relácii O päť minút dvanásť na Jednotke. „Však vy ste sa stali dnes de facto kresťanskou dúhovou pobočkou Progresívneho Slovenska,“ vysvetľoval poslancovi Jozefovi Hajkovi z KDH.
„Však to je hanba, neuveriteľná hanba. KDH by mala byť konzervatívna strana, mala by byť v národno-konzervatívnou ľavicovom tábore, ktorý dnes má väčšinu na Slovensku. Skutočný konzervativizmus dnes skôr reprezentuje strana SNS alebo do veľkej miery strana Smer.“
Ficove vyjadrenia na stredajšom eurovýbore boli teda vyvrcholením tlaku koaličných politikov, ktorí KDH častujú, že je málo konzervatívne, a zároveň ho lákajú na témy, ktoré sú politickou pascou.
Totiž, o zákaze adopcií homosexuálnymi pármi v ústave hovorili politici Smeru už krátko po voľbách. Robert Fico takúto úpravu navrhol predsedovi hnutia Milanovi Majerskému aj na povolebnom stretnutí.
Najrazantnejšie vtedy takéto úvahy odmietol poslanec KDH František Mikloško, ktorý povedal, že takýto zákon by bol v prvom rade nevykonateľný. „Tu sa my máme hádať ako takí malí kuťovia, ktorým niekto hodí kúsok slaninky, aby sa oň bili. A základný život, zápas o médiá a zápas o občiansky život nám budú utekať,“ vravel.
Mikloško: Ako na výsluchu ŠtB
Politici KDH na Ficov najnovší návrh, aby spolu schválili zákaz adopcií homosexuálnymi pármi či zákaz „superpotratov“ – čím zrejme myslí „právo na potrat“, ktoré do svojej ústavy zakotvilo napríklad Francúzsko -, najčastejšie reagovali slovami, že je to hra, na ktorú neskočia.
Predseda hnutia Milan Majerský nahral video, v ktorom povedal, že KDH „bolo vždy za ochranu ľudského života“, a koalícii vytkol, že odmietla čo i len zaradiť na program aktuálnej schôdze parlamentu uznesenie, ktoré by zaviazalo vládu postaviť sa na pôde EÚ snahe zakotviť právo na potrat do Charty základných práv EÚ.
Väčšina poslancov Smeru a Hlasu sa zdržala, procedurálny návrh podporil len poslanec Ján Podmanický (Smer) a pár poslancov SNS vrátane predsedu strany a podpredsedu parlamentu Andreja Danka. Z opozície návrh KDH podporilo len hnutie Igora Matoviča.
Poslanec KDH František Mikloško povedal, že mu premiér pripomenul výsluchy Štátnej bezpečnosti (ŠtB), na ktoré ho pravidelne predvolávali za komunizmu, a najmä tie, o ktorých mu rozprávali väzni z 50. rokov minulého storočia. „ŠtB mala metódu, že jeden bol dobrý eštebák a druhý zlý. Jeden pohladil, druhý vám zatiaľ vrážal,“ vysvetlil.
„To je spôsob, ako človeka rozkývať, že potom už ani nevie, ako sa volá. Vládna koalícia nás chce jeden deň vykostiť, na druhý nás pochvália. No nie. Voči tejto koalícii my sme v jasnej opozícii. Sú konkrétne veci povedzme, kde sa pomôže starostom, kde budeme hlasovať aj s koalíciou. Ale inak sme v jasnej opozícii. Robert Fico hovorí raz jedno, raz druhé. Vôbec ho netreba brať vážne.“
Poslanec Branislav Škripek z klubu KDH vníma Ficove návrhy na rokovaní eurovýboru len ako politické podrypnutie.
„Dávať takéto návrhy na verejnosti, to je len na to, aby rozčeril názory verejnosti. Niektorí kolegovia sa toho chytia a budú hovoriť, že KDH kolaboruje. Nie je to fér. Pán premiér chce len rozbúriť náladu v spoločnosti a použil veľmi citlivú vec: zákaz adopcie detí homosexuálnymi pármi. KDH by na to nemalo pristupovať, hoci o pohľade na správnosť adopcií by sme mali diskutovať.“
Europoslankyňa Miriam Lexmann podobne ako predseda Majerský koalícii vytkla, že nepodporili ich návrh na uznesenie proti právu na potrat. „Namiesto priamej odpovede na otázku, či aj v činoch a nielen slovách ide chrániť suverenitu Slovenskej republiku, začal robiť kortešačky, čo s nimi máme schvaľovať. To je odvádzanie od témy.“
Predsedníčka poslaneckého klubu KDH Martina Holečková upozorňuje, že adopcie detí homosexuálnymi pármi nie sú z pohľadu zákona povolené, čiže ich zákaz nie je témou. „Robert Fico ako skúsený politik to dobre vie. Jeho požmurkávanie a podprahové vyzývanie KDH na spoluprácu je neprijateľné, ja mu určite odolám,“ povedala.
„Vidíme demontáž právneho štátu v priamom prenose. Neriešia sa problémy, ktoré by sa mali riešiť: sľubované lacnejšie potraviny, lacnejšie energie, lacnejší benzín. Kde je pomoc pre ľudí, ktorí sú ohrození? Jednorodičia, mnohopočetné domácnosti, osamelí dôchodcovia? Nech sa pán Fico sústredí na to, čo trápi ľudí, a nech im pomáha.“
KDH si hľadá svoje miesto
Medzi politikmi iných opozičných strán, najmä PS a SaS, sa hovorí, že z KDH v posledných týždňoch prišli signály, že sa v niektorých oblastiach budú snažiť o odlíšenie a samostatný postup. Nesúvisí to len s atmosférou po prezidentských voľbách alebo s tým, že KDH „k odtiahnutiu sa od liberálov“ nabádajú konzervatívni komentátori.
Dôležitým momentom sú blížiace sa európske voľby, ktoré sa budú konať v júni. Kandidátku KDH vedie europoslankyňa Miriam Lexmann, ktorá sa na pôde europarlamentu dlhodobo stavia proti zasahovaniu EÚ do vnútornej politiky členských štátov.
Občas to môže pôsobiť mätúco. I keď KDH spolu so zvyškom opozície organizovalo parlamentnú obštrukciu aj pouličné protesty proti novele Trestného zákona, ktorá znižovala tresty za korupciu a rušila Úrad špeciálnej prokuratúry, rezolúciu europarlamentu z januára, ktorá novelu kritizovala, Lexmann nepodporila.
„Už od začiatku svojho mandátu dôrazne kritizujem, že Európsky parlament čoraz viac nadužíva svoj politický priestor na hodnotenie vnútropolitickej situácie v členských štátoch,“ vysvetľovala vtedy.
V poslednom týždni urobilo KDH niekoľko ďalších krokov, ktoré majú tento postoj hnutia zvýrazniť – a v európskej politike sa tak jasne odlíšiť minimálne od Progresívneho Slovenska. Prvým je už spomínaná snaha o prijatie uznesenia, ktoré by odmietlo snahu europarlamentu o zakotvenie práva na potrat.
Druhým je list, ktorým KDH kritizovalo „zaťahovanie EÚ do vnútorných sporov o Úrad špeciálnej prokuratúry“. Išlo o pomerne nečakanú iniciatívu, ktorou sa KDH pokúsilo dať najavo, že „akokoľvek nesúhlasí s novelou Trestného zákona a so zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry, ide o tému, ktorá je vecou členského štátu“.
Miriam Lexmann nesúhlasí s tvrdením, že by sa KDH cez európsku politiku a pre verejnosť pomerne zložitú otázku obhajoby zásady subsidiarity snažilo reagovať na výzvy, aby sa odlíšilo od progresívcov. „Otázka nie je, kam ide KDH a ako ide KDH prenastaviť svoju politiku. KDH konzistentne hájilo suverenitu členských štátov. Nemeníme naše pozície, ako mení Smer,“ tvrdí.
„Dnes je otázkou odoberanie práva veta pre členské štáty. KDH nehlasovalo za Lisabonskú zmluvu, ktorá nám odobrala právo veta v mnohých politických oblastiach. Smer hlasoval za Lisabonskú zmluvu a dnes sa stavia do úlohy, že ide chrániť právo veta a suverenitu Slovenska. Ale KDH to robilo vždy.“
„Konštruktívna opozícia“
Druhým spôsobom, ako sa KDH môže odlíšiť od liberálnych opozičných strán, môže byť postoj k vládnym návrhom v parlamente. Keď bol predseda Majerský v nedeľu v relácii Na telo, niekoľkokrát povedal, že chcú byť „konštruktívnou opozíciou“.
„Kresťanskodemokratické hnutie neuspelo dvakrát vo voľbách do Národnej rady. Teraz sa nám to podarilo, sme tu, sme relevantným hráčom a chceme zjednocovať…, chceme byť zjednotiteľom, chceme byť konštruktívnou opozíciou,“ vysvetľoval.
So začiatkom aprílovej schôdze parlamentu sa nakopilo hneď niekoľko príkladov. Najprv vicepremiér Taraba oznámil, že sa s KDH dohodli na zákone o odstrele medveďov, ktorú hnutie vysvetľovalo tým, že si vláda vlastne osvojila ich návrh. Napokon sa ukázalo, že popri medveďoch zjednodušia aj odstrely chránených rysov či vlkov.
Krátko nato poslanci KDH hlasovali za zvýšenie trinástych dôchodkov, ktoré presadzoval minister práce Erik Tomáš (Hlas). Podľa hnutia preto, že im Tomáš garantoval, že neotvorí a nezníži druhý dôchodkový pilier.
A v utorok podporili poslanci KDH v prvom čítaní aj novelu, ktorá by umožnila ministerstvu dopravy zasahovať do všetkých ciest v obciach a mestách. Zákon vychádzal z iniciatívy poslancov Smeru, namierenej proti cykloceste na bratislavskom Vajanského nábreží. Podpredseda KDH Igor Janckulík vysvetľuje, že zákon podporili po rokovaní s predstaviteľmi Združenia miest a obcí Slovenska; po výhradách PS, že umožní zasahovať samosprávam do kompetencií, hovorí, že sa toho neobáva a že na rozdiel od PS sú oni stranou regiónov.
V KDH si teoreticky mohli vyhodnotiť, že viac stredovou pozíciou a ad hoc podporou koaličných návrhov by jednak mohli odrážať útoky vládnych politikov, že sú „kresťanskou pobočkou Progresívneho Slovenska“, a možno si aj otvoriť dvere k voličom koalície; napríklad takým, ktorí nesúhlasia s príliš proruskou politikou Smeru či SNS.
Po prezidentských voľbách viacero analytikov upozorňovalo na fakt, že ak opozícia bude chcieť v budúcnosti zostavovať vládu, bude sa musieť zamerať aj na takzvaný tekutý stred: teda voličov z často menších miest a obcí, pre ktorých nie je až taká podstatná geopolitika, ale osobné a sociálne otázky a ktorých v posledných voľbách získala strana Hlas (a predtým OĽaNO či Sme rodina).
Pre KDH ako regionálne silnú stranu, ktorá by mohla na rozdiel od Progresívneho Slovenska komunikovať ľudové témy ako ceny potravín či benzínu tak, aby to pôsobilo pomerne autenticky, tu môže existovať príležitosť.
Otázka je, či môže takýchto voličov získať ťažko uchopiteľnými európskymi témami a nevýraznými sloganmi (bilbordy hnutia pred eurovoľbami sľubujú „Silné Slovensko v bezpečnej Európe“) alebo podporou politických návrhov iných strán. Lebo aj Tomáš Taraba pri medveďoch, aj Erik Tomáš pri trinástych dôchodkoch si postrážia, aby ich komunikovali ako svoje vlastné úspechy.
KDH má dnes v prieskumoch stabilne približne 7-percentné preferencie. Problémom hnutia je pomerne nízky volebný potenciál, podľa Ipsosu na úrovni 12 percent. Znamená to, že ako svoju druhú-tretiu voľbu hnutie zvažuje len 5 percent voličov. Aj mimoparlamentné hnutie Republika má volebný potenciál väčší (na úrovni 15 percent).
Najčastejšie KDH ako alternatívnu voľbu pripúšťali voliči Matovičovho hnutia Slovensko, potom časť voličov SNS. V oboch prípadoch však išlo len asi o pätinu z nich. Najmä pri voličoch hnutia Igora Matoviča, ktoré sa dostalo do politickej izolácie a ktorí sa vo veľkej miere identifikujú ako konzervatívci, je to až prekvapivo nízke číslo.
KDH nepochybne správne vníma, že pre takýchto voličov sa musí odlíšiť od mestských strán, ako sú PS a SaS. Ak chce byť efektívne, potrebuje si všímať, čím ich v minulosti oslovili strany ako OĽaNO, Sme rodina či Hlas Petra Pellegriniho.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
